Savoy Brown - Raw Sienna (1969)

Zo všetkých anglických blues alebo blues rockových skupín mám najradšej Savoy Brown, a je to preto, lebo boli počas vrcholného obdobia definovaného touto doskou počnúc, naviac hard a rock, nie iba blues.

Vôbec, na ich vývoji je krásne vidieť vzostup z priemeru na vrchol (Shake down po A step further, vrcholné Raw Sienna, Looking in) a postupnú stagnáciu v miernom poklese (Street corner talking počnúc a končiac Jack the toad, ďalšiu tvorbu nepoznám).

Raw Sienna začína basovou nadupanosťou A hard way to go a pridajú sa aj ostatní. Čo povedať a neukrátiť na geniálnosti That same feelin'? Dychy, tvrdý blues rockový nářez, sólová pasáž postupne gradujúca... Nemám slov, to sa musí počuť. Ale vrchol prvého triumvirátu skladieb ešte nie je na konci. Zlovestné klavírne intro Master Hare doplnené dychmi (a to celé na dvakrát) predznamenáva špičkovú inštrumentálku, pridáva sa basa, gitara...

Po takomto úvode sa skupina akoby vrátila k minulému obdobiu, klasickejšie bluesové veci Needle and spoon a A little more wine správne zvoľnia atmosféru pred dôraznou a naliehavou I'm crying.

Príjemne pomalšou, ale zároveň vnútorne vypätou vecou je Stay while the night is young. Zadumaný blues Is that so so svižnejšou sólovou pasážou prirodzeným spôsobom navnadí na záverečnú When I was a young boy. Atmosféra je dokresľovaná širokými plochami slákov a dychov, a to aj v stop time pasážach. Výborný záver.

Môj najobľúbenejší album od Savoy Brown má subjektívnych päť hviezd.
reagovat