Blackfoot - Highway Song Live (1982)

Až na tomto albume je možné urobiť si predstavu, o čom je Blackfoot. Ako skupina by v súčasnosti v slovenských podnikoch nemala šancu, keď s úrovňou hlasitosti máme problém my, čo potom taký Medlocke so zvukom stáda Tyranosaurov...

Takže, v skratke sa jedná o surový, ničím (toto zopakujem, ničím) neprikrášlený zvuk, ktorý jemnejšie povahy budiace sa na gitarové sólo Firth of Fifth (ak neviete, čo to je, tak sa nič nedeje, tí ktorých sa to týka, budú v obraze) a vykonávajúce svoje každodenné potreby (sem si dosaďte, čo vám vaša predstavivosť dovolí) popri speve Jona Andersona, pravdepodobne rozruší natoľko, že by mohli dostať aj infartkt.

Skladby sú zmesou z úspešných albumov, takže ide o taký hrozivý best of. Navyše je tu zaujímavá Rollin' & tumblin', kratučká Trouble in mind (obe sú to nevlastné veci) a na záver čosi z názvom Howay the lads, ani nie dvadsať sekúnd akejsi hecovačky (a ďalších tridsať sekúnd skandovania a tlieskania davu).

Blackfoot naživo nie sú nič zvukomalebné, je to vražedná jazda vo zvuku, ktorý nie je pre každého.

P.S. CD Live a On the run z obdobia s Hensleym sú hádam ešte brutálnejšie, tam sa skladby zo Siogo a Vertical smiles normálne zdajú byť hutné. :) A Easy Livin' je iná vražda...

reagovat