Jethro Tull / Stand Up

Na druhom albume cítim kvalitatívny posun vyššie v hudbe Jethro Tull. Nový gitarista Martin Barre sa stáva jednou z poznávacích značiek Jethro Tull. Hudobný repertoár sa ešte podobá na debut, avšak ako som už napísal vyššie, kvalitatívne sa posunul. Album otvára parádna vypalovačka A new day yesterday. Po nej nasleduje milá miniatúrka Jeffrey goes to Leicester Square. A máme tu nádhernú adaptáciu veľkého J.S.Bacha Bourée - krehká a krásna. Back to the family je taká zvláštna skladba (atmosférou), po ktorej nasleduje moja obľúbená Look into the sun. Názov je výstižný, pretože vždy sa mi pri nej vynorí nádherné slnečné prostredie v mysli. Kapela trochu pritvrdzuje v skladbe Nothing is easy, zatiaľčo Fat man mi občas pripomína až keltskú tanečnú atmosféru. Za vrcholnú skladbu albumu považujem We used to know so zvláštne clivou atmosférou a parádnymi nekompromisnými sólami Barreho gitary. Reasons for waiting opäť trochu upokojí atmosféru a záverečná For a thousand mothers zas naopak rozprúdi. Medzi bonusmi nájdeme singlové skladby. "Hitová" Living in the past, ktorá je jednou z najlepších tullovských skladieb, parádna flauta a rytmika. Driving song je našlapaná rocková skladba, Sweet dream zas použije aj dychy a potom je tu ešte zvláštna skladba 17. Všetky bonusovky boli aj súčasťou albumu Living in the past. Album Stand up je jedným z mojich najobľúbenejších tullovských albumov.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Stand Up
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull

---

Jethro Tull / This Was

Jethro Tull je pre mňa jedna z najobľúbenejších kapiel. A zároveň najoriginálnejších. Mám napočúvanú celú ich diskografiu a patrím medzi tých fanúšikov Tullov, ktorým sa veľmi páčia už prvé dva albumy. This was je vynikajúcim debutovým albumom, ktorý vďaka gitaristovi Mickovi Abrahamsovi je tak trochu iným oproti ostatným albumom Jethro Tull. Neviem prečo, ale tak to cítim. Pekne to rozbieha My sunday feeling, po ktorej príde krásne blues Some day the sun won't shine for you. Veľmi rád mám aj Beggar's farm so zvláštnou atmosférou. Move on alone je tiež podmanivá miniatúrka a takisto neviem čím. Serenade to a cuckoo je skvelá inštrumentálka s parádnou flautou, skrátka Anderson je fakt jedinečný na tento nástroj. Rockovejší drajv nám predstaví Dharma for one, kde sa zas predvedie bubeník Clive Bunker. A máme tu ďalšie pekné blues It's breaking me up. Po ňom nasleduje Abrahamsova predvádzačka (v dobrom) Cat's squirrel, ktorú som veľmi dôverne poznal z repertoáru Cream, ale Jethro Tull jej vtisli tiež originálny tvar. Tajomnom dýcha skladba A song for Jeffrey a album uzatvára akési outro Round.
A bonusy? Musím spomenúť prvý singel, ktorý kvôli tlačovej chybe vyšiel ako Jethro Toe v roku 1968 - na A strane melodická Aeroplane, na B strane v podobnom duchu Sunshine day. Obe skladby je možné nájsť na CD Boxe 20 years of Jethro Tull (1988). Na reedícii samotného albumu This was môžme nájsť: singlovú inštrumentálku One for John Gee, rockovú Love story (tiež singlová) a vianočnú Christmas song (opäť singel). Tieto tri skladby boli neskôr súčasťou 2LP Living in the past (1972). No a na poslednej reedícii nájdeme ešte dve zaujímavosti, ktoré ma zaujali: nahrávku pre BBC So much trouble a skvelú bluesovku Stormy monday blues.
Toľko k debutu Jethro Tull. This was je mojou jethrovskou srdcovkou, takže nemôžem inak ako dať plný počet.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - This Was
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull

---

Flamengo / Paní v černém (Singly 1967 - 1972)

Po oboznámení sa s vynikajúcim dielom Kuře v hodinkách som si zaobstaral aj toto album. Samozrejme s obavami, že to nebude vôbec ono, pretože Kuře je Kuře. Ale našťastie som sa zmýlil a kolekcia singlov od Flamenga je v mojich ušiach vynikajúca.
Prvé dve skladby sú klasické a krásne Já budu chodit po špičkách a Povídej v podaní Petra Nováka (našťastie sa mi Povídej neznechutila v podobe dedinského rozhlasu ako iným). V podobnom duchu sa nesú aj skladby Svou lásku jsem rozdal a Poprava blond holky v podaní Karla Kahovca. Trošku tajomnejšia mi pripadá Co skrývaš v očích (opäť Kahovec). Vyber si palác (Kahovec) je veselá optimistická skladba, ktorá ma vždy poteší, naopak Paní v černém (Kahovec) už naberá vážnejšiu polohu. Nasleduje nádherná emotívna skladba v podaní Petra Nováka Náhrobní kámen. Jednoducho krása. Krehká skladba Džbán je jedinou spievanou Pavlem Sedláčkem. Tým sa uzatvára počet skladieb z roku 1967. Skladby nahraté v roku 1968 už spieva len Kahovec - našlapanú Zavraždil jsem lásku, Mayallovu coververziu No reply a vlastnú anglicky spievanú The way for horses. Na všetkých troch skladbach je cítiť určitý posun kapely do rockovejšieho soundu. Rok 1969 zastupuje dvojica skladieb - krásna verzia Gershwinovej Summertime v podaní Joan Duggan s famóznou gitarou Františka Francla a tajomná Too much love is a bad thing. Rok 1970 priniesol jedinú skladbu, vynikajúcu, tajomnú Vím, že pláčem to skončí za mikrofónom s Ivanom Khuntom a hosťujúcim Radimom Hladíkom na gitare.
Nasleduje už éra Kuřete v hodinkách, teda s Mišíkom za mikrofónom. Konkrétne dvojica skladieb vydaných na singli (1971) a ako bonus sa objavili aj na reedícii Kuře v hodinkách: našlapaná Každou chvíli, ktorá by v pohode na Kuře zapadla, a Týden v elektrickém městě, o ktorej platí v podstate to isté. Z roku 1971 je tu ešte skladba Stále dál, ale tá sa nachádza aj na albume Kuře v hodinkách. Poslednou vecou je tak akustická verzia Kuře v hodinkách z roku 1972, ktorá je famózna. Nádherná rytmika a flauta, ťažko sa rozhodnúť, ktorá verzia je lepšia, či albumová alebo singlová.
Ako bonus tu máme ešte skladbu Flamenga nahratú pre reláciu čs. televízie O uchu a sluchu z roku 1966 spievanú ešte Viktorom Sodomom Black is black (známa skladba v origináli od Los Bravos).
Nádherná kolekcia skladieb famóznej kapely. Päť hviezd nedávam len z úcty k albumu Kuře v hodinkách. Ale inak u mňa pod 4 a pol to určite nie je.

