Gravy Train - (A ballad of) a peaceful man (1971)

Rok sa s rokom zišiel a Gravy Train nahrala pokračovanie svojho debutového albumu, (A ballad of) a peaceful man.

Hneď od prvých tónov je jasné, že skupina urobila veľký krok vpred. Zvuk je uhladenejší, pribudlo sláčikových výplní, Alone in Georgia má melodiky a jemnosti na rozdávanie. Aj flauta znie ako z orchestra a nie ako z Andersona. Titulná skladba má nádherný flautový úvod, je to melódia, ktorá rozoznieva všetku clivotu, ktorú človek skrýva v srdci a dokáže ju dostať na povrch. Nastupuje drsná gitara, pripomienka debutu a erupcia emócií v slohách sa ani nedá opísať, to sa musí počuť. Vrchol v tvorbe Gravy Train a dôkaz toho, že v hudobnej výchove pre základné školy chýba jeden zo základných kameňov rockovej baladickosti 20. storočia. Je zaujímavé, že aj tretia skladba stavia na jemných polohách, rozdiel vo vnímaníá hudby medzi prvým a druhým albumom je neskutočný. Jule’s delight akoby nadväzoval na predchádzajúcu skladbu a tým z prvej strany platne robí akýsi jednoliaty celok postavený na pokojných, ale o to silnejších citoch.

Druhá strana nabrala na tempe, melodické bôľno síce ostalo, občasný švih však krásnej Messenger rozhodne prospel. Vrcholom druhej strany albumu (a moja najobľúbenejšia skladba od Gravy Train vôbec) je hard rocková Can anybody hear me. Flauta hrá rif, basa tvrdí i vypĺňa každé prázdne miesto, do toho škrípe spev. Toto je hard rock, aký milujem. Saxofónová veselica Old tin box akoby vypadla z albumov skupiny Audience. V tichej spievanej medzihre a následných perkusijných vložkách je to však typický Gravy Train. Jethro Tull sa pripomenie vo Won’t talk about it. Je to taká polo hard rocková flautovina, počúva sa parádne. Záver celého albumu sa nesie v rovine šamanského zaklínania Home again. Kotle dopĺňa zlovestná hypnotická flauta, do toho ide šepkaný spev. Všetko postupne graduje (ale nie v zmysle pridávania hlasitosti) a zanecháva poslucháča v extáze mimo realitu.

Album prenádherných melódií a na doraz vyšponovaných emócií, ktorý neprávom zapadol, hoci žiari ako slnko v slnečnej sústave rockovej hudby plnej vyhasnutých planét a mesiacov.

reagovat

Lothian @ 04.09.2009 13:52:25
Gravy train mě nikdy nechytli,ale tohle album je určitě jejich nejlepší.

hejkal @ 07.09.2009 17:24:38
No, nasledujúce dva nepodarky z kategórie rock pre nudu tiež moc nemusím.

martin69 @ 21.12.2012 10:20:39
Paráda! Děkuji,za tvou recenzi,která mně k tomuto albu dovedla.

pito63 @ 03.06.2013 18:53:33
Nemám slov - nádhera!
hejkal, vďaka za recenziu na "(A Ballad of) A Peaceful Man"!