Mayall, John - The Diary of a Band Volume Two (1968)

V roku 1968 vydal John Mayall v krátkom slede po sebe dva albumy, ktoré sú pomenované The Diary Of A Band. Volume One a Volume Two vyšli na CD spoločne, a tak k nim aj pristúpim, nakopírujem tento text pod oba albumy.

Oba sú kompiláciou nahrávok z októbra, novembra a decembra 1967, kedy Mayall hral so zostavou Chris Mercer (sax), Dick Heckstall-Smith (sax), Mick Taylor (gitara), Keith Tillman (basa) a Keef Hartley (bicie). Akurát v skladbe Blood On The Night hrá na basu Paul Williams.

Zvuk nie je práve dobrý, ale počúvať sa to dá. Aj keď sú niektoré skladby koncertne predĺžené o množstvo improvizovaných sól, nenájdete tu nič také, čo by sa dalo prehlásiť za natoľko jedinečné alebo zaujímavé, aby sa o albumy bili zástupy fanúšikov. Blues, blues, blues a blues, to je náplňou koncertných šou Johna Mayalla. Pokiaľ je to vaša krvná skupina, majú vám albumy čo ponúknuť. Nechýba štipka psychedélie, dýchavičných jazzových momentov a pod. Počujete odozvy publika,  sprievodné slová kapelníka k obecenstvu, debaty s Keefom Hartleym, vládne tu naozaj klubová atmosféra. A to je asi najcennejšia devíza tohto koncertného diela. Dnes je blues unifikované a redukované na gitarových virtuózov, ktorí hrajú stále to isté. Vtedy bolo nálad vyjadrených v bluesovej hudbe podstatne viac. Mimochodom, napríklad taká I Can’t Quit You Baby tu podľa mňa znie lepšie ako od Zeppelínov. God Save the Queen znie naopak ako psychedelický trip, miestami až ako výsmech hymne. Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa práve tu Hendrix inšpiroval pre svoj hymnický výstup na Woodstocku.

Inak, práve v pomalých bluesových náladách je Mayall na pódiu najpresvedčivejší. To, že má v zostave dvoch prominentných jazzových dychárov, nie je tiež na zahodenie, v takej The Train si robia, čo len chcú. A ja to chcem tiež!

Sú albumy, ktoré slúžia skôr ako dokumentačné produkty. Oba diely The Diary Of The Band sú presne takýmto počinom. Hudba je to výborná, zvuk je však stráviteľný len pre odolných jedincov. Dávam obom albumom zhodne po dve zberateľské hviezdy. Fakt je, že ich prakticky ich nepočúvam. Iba som tak akosi rád, že ich mám.