» ostatní recenze alba Flamengo - Paní v černém (Singly 1967 - 1972)
» popis a diskografie skupiny Flamengo

---

Flamengo / Kuře v hodinkách

Zistil som, že ešte som sa nevyjadril k tomuto skvostu, ktorý milujem už pár rokov. Tak to napravím. Nedá sa napísať nič nové k tomuto zásadnému dielu československej rockovej hudby. Tak len pár viet. Hudobníci sú tu excelentní, žiadny nástroj nie je horší ako vynikajúci. Úvodná skladba Kuře v hodinkách (introdukce) je parádnym energetickým úvodom, plynule prechádzajúcim do famóznej skladby Rám příštích obrazů, kde sa mi veľmi páči spev Vladimíra Mišíka. Jenom láska ví kam je skvelá skladba s parádnymi saxofónmi. Moja srdcová záležitosť je balada Já a dým, krásna melanchólia. Chvíle chvil hudbu opäť parádne rozpumpuje do stratosféry. Opäť však príde ukľudnenie v podaní nádhernej, precítenej a emotívnej skladby Pár století. Ďalšia skladba Doky, vlaky, hlad a boty je jednou z mojich najobľúbenejších flamengovských vecí - skvelý riff a vokály. Nadupaná Stále dál nám ukáže skvelý spev Ivana Khunta, je to rocková pecka. Záver patrí majestátnej Kuře v hodinkách, čo je ozaj vrchol albumu. Milujem hlavne tie flautové vyhrávky. K bonusom (sú tiež vynikajúce) sa nevyjadrujem, pretože to plánujem v recenzii na album Paní v černém. Takže záverom - ozaj nič nové som nenapísal, ale pri tak skvelom diele to ani nie je možné. Pecka.

» ostatní recenze alba Flamengo - Kuře v hodinkách
» popis a diskografie skupiny Flamengo

---

Genesis / The Ray Wilson Lost Tracks (Bootleg)

Pri svojom blúdení internetom som narazil na tento bootleg. Pravdepodobne existuje len v elektronickej forme, navyše obal k nemu vôbec nekorešponduje, pretože ho tvorí fotka Genesis z časov Petera Gabriela. Ale iný som k nemu nenašiel. Čo ponúka tento bootleg? No predsa všetky B strany singlov z éry Raya Wilsona (7 skladieb) a jednu vyradenú skladbu z albumu. Jasne a stručne:

Papa he said (B strana singlu Congo) - zaujímavá rocková skladba so zaujímavým vokálom a riffom.
Banjo man (B strana singlu Congo) - takisto zaujímavý riff a skladba.
Phret (B strana singlu Shipwrecked) - inštrumentálka zameraná hlavné na klávesy, vcelku príjemná ako pozadie.
7/8 (B strana singlu Shipwrecked) - takisto inštrumentálka, avšak vydarenejšia ako jej predchodkyňa.
Anything now (B strana strana singla Not about us) - príjemná poprocková skladba.
Sign your life (B strana singla Not about us) - jedna z najvydarenejších skladieb z éry Tonyho Wilsona.
Run out of time (B strana singla Not about us) - jednoznačne pre mňa najlepšia skladba tohto bootlegu, krásna zasnená skladba.
Nowhere else to Turn (nevydaná skladba) - ďalšia príjemná poprockovka.

Celkovo sa dajú teda skladby charakterizovať ako jednoduché, nenáročné, príjemné poprockové skladby na oddych alebo ako pozadie. Ako veľký Genesis fanúšik som ich zaradil do svojej zbierky, ale tí, ktorí nemusia Calling all stations, tak tým to chýbať nebude.

» ostatní recenze alba Genesis - The Ray Wilson Lost Tracks (Bootleg)
» popis a diskografie skupiny Genesis

---

Joy Division / Still

Joy Division vydali dve významné výberovky - Still (1981) a Substance (1988). V roku 2010 vyšla kolekcia +- Singles 1978-1980 a môže sa zdať, že tým tieto dve výberovky už nie sú tak významné. Ale nie je to tak. Kompiláciu Substance môžme vynechať, pretože skladby, ktoré obsahuje, nájdeme na spomínanej +- Singles 1978-1980 (okrem toho je na Singles sú všetky singlovky, kým na Substance nie). Avšak kompilácia má okrem dvoch skladieb, ktoré sú aj na Singles jednak živé nahrávky a jednak aj 7 skladieb, ktoré nenájdete na žiadnom z dvoch radových albumov ani na kompilácii singles. A týmto skladbám venujem svoju recenziu.

V prvom rade sú to štyri skladby z roku 1979 nahraté počas nahrávania debutového albumu, avšak vyradené z konečného playlistu: zvláštna a tajomná Excercise one, ťaživá a hutná The only mistake, Walked in line s dominujúcou basovou linkou a rýchla punková The kill, opäť s výraznou basovou linkou. Ďalšou skladba je tiež z roku 1979 a kapela ju nahrala počas nahrávania singlu Transmission - Something must break. Je to jedna z najpôsobivejších skladieb kapely, ktorá si ma svojou zvláštnou atmosférou podmanila. Z roku 1979 pochádza aj vyradená skladba z nahrávania singlu Licht und Blindheit (obsahoval skladby Atmosphere a Dead souls) - ďalšia skvelá našlapaná skladba Ice age. Posledná skladba, ktorá patrí medzi dovtedy nevydané, je tajomná The sound of music, nahratá v januári 1980 počas nahrávania singlu Love will tear us apart.

