Bowie, David - Lodger (1979)

Dnes som si pustil posledný album z berlínskej trilógie. Počasie mi sedelo na trošku závažnejšiu hudbu, než napr. Aerosmith. Album poznám už XY rokov a žiaľ jeho čaro je najslabšie z trilógie. A žiaľ oprávnene (určite sa nájdu notorický nesúhlasiči).

Lodger mi prišiel akoby ho David doslova doklepával, je možné že v hlave mal nejaký koncept, ktorý ho už začal väzniť. K veci. Na platni sú stále silné veci (jednoducho v 70tých David Bowie bol TOP of TOPs zo sólo-umelcov bez debaty). Silné veci sú aj vďaka vynikajúcim muzikantom v podobe mladého dobre spievajúceho gitarového experimentátora Adriana Belewa (ešte si pamätám ako o ňom v populáre bol článok a spomenuli tam aj Lodger komančovci). Murray, Davis a Alomar už boli perfektne fungujúcim invertárom, Eno - o tom ani nevravím (i keď vraj tu už jeho práca je na minime) a Tony Visconti - tomu by Davidové deti maly ruky i nohy bozkávať za prácu na najlepších albumoch.

K silným miestam patrí jednoznačne berlínsky znejúca "Boys keep swingin" (btw. s parádne dekadentným klipom). New Yorkom (kde začal v 79 roku David žiť) inšpirovaný "D.J." veľmi originálny kúsok vízionárský prezrádzajúci novu dobu D.Jov, samplov, skrečov a mixáži divokých. Vrcholom albumu je určite "Look back in anger" s neskutočným textom, až drum'n'bassovo znejúcou rytmikou mierne šmajznutou Imigrant songem od Led Zeppelin a beatlesovské vokály a atmoška z "Tomorow never knows", prípadne nejakých iných Lennonových vecí. Tak hlavne ide aj tak o originálne Davidové dielo vysoko dominujúce nad jeho asi najslabším albumom zo 70tých rokov v kontexte jeho umeleckého vrcholu. Odporúčam pozrieť si "My deti zo stanice ZOO" - nádherné sa tam nesie legendárnym berlínskym klubom SOUND. Dáva to skladbe opäť iný rozmer ako jej nádherné video.

Príjemne pôsobí "Fantastic Voyage", ktorú David v posledných rokoch hrával live. Posledným zaujímavým kúskom je určite skladba "Red Sials" z A strany LP. Opačne "Red money" je opakovanie štartu berlínskej dekády ešte s Iggy Popom, ktorý na melódiu "Red Money" spravil vynikajúcu "Sister Midnight". Chápem to ako mierne logické ukončenie jednej silnej éry pána Bowieho. Každopádne u mňa "Red Money" patrí spolu s Yassasinom k najhorším kúskom tejto LP, ak preženiem aj vôbec celej jeho tvorby. Ostatné mi už po vyše hodine aj z hlavy vypadli, čo znamená (keďže album už poznám dobrých 13rokov), že sú tak nevýrazné, že ani hodnotiť sa nedajú.

Albumy "Low" a "Heroes" ma dokážu vtiahnuť do úplne iného sveta než ten, čo teraz poznáme. Sú silné, prvýkrát rockový umelec vytvoril inštrumentálnu vec bez gitár. Opravím, bez klasickej hry na gitare. Nejaké dynamické tóńy od Frippa atmoške len pridávajú. Berlínska dekáda Bowieho musela nevyhnutne prísť a Lodger je síce trošku slabším miestom, je to ale stále inovatívna záležitosť, keď sa obzriem za už vtedy zas stagnujúcimi hard rock bandami. Podobnú atmosféru ako trilógia majú u mňa albumy Iggyho Popa (Idiot, Lust for Life, dokonca trochu aj Soldier), Ena (Another Green World, veci s kapelou Cluster) a Gabrielové prvé tri albumy, ktoré sú tiež akoby trilógiou. Táto HUDBA posunula moderný Rock a Pop do novej dimenzie a pripravila ho na elektro masaker v podobe Visage, Depeche Mode, Ultravox až po NIN a EBM štýl. Som veľmi vďačný aj za tento album.

Dávam 4 hviezdičky, lebo stále nejde o priemer, dokonca ani v kontexte Bowieho hudby v rokoch 70tých a vôbec.
reagovat

Lodger - závěr Berlínské trilogie, jejíž páteř tvoří ještě alba Low a Heroes. Lodger se od těchto předchozích dvou desek odlišuje především tím, že už neobsahuje žádné instrumentální věci ! Obsahuje spousta hitů např. Boys Keep Swinging, D.J., Look Back In Anger ( pro mě nejlepší píseň alba ) či Repetition. V poslední době mě velmi zaujala Red Sails. A zbytek ? Nějak mu nemůžu přijít na chuť. African Night Flight, Yassassin a Red Money mi nic neříkají.
reagovat