Týchto 7 skladieb kapely, ktoré sa objavili prvýkrát až na tejto kompilácii, rozhodne nepatrí medzi zlé skladby a každý fanúšik Joy Division by ich mal poznať.

» ostatní recenze alba Joy Division - Still
» popis a diskografie skupiny Joy Division

---

Joy Division / +- Singles 1978-80

Joy Division počas dvoch rokov vydali nielen dva albumy, ale aj pekný počet skladieb na EP a SP. Táto kompilácia to vynikajúco mapuje.

Album otvárajú 4 skladby, ktoré kapela vydala na svojom debutovom EP v roku 1978 An ideal for living: punková Warsaw, nadupaná No love lost, Leaders of men a Failures. Tieto skladby sa od ostatnej tvorby kapely líšia v mojich ušiach, sú oveľa viac punkovejšie a oveľa menej temnejšie. Koncom roka 1978 prispeli Joy Division na dvojitom EP spoločnosti Factory records (A factory sample) dvoma skladbami: skočnou Digital s podmanivou basovou linkou, a tajomnejšou skladbou Glass. V roku 1979 zas prispeli dvoma skladbami vyradenými z debutového albumu na výberové EP rôznych kapiel Earcom 2 - Contradiction: ťaživou Autosuggestion, ktorej trochu škodí dĺžka, a v podobnom duchu pôsobiacu From safety to where. Ďalšie dve skladby už pochádzajú z úspešného singlu Transmission: rovnomenná, pohodová a tak trochu kultová Transmission a zvláštna Novelty. V roku 1980 vychádza vo Francúzsku limitovaný singel pod názvom Licht und Blindheit. Tvoria ho dve skladby: geniálny, majstrovský kúsok plný smútku Atmosphere. Nikdy nezabudnem na ten emociálny zážitok, keď táto skladba hrala v záverečnej scéne filmu Lost, to bolo slzy udržať veľmi namáhavé. Druhá skladba je Dead souls, ktorú nahrali aj Nine inch nails do skvelého filmu Vrana (1994). Ďalšie skladby na kompilácii sú tri skladby zo singlu vydaného v roku 1980: spievaná Komakino, inštrumentálna Incubation a krátka inštrumentálna As you said (to je vlastne elektronická skladba). Ďalší singel tvorili dve skladby: legendárna a najznámejšia skladba kapely plná emócií Love will tear us apart a naproti tomu hudbou optimistickejšia These days. Posledný singel vydaný po smrti Iana Curtisa tvoril "double A side" singel - opäť vydaná Atmosphere a hlavne odlišná verzia skladby z debutu She´s lost control, ktorá v tejto podobe naberá brutálne rysy, ťaživosť a posúva ju ešte ďalej ako pôvodná verzia. Na kompilácii sú ešte tri skladby: odlišná verzia Love will ters us apart (oproti pôvodnej rýchlejšia, ale už nemá takú podmanivú basovú linku) a dve singlovky z druhého albumu (Isolation a Heart and soul).

Zhrnuté - Joy Division mali nielen kvalitné dva albumy, ale mimoalbumové singlovky a skladby z EP-čiek. Táto kompilácia je na úrovni radového albumu a opäť ma hudba zasiahla naplno. Okrem toho sú to jedny z najvýznamnejších kusov kapely (Transmission, Atmosphere, Love will tear us apart), pre mňa rozhodne plný počet.

» ostatní recenze alba Joy Division - +- Singles 1978-80
» popis a diskografie skupiny Joy Division

---

Joy Division / Closer

Druhý a bohužiaľ aj posledný album kapely Joy Division. Prvé ma strašne zasiahlo, nadchlo... Jednoducho láska na prvé počutie. Na základe zopár recenzií po internete a podobne, som sa bál druhého, pretože takmer všade ospevovali debut a druhý album Closer buď nespomínali alebo tak, že nedosahuje úroveň prvého. Ale v mojich ušiach sa stal pravý opak. Ak som prvý album vyniesol do nebies, druhý musí byť asi vyššie, pretože ma zasiahol ešte viac.

Album otvára zvláštna skladba Atrocity exhibition, ktorá ma neopísateľnú atmosféru. Pokračuje sa šlapavou Isolation, v ktorej sú syntezátory využité viac ako Joy Division dovtedy využili. Passover je opäť atmosférou typická skladba kapely - tajomná a potemnelá. Colony sa vyznačuje zaujímavým rytmom, ktorý produkujú vzájomne bicie nástroje s basgitarou. A means to an end je opäť šlapavou skladbou, ktorá pekne odsýpa. Potom príde pomyslená druhá strana (keby sme mali LP) a tá vyráža dych. Najprv je to Heart and soul s hypnotizujúcimi bicími nástrojmi a basgitarou a Curtisov spev je neskutočne podmanivý, akoby z iného sveta. Twenty four hours má stašne clivú atmosféru. Basgitara a gitara spoločne vyhrávajú jeden z najclivejších riffov aké poznám. A čo potom skladba The eternal, to je zhudobnené trápenie, zhudobnený koniec, zhudobnený smútok. Emócie môžu plakať. A korunu tomu nasadí záverečná Decades. Tie syntezátory na prvýkrát nemusia v nej znieť dobre, ale potom to objavíte. Toto je skladba, ktorá predstavuje ťažký osud, emočný tlak, melanchóliu, smútok, beznádej... A je to v tomto prípade nielen vďaka Curtisovmu spevu a textu, ale aj vďaka syntezátorovým vyhrávkam.

Uznávam, že to nie je hudba pre každého. Je veľmi ťaživá, smutná, depresívna, temná... Ale ak vám tieto pocity nie sú cudzie, chytí vás za srdce. Je v nich úžasný druh temnej krásy. Osobne teda odporúčam len ľuďom, ktorý majú sklony k takýmto pocitom a vyžívajú sa v nich ako ja. Asi nič pre veselé povahy. Pre mňa je Closer majstrovský kúsok.

» ostatní recenze alba Joy Division - Closer
» popis a diskografie skupiny Joy Division

---

Joy Division / Unknown Pleasures

Joy Division sú zjavenie. Zhudobnená temnota. Jedna z najvýznamnejších kapiel a pre mňa aj jedna z najlepších. Joy Divison som spoznal vďaka vynikajúcemu, emóciami nabitému a úžasnému filmu Control z roku 2007. Veľmi veľký zážitok. A po tomto filme som sa vrhol na diskografiu kapely, ktorá vojde na tri albumy. Okrem temnoty a depresie je typický pre ich tvorbu aj jedinečný a nenapodobiteľný zvuk. Všetkému kraľuje basgitara Petera Hooka, ktorá doslova strháva všetko naokolo. Podobne sú na tom aj bicie nástroje v podaní Stephena Morrisa. Gitara Bernarda Sumnera tu nemá až taký jednoznačný podiel, ale čo na nej zahrá, je jedinečné a týka sa to aj jeho klávesových partov. No a na koniec netreba zabúdať na dušu kapely, speváka Iana Curtisa. Geniálne texty a podmanivý spev akoby z inej dimenzie, ktorý svet nepočul od čias smrti Jima Morrisona. A čo nám priniesol debut?

Album otvára skladba Disorder, čo je jedna z najvýznamnejších skladieb kapely. Úžasná gitara, ktorá sa nedá prirovnať k ničomu, veľmi podmanivá. A spev Iana Curtisa je jednoducho podmanivý. Nasleduje Day of the lords, ktorá je v podstate zhudobnená temnota. Ťaživé tempo, gitara a refrén akoby zo záhrobia. Táto skladba strčí do kapsy celé tzv. emo hnutie. Skladba Candidate stojí hlavne na hypnotickom speve Iana Curtisa a to isté platí i o skladbe Insight. Ozaj neskutočné veci. New dawn fades je opäť dusivejšia a temnejšia skladba. Potom príde ďalší z najvýznamnejších kusov kapely She´s lost control, ktorá sa ani nedá opísať. Treba počuť, atmosféra je skrátka neopísateľná. Nasleduje Shadowplay, ktorá nezaostáva v ničom za predchádzajúcimi skladbami. Wilderness má veľmi zaujímavú basovú linku, hoci v podstate ju majú takmer všetky skladby kapely. Punkovú tvár kapely predstavuje skladba Interzone. No a ako inak sa Joy Division môže rozlúčiť, ak nie ďalšou zhudobnenou temnotou I remember nothing. To je jednoducho neskutočné, ako vedela táto kapela narábať s pocitmi za pomoci svojej hudby.

Pre mňa jeden z najlepších debutov všetkých čias. To je neskutočné, čo táto kapela vytvorila na svojom prvom albume a vôbec, nepoznám nijakú hudbu, ktorá by sa podobala na Joy Division.

» ostatní recenze alba Joy Division - Unknown Pleasures
» popis a diskografie skupiny Joy Division

---

Yes / Fly From Here

Yes predsa len vydali nový album. Plný očakávania som ho vypočul prvýkrát v lete. Bol som zvedavý hlavne na post speváka. A som len veľmi rád, že takisto ako v prípade albumu Drama, to dopadlo aj v prípade albumu Fly from here. To znamená, že nový spevák David Benoit ma nesklamal. Dobre, nie je to Anderson, ale do hudby Yes mi sedí. Na čo som bol zvedavý ako druhé, bola nanovo prepracovaná suita Fly from here, ktorú kapela hrávala na koncertoch práve, keď mala za mikrofónom Trevora Horna. A suita nesklamala. Pripomína mi starých dobrých Yes, avšak v roku 2011. Samotná suita má 6 častí - Overtúru a 5 samostatných častí. Už samotná Overture je skvelým úvodom. Prvá časť suity s názvom We can fly je krásnou pohodovou skladbou, ktorú nasleduje moja najobľúbenejšia časť suity - smutná a melancholická Sad night at the airfield. Časť Madman at the screens je návratom k motívom Overture, Bumby ride zas príjemným veselým krátkym spestrením. Suita nám končí časťou We can fly Reprise, ktorá opäť reprízuje, tentokrát motívy časti We can fly.
Po suite nasledujú "normálne" skladby. Zvláštna a príjemná The man you always wanted me to be, zadumanejšia Life on a film set, neskutočne pohodová skladba Hour of need. Potom príde inštrumentálna skladba Howovej gitary Solitaire, ktorá vôbec nie je samoúčelná. Záver albumu zdobí skladba, ktorú mám zrejme najradšej z celého albumu. Je ňou melodická oddychová a pohodová skladba Into the storm.
Skvelý album. Z celého albumu cítim vyzretosť muzikantov i hudby. Na nič sa nehrajú, nesnažia sa opäť búrať hudobné bariéry. Hrajú pohodovú hudbu, veľmi príjemnú. Kľudne by som dal aj päť bodov, pretože album Fly from here sa stal jedným z mojich najobľúbenejších albumov Yes. Ale objektívne musím ubrať hviezdu vzhľadom k ich opusom. U mňa osobne je to však určite za 4 a pol.

» ostatní recenze alba Yes - Fly From Here
» popis a diskografie skupiny Yes

---

Whitesnake / Forevermore

Tento rok vyšiel celkom slušný počet nových albumov starých harcovníkov. Medzi nich patrí aj Whitesnake. Nový album som očakával netrpezlivo, vzhľadom na mnohé správy o zhoršených výkonoch Davida Coverdalea. Našťastie sa také niečo na tomto albume nekonalo. Album je plný hudby, akú od kapely očakávam. Je to skvelý rock, reznutý bluesom, občas pekná balada. Ale hlavne - poctivá hudba. Veľmi sa mi páči už úvodná Steal your heart away so skvelým riffom, úvod ako má byť. V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie dve skladby. Štvrtá skladba Easier said than done prináša skľudnenie a Davidov precítený hlas (balady mu vždy išli výborne). Ďalšie dve skladby sú opäť rockové a našlapané. Po nich nasleduje poloakustická, veľmi príjemná a pohodová skladba One of these days. Tú môžem počúvať hocikedy. No a opäť pokračuje album podobne - ďalšie dve skladby v duchu "whitesnakeovského" rocku, tretia kľudnejšia (Fare thee well). Po nej nasleduje podmanivá, tvrdšia skladba Whipping boy blues. My evil ways je našlapaná rocková jazda. Album však uzatvára pomalá skladba - Forevermore. Krásna, citlivá, emotívna. Veľmi vydarený záver.

Celkovo sa v mojich ušiach album Forevermore vydaril. Čo sa týka skladieb i inštrumentálnych výkonov. Takto si predstavujem rock v podaní starých harcovníkov. Pre mňa lepší album ako predchádzajúci Good to be bad.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Forevermore
» popis a diskografie skupiny Whitesnake

---

Byron, David / That Was Only Yesterday - The Last EP

Aby som si skompletizoval zbierku Davida Byrona, jednoznačne som musel získať aj skladby z tohoto EP. Samotné EP sa však nedalo zohnať, tak som to vyriešil po svojom. Zobral som nahrávky Spice (predchodcu Uriah Heep) z kompilácií Uriah Heep Time of revelation a Lansdowne tapes, tri skladby Byrona ako hosťa pre Rogera Schroedera (z Davidovej výberovky Man of yesterday) a toto EP. Vytvoril som si tak plnohodnotné Davidove album s nasledujúcimi skladbami, ktorého recenziu dávam k tomuto EP, vzhľadom na to, že hodnotenie je rovnaké:

1. In love (B strana singla Spice, 1968)
2. What about the music (A strana singla Spice, 1968)
3. Born in a trunk (Spice, 1969)
4. Magic lantern (Spice, 1969)
5. Astranaza (Spice, 1969)
6. Celebrate (Spice, 1969)
7. Schoolgirl (Spice, 1969)
8. I want you babe (Spice, 1969)
9. Born in a trunk /instrumental/ (Spice, 1969)
10. Wanna thank you girl (pre Johna Schroedera, 1973)
11. The bird has flown (pre Johna Schroedera, 1973)
12. Witchi tai to (pre Johna Schroedera, 1973)
13. That was only yesterday (Last EP, 1984)
14. Waiting for the sun (Last EP, 1984)
15. Pride and joy (Last EP, 1984)

Singel Spice je pre mňa v znamení snahy preraziť na poli populárnej hudby, takže žiaden rock sa nekoná. Ale sú to príjemné melodické skladby, In love so spevavým refrénom a takisto aj What about to love. Príjemné skladby. Nevydané skladby Spice už však priniesli veľký náznak legendy menom Uriah Heep. Born in a trunk je skvelá skladba s vypätým vokálom Davida Byrona, skvelým rytmom a tajomnou atmosfréou a dá sa označiť už za "uriášovku". Magic lantern je najambicióznejšou skladbou s dĺžkou takmer 9 minút. Cítiť tu pokusy o jazzrock, hlavne v sólach. Treba povedať, že či už klavírne alebo gitarové sóla napriek tomu, že sú vydarené, nepodarilo sa v nich prebudiť jazzrock. Predsa len kapela mala bližšie k hardrocku a toto je experiment, ktorý sa však vkusne podaril. Astranaza je melodická skladba prinášajúcu príjemnú náladu. Celebrate pripomína singel kapely, čiže skladbu viac do popu. Schoolgirl má zasa zaujímavý rytmus a takisto aj I want you babe, ktorá ma oslovila hneď na prvé počutie. Poslednou skladbou od Spice je inštrumentálna verzia Born in a trunk. Šlape ako hodinky, skvelo rockuje, ale oproti pôvodnej verzii chýba ozaj hlas Davida Byrona. Nasledujú tri skladby, ktoré David naspieval pre album Witchi tai to Johna Schroedera (vôbec neviem, kto to je) v roku 1973. Prvá z nich Wanna thank you girl je až príliš sladká balada, na ktorú som si však po čase zvykol. The bird has flown je už dramatickejšia, naliehavejšia a má zvláštnu atmosféru. Vydarená skladba. Witchi tai to je podmaňujúce, kľudná skladba, ktorá ma takisto dostala na prvé počutie.

No a nasledujú tri posledné skladby Davida Byrona nahraté v roku 1984, ktoré vyšli až v roku 2008 ako The last EP. Všetko sú to covery nahraté so špičkovými hudobníkmi. Prvý z nich je That was only yesterday, pôvodne od Spooky tooth (nepoznám ani kapelu, ani pôvodnú verziu). Skladba je to skvelá a David spieva nádherne. Bol som prekvapený, že napriek tomu alkoholizmu sa jeho hlas nezmenil, stále bol prvotriedny. Druhá vec je mojou veľkou srdcovkou. Jedná sa totiž o skladbu Waiting for the sun, pôvodne od legendárnych The Doors. Jim Morrison je pre mňa najcharizmatickejší spevák všetkých čias. Preto som bol veľmi zvedavý ako sa s tým popasuje David Byron, pre mňa najlepší spevák všetkých čias. Výsledok je excelentný. A to nielen vďaka Davidovi, ale aj vďaka kapele, napríklad taká basgitarová linka je neuveriteľná, to je proste nádhera. No a posledný cover je od Marvin Gaye (nepoznám) Pride and joy (takisto nepoznám originál). Veľmi príjemný rockandrollový song na rozlúčku s božským hlasom Davida Byrona.

Obrovská škoda takéhoto speváka s veľkým S.

» ostatní recenze alba Byron, David - That Was Only Yesterday - The Last EP
» popis a diskografie skupiny Byron, David

---

Byron, David / Lost & Found [The Byron Band]

Pôvodne vyšlo toto 2 CD v roku 2004 a v roku 2008 na podobnej kompilácii One minute more sa objavili ďalšie tri skladby nezahrnuté do tohoto 2 CD. Kompletizácia nastala v roku 2009, keď vyšlo Lost and found v reedícii s nasledujúcimi skladbami:

CD1:
Bad Girl
Fool For A Pretty Face
Need Love
Safety In Numbers
Still Wanna Hold You
Gets A Little Crazy
Learn The Dance
What’s Your Game
One Minute More

CD2:
How Do You Sleep
Safety In Numbers
I Need Love
Piece Of My Love
Goodnight Blues
Last Chance Jam
Bad Girl
Start Believing
July Morning
How Do You Sleep
Sweet Lorraine
Piece Of My Love
Liverpool Blues
Roll Over Beethoven
Angelsong

Z toho vyplýva, že druhé CD sa nezmenilo. Avšak prvé áno. Zameriam sa v hodnotení práve na prvé CD, pretože obsahuje skladby Byron Bandu z roku 1982, ktoré mohli kľudne tvoriť druhé album kapely, keby sa nerozpadla z rovnakej príčiny, ktorá spôsobila i koniec Davida Byrona v Uriah Heep - nezvládateľný alkoholizmus. Každopádne skladby sú vynikajúce a nie sú také perfektné z hľadiska zvuku ako na prvom albume Byron Bandu, ale o to viac zaujmú svojou priamočiarosťou, úprimnosťou. Rocková kapela šlape v zložení spev-gitara-basgitara-bicie. Sem tam klavír, ale oproti prvému počinu ubudol saxofón.

Najprv nám tu zaznie skladba z albumu On the rocks, a to Bad girl. Toto rockovejšie prevedenia je snáď ešte lepšie ako pôvodné, tajomnosť ostala rovnaká. Fool for a pretty face je vynikajúci rockový song. Podobne je na tom aj Need love s dobrým riffom. Poriadne nadupaná je vypaľovačka Safety in numbers. Pripomenutie Davidovho prvého albumu predstavuje pomalšia skladba Still wanna hold you (opäť pripomína niektoré veci na druhom albume Davida Coverdalea). Gets a little crazy je hutný a tvrdý rockový song. Veľmi ťažký spodok má aj Learn to dance. What´s your game pokračuje v nastolenom rockovom sounde. Zároveň tento sound aj ukončuje, pretože posledná skladba One minute more je krásna akustická jemná skladba s krásnym vokálom Davida Byrona.

Nevydané skladby Byron Bandu rozhodne tvoria vynikajúcu kolekciu rockových skladieb, ktoré jednoznačne patria k tomu najlepšiemu, čo David Byron nahral. Odporúčam všetkým jeho obdivovateľom, ale aj milovníkom poctivej rockovej muziky.

» ostatní recenze alba Byron, David - Lost & Found [The Byron Band]
» popis a diskografie skupiny Byron, David

---

Byron, David / On the Rocks [The Byron Band]

Po dvoch rokoch nečinnosti, počas ktorých neviem, čo David Byron robil (ale určite chlastal), prišiel jeho návrat v podobe kapely The Byron Band. Okrem Byrona v túto kapelu tvorili vynikajúci hudobníci, každý so skúsenosťami v rôznych kvalitných či známych projektoch. A spoločne takto vytvorili vynikajúci album, pre mňa najlepšie, čo David naspieval mimo Uriah Heep. A navyše, vyšlo v roku 1981. To už boli osemdesiate roky a mnohým rockovým kapelám došla šťava a hudba celkovo šla dosť dole kvalitou. Ale tento album ako keby osemdesiate roky nevnímal. Je to nádherný kus poctivej, emotívnej a nefalšovanej rockovej hudby, ktorá by si zaslúžila oveľa väčšiu pozornosť. Jednoducho nádhera, každé rockové srdce zaplesá radosťou.

Album otvára skladba Rebecca s nadupaným riffom, takto má znieť skvelý rockový song. David samozrejme exceluje, za tie dva roky nečinnosti sa mu jeho božský hlas vôbec nezmenil. Skladba Bad girl je ozajstný klenot. Skvelý rytmus, tajomná atmosféra, skvelý Mel Collins na saxofóne. Po tom však prichádza ešte väčšia perla, pre mňa najlepší song albumu How do you sleep. Hutný rockový song so skvelým Davidovým vokálom a gitarou Robina Georgea. Krásnu pohodu prináša skladba Little by little, jednoducho pohodička. Rocková našlapaná skladba Start believing opäť rozplesá každé rockové srdce, je tu ozaj skvelý riff. Never say die potom patrí do kategórie melodického poprocku, podobne aj King, hoci ten má oproti Never say day rockovejší ráz. Záverečná skladba Piece of my love album parádne uzatvára. Pekné saxofónové vyhrávky, po ktorých nastúpi vynikajúci rockový riff a kapela šlape ako hodinky. A máme tu aj singlové bonusy. Najprv je to melodická Every inch of the way, ktorá má akýsi nádych melanchólie, ale inak je veľmi pohodová. Na B strane singla Every inch of the way bola zas skladba Routine. Vynikajúci našlapaný rockový song, skvelý rytmus, riff a Byronove vokály. Obe tieto skladby pochádzajú ešte z tvorby Byrona a Boonea z čias projektu Baby faced killer. Posledný bonus je B strana singla skladby Rebecca s názvom Tired eyes. To je ozaj vydarená jemná akustická skladba plná emócií.

Rozhodne jeden z najlepších rockových albumov osemdesiatych rokov. Všetci, čo milujú Davida Byrona v Uriah Heep by mali siahnuť po tomto albume. Je to kus poctivej rockovej hudby. Vynikajúca kapela s vynikajúcim spevákom.

» ostatní recenze alba Byron, David - On the Rocks [The Byron Band]
» popis a diskografie skupiny Byron, David

---

Byron, David / Baby Faced Killer

Tak a je to tu. Teraz šokujem zrejme všetkých, ktorí poznajú toto album. Prečo? Pretože nepoznám nikoho, kto by tento album neoznačoval ako zlý, podpriemerný, odpad a čo ja viem čo. Očakával som teda to najhoršie. A výsledok? To najlepšie. Neviem si to doteraz vysvetliť, prečo je tomu tak, že tento album ma tak zasiahol. Veď sám uznávam, že s progresivitou nemá skoro nič spoločné, takisto s rockom. Produkcia je silno komerčná. Tak prečo? Žeby melódie? Alebo Davidov dokonalý hlas? Naozaj neviem. Skrátka, už to nezmením a vybočujem z rady.

Úvodná Baby faced killer je presiaknutá akýmsi komerčným zvukom, ale má peknú melódiu a Davidov spev a vokály sú skvelé. Rich man´s lady je akýmsi retro rockovým songom, ktorý má slušnú energiu. Sleepless nights je jemnejšou skladbou s krásnym Davidovim vokálom a zbormi. Úchvatná. African breeze je jednoznačne najhorším počinom albumu z hľadiska produkcie - v podstate disko song. Avšak skladba sama o sebe nie je vôbec zlá a refrén je podmanivý. Skrátka v inom šate by to bolo oveľa, oveľa lepšie. Nasleduje prvá balada albumu Everybody´s star. Je pekná, ale dá sa jej vyčítať príliš veľká "cukrovosť". Jednoznačne najambicióznejšou skladbou je Heaven of hell. Skvelé Davidove vokály striedajúca naozaj predstavu neba aj pekla, naliehavá skladba plná emócií. Vynikajúca melodická a pohodová skladba je Only you can do it. Don´t let me down je zas našlapaná, melodická rocková skladba, ktorá rozprúdi krv v tele. Rock and roll nám zas predstaví Acetylene Jane. A na záver klenot I remember. Jedna z najkrajších balád, aké kedy David Byron spieval. Krásny spev s krásnymi zbormi a takisto tu máme aj gitarové sólo Micka Boxa. K albumu sú pripojené ešte dve skladby z B strán singlov a album pekne dopĺňajú: energická rocková skladba Down on my luck a zaujímavá kvázi reaggae skladba All in your mind.

Zhrnuté - produkcia nebola zrovna v niektorých skladbách šťastná. Napriek tomu ma tieto skladby z mne neznámej príčiny oslovili na 100 %. Plný počet albumu, ktorý má všeobecné opačné hodnotenia je veľmi subjektívny pohľad, takže som presvedčený, že sa už nikto nenájde, komu sa tak veľmi páči tento album ako mne. Nemôžem si pomôcť. Každopádne, keby bol celý v rockovom šate, myslím, že by mal viac fanúšikov. A na záver jedna vec - ten obal albumu je neuveriteľne hypnotizujúci. Jeden z mojich najobľúbenejších.

» ostatní recenze alba Byron, David - Baby Faced Killer
» popis a diskografie skupiny Byron, David

---

Byron, David / Rough Diamond [Rough Diamond]

Rough Diamond bola jednou z tzv. superkapiel. Pre mňa je však najpodstatnejšie meno spojené s touto kapelou David Byron. Ten sa zrejme snažil preraziť po vyhadzove z Uriah Heep skôr v rámci kapely ako sólo. Rough Diamond postretol osud typický pre superkapely - veľké očakávanie, skvelá hudba, úspech však minimálny, rozpad kapely. Osobne mi ani na prvé vypočutie nesadla hudba, avšak postupne som objavil jej krásy. Úvodná Rock ´N´ Roll je pekne od podlahy zahratý song. V rovnakom duchu sa nesie i nasledujúca Lookin´ for you. Nasledujúca Lock and key je veľmi vydarená skladba, ktorej dominuje zdvojený vynikajúci vokál Davida Byrona. Nádherná je aj pomalá a citlivá skladba Seasong, opäť Davidova parketa. By the horn je pulzujúci rockový song. Vrcholná skladba albumu je pre mňa Scared s bluesovým nádychom a tajomnou, až zlovestnou atmosférou a peknými sólami gitary i klavíru. Vynikajúca je nasledujúca skladba Hobo so zapamätateľným refrénom a krásnou inštrumentálnou záverečnou clivou časťou. Voľne na to nadväzuje krátka klavírna skladba The Link, ktorá ako keby na tento rockový album ani nepatrila. Je jemná a krásna. Na ňu zas nadväzuje záverečná End of the line, zvláštna skladba, ktorá má svoje kúzlo, hoci záver albumu som čakal lepší. Rough Diamond je album, ktoré má skvelú rockovú atmosféru, avšak nie všetky skladby sa podarili. David Byron tu podáva svoj štandardný, t.j. vynikajúci výkon. Oveľa viac som očakával od gitary Clema Clempsona, ktorý v Colosseu hral neskutočné sóla, tu je oveľa skromnejší. Ale stále skvelý. Keď to zhrniem, Rough Diamond mám radšej ako prvý sólový počin Davida Byrona, i keď tu nie sú také melodické skladby. Ale na plný počet mi tento album nepripadá. Rozhodne však odporúčam, je to neznámy klenot.

» ostatní recenze alba Byron, David - Rough Diamond [Rough Diamond]
» popis a diskografie skupiny Byron, David

---

Byron, David / Take No Prisoners

David Byron vydal svoj prvý sólový album ešte v časoch svojho pôsobenia v Uriah Heep. A hosťujú tu všetci vtedajší hráči tejto kapely - Mick Box, Lee Karslake, John Wetton aj Ken Hensley. Hudba sa tu líši od Uriah Heep, niekde ju však silno pripomína. Album otvára majestátna Man full of yesterdays s pekným textom. Určite patrí medzi najlepšie kúsky albumu. Nasledujúca Sweet rock n´ roll je taká zvláštna skladba v tom zmysle, že pre mňa nie je dobrá ani zlá. Skrátka je. A pripomína mi dva songy z albumu Northwinds Davida Coverdalea. Skladba Steamin´ along je poriadne funky. David tu výborne spieva (ostatne to všade) a skladba šľape pekne dopredu. Vždy ma núti hýbať sa do rytmu. Nasleduje Silver white man, ktorú David zložil ešte v roku 1972 pre Uriah Heep (verziu Uriah Heep je možné nájsť ako bonus k albumu Magician´s birthday). Oproti uriášovskej verzii sa mi zdá táto oveľa lepšia, má dobrú melódiu a zapamätateľný refrén. Balada Love song je veľmi citlivo a pekne zaspievaná. Po nej nasleduje najuriášovský song albumu Midnight flyer. Tajomný, napätý song, s dobrou rytmikou a záverečným riffom. Paráda. Saturday night je potom jednoduchá rock and rollová skladba, ktorá neurazí. Roller coaster pritvrdzuje a riff je podľa mňa veľmi vydarený a tak skladba patrí medzi moje najobľúbenejšie. Pre skladbu Stop (think what you´re doing) platí to isté, čo som napísal o skladbe Sweet rock n´ roll. Album uzatvára Hit me with a white one, pekná rocková skladba, od ktorej by som však očakával lepší záver albumu. Máme tu ešte bonusový song What´s going on (prvýkrát vyšiel na výberovke Man of yesterday), ktorý je vydarenou skladbou, ktorá mohla na albume nahradiť niektorú z menej vydarených skladieb. Napriek tomu, že približne 3 až 4 skladby albumu nie sú to, čo by ma chytilo za srdce, zvyšok je veľmi kvalitný. Osobne si myslím, že albumu by prispeli lepšie aranžmány, smerom k hard rocku. Ale aj tak ho mám veľmi rád.

» ostatní recenze alba Byron, David - Take No Prisoners
» popis a diskografie skupiny Byron, David

---

Uriah Heep / Into The Wild

A je to konečne tu! Vrcholné dielo kapely Uriah Heep v ére speváka Bernieho Shawa. Rozhodne som od neho nečakal veľa, v podstate iba niečo príjemné, čo kapela robila na posledných počinoch. Hoci je pravda, že dve nové skladby zo Celebration z roku 2009 poriadne navnadili. No a keď som počul tento album prvýkrát, hneď ma chytilo. Od prvej skladby až po poslednú. Celá kapela šlape ako hodinky a musím pochváliť hlavne Micka Boxa za jeho riffy i sóla. Album otvára našlapaná rocková štadiónovka Nail on the head. Páni, tomu hovorím začiatok. Po nej ide moja najobľúbenejšia skladba albumu I can see you. Je plná energie, emócií, dokonca aj clivosti. Refrén je jednoducho krásny a táto skladba sa mi hádam nikdy nezunuje. Skladba Into the wild je ďalšia rocková rázna vec, ktorá núti ku kývaniu hlavou. Money talk má zaujímavý riff a zvláštne napätie. Nastavený štandard albumu pokračuje aj skladbou I´m ready. Zjemnenie prichádza v podobe skladby Trail of diamonds, ktorá sa potom rozbehne a v čase 3:30 nastúpi Boxova gitara v pre mňa hypnotizujúcej podobe. Southern star potom ide priamočiaro na rockovú bránu. Takisto to platí pre skladbu Believe, ktorá má veľmi chytľavý refrén. A je tu deviata skladba Lost a stále necítim žiadne slabé miesto. Skladba T-Bird angel je veľmi vydarená, povedal by som poprocková skladba, ktorá má správnu dávku emócií. A na záver tu máme citlivú baladu Kiss of freedom, ktorá je veľmi krásnou rozlúčkou s albumom, ktorý nemá slabú skladbu. Ale pozor! Vlastne tu máme ešte bonusovú skladbu (oficiálne pre japonské vydanie) Hard way to learn. Takisto vydarená, vôbec nekazí dojem albumu. Takže Uriah Heep nám ukázali svoju silu v čase, keď to asi nikto nečakal. Jednoznačne jeden z najlepších počinov tohto roku.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Into The Wild
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Wake The Sleeper

Po desiatich rokoch od počinu Sonic origami vydávajú Uriah Heep v roku 2008 nové album Wake the sleeper. Ešte predtým v roku 2007 sedem sa udiala zatiaľ posledná personálna zmena v kapele na poste bubeníka. Nový bubeník Russel Gilbrook priniesol aj nový elán do skupiny. Dôkazom toho je hneď úvodná a divoká Wake the sleeper. Celé album je vyrovnané, podobne ako predchádzajúce, avšak je oveľa hutnejšie. A preto ho mám aj radšej. Moje najobľúbenejšie kúsky na albume sú skvelá Tears of the world s peknými vokálmi, našlapaná Book of lies, jemná a krásna What kind of god, štadiónová Shadow a záverečná emotívna a vypätá War child. Zvyšok je veľmi kvalitný, preto tento album najradšej počúvam v celku. Navyše v roku 2010 vyšla 2CD výberovka On the rebound, kde sa nachádza aj outtake z albumu Wake the sleeper s názvom You are the only one. A na tú musím upozorniť, pretože je to jedna z najkrajších skladieb z éry Bernieho Shawa, emotívna a melancholická. Navyše Uriah Heep sa dosť vyšvihli v roku 2009, keď na kompiláciu Celebration nahrala dve nové skladby, ktoré patria k tomu naj, čo nahrali - šlapavú a melodickú Only human a Corridors of madness s krásnymi vokálmi. Takže odkedy sa po desiatich rokoch pauzy v roku 2008 vrátili, šlape im to ako hodinky.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Wake The Sleeper
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Uriah Heep / Sonic Origami

Sonic origami mi v diskografii Uriah Heep pripadá taký nenápadný. A to je škoda, pretože skrýva v sebe mnoho krásneho. Vyzerá to tak, že odkedy má kapela má túto zostavu, tvorí vyrovnané veci, ktoré sú veľmi dobré (a nič sa nezmenilo ani výmenou bubeníka v roku 2007). Takže dá sa povedať, že éra Bernieho Shawa je mimoriadne plodná a pre mňa aj kvalitná. Z tohoto albumu by som vypichol ako najlepšie skladby Between two worlds venovanú Byronovi a Thainovi s krásnymi vokálmi, šľapajúca I hear voices, pohodovú Perfect little heart, nádhernú akustickú Heartless land, melancholickú a podmanivú (moju najobľúbenejšiu na albume) Only the young, ďalšiu skvelú akustickú vec Question, nádhernú a emotívnu The golden place a záverečnú (niekde uvádzanú ako bonusovú, niekde ako normálnu albumovú) Sweet pretender. A zvyšok sú skladby veľmi príjemné, ktoré ma takisto nesklamali. Takže pre mňa je Sonic origami naozaj vynikajúce album.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Sonic Origami
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

« novÄ›jší starší »