Colosseum / (II) - Strange New Flesh

Pekna doska, na ktorej citit zrelost az prezretost rockovej sceny tej doby. Ono je to vlastne jazzrock, ale skorej by som tuto zaujimavu formaciu povazoval za rockerov robiacich s jazzom, ako jazzmanov robiacich s rockom. Je to upravene, dokonale, spev je mercuryovsky, proste zaujimava synteza dokonalych elementov. Instrumentalne velmi dobre, skvela technika. Troska mi to pride umele, strojene, troska sladsie ako stary dobry Tempest. Ale aj tak davam max.

» ostatní recenze alba Colosseum - (II) - Strange New Flesh
» popis a diskografie skupiny Colosseum

---

Focus / Mother Focus

V podstate posledny album klasickej ery holandskej skupiny Focus. Po mnozstve vynikajucich album, ktore skupina dovtedy vyprodukovala, by sa dala ospravedlnit tvorcia vycerpanost kapely. Album bolo v dobe vydania pomerne kritizovane, no po odstupe casu a mozno nan pozerat aj inak. Thijs van Leer vyuziva sirsi zvukovy register pri hre na klavesy, co odraze trendy doboveho fusion - jazz rocku, ktory vtedy vrcholil. V niektorych skladbach skupina mierne funkuje a moze sa zdat, ze Focus chceli so zvukom doby. To bolo urcite sklamanie pre skalnych art rockovych fanusikov. Mne sa album paci, skladby si drzia pomerne vysoku uroven. Sklabda Hard Vanilla mi tak trochu v niecom pripomina Zawinulove (Weather report) efekty pri hre na klavesy. Kto ma aj predchadzajuce albumy, nech nevaha!!!

» ostatní recenze alba Focus - Mother Focus
» popis a diskografie skupiny Focus

---

Cactus / One Way...Or Another

Vysoko kvalitny hardrock od vynikajucej americkej skupiny Cactus. Na rozdiel od prveho albumu ma album One way or another iny, kvalitnejsi sound. Kapela predvadza azda vrcholove kusky bluesoveho hardrocku. Rytmiku Bogert and Appice netreba prilis predstavovat. McCarthyho gitara tiez nezaostava a spevak Rusty Day sa cini. Osobne si najviac cenim skladby One way or another (skladba naslapana po vsetkych strankach) a prerijnu psychedeliu Song for Aries. Vrele doporucujem vsetkym Ten Years Afterakom, Zeppelinakom, Grand Funkistom a podobnym personam.
Majstrovske dielo.

» ostatní recenze alba Cactus - One Way...Or Another
» popis a diskografie skupiny Cactus

---

Return To Forever / No Mystery

Perfektne album od fusion superskupiny RTF z roku
1975. Rok pred vydaním tohto skvostu, skupina vy
dala prvy album s gitaristom Alom di Meolom. Toto
album je uz ine, da sa povedat je to tvrdsi jazzrock.
Obsahuje energicke jazzrockove skladby, kde mozno
obdivovat gitarove vyhravky, ale aj velmi uslachtile
kompozicie, bliziace sa k vaznej hudbe. Vsetko samo
zrejme v style fusion. V tomto roku vydali niektori
muzikanti z kapely svoju solove albumy. Bubenik Lenny
White nahral Venusian summer a basak Stanley Clarke
urobil Journey to Love. RTF predvadza v tomto obdobi vrcholnu viruozitu, no co je dolezite nie samoucelnu.
Skladby vynikaju velkou krasou, super atmosféra, na
patie. Klenot jazzrocku ako vysity. DOpurocujem!!!

» ostatní recenze alba Return To Forever - No Mystery
» popis a diskografie skupiny Return To Forever

---

Tempest / Living In Fear

Z prveho studioveho albumu od skupiny Tempest som bol poriadne uchvátený. Doteraz si ho velmi rad pustam. Tak som si pomyslel aka asi bude ta druha studiovka. Predstavoval som si ze to bude nieco podobne, samozrejme trochu ine. No ked som prvy krat pocul album Living in Fear, dost som sa cudoval a mal zmiesane pocity. Nechapal som tomu albumu a mal som velmi zmiesane pocity. Odchod Williamsa a Holdswortha urobil svoje. Ollie Halsall bol sice skvely muzikant, ale vysledok na platni je dost mizerny. Dance To my Tune je dobra skladba, dobre naficana - s gradaciou. Gitara je v nej skvela. Este Waiting for Miracle je tiez krasna vec. Ten syntetizator tam dobre zapada.Dobra atmosfera. Pocase si clovek na ten album zvykne, ale aj tak v porovnani s prvym studiovym je to slabota. JE to ako ina kapela.

» ostatní recenze alba Tempest - Living In Fear
» popis a diskografie skupiny Tempest

---

Grand Funk Railroad / E Pluribus Funk

Vynikajúce album, od vynikajúcej americkej skupiny. Osobne ho považujem za jeden z vrcholov starého klasického hardrocku. V inštrumentálnych výkonoch a v kráse skladieb sa im môžu vyrovnať z USA kapiel iba CACTUS. Grand Funk Railroad hrali ako trio, čím získavajú u mňa body navyše. Prvá skladba sa mi páči najmenej, aj keď je celkom v pohode. Druhá je pecka. Výborný wah wah pedal, aj bicie. Tretia je podobná ako prvá, dobrá na oddýchnutie. Stvrtá je ozajstná hardrocková paľba. Piata a siesta skladba sú vynikajúce rockové skladby, este dnes to zneje vcelku moderne. Posledná je pomalá balidická pieseň a obsahuje aj pekný zvuk flauty. Zvuk kapely je perfektný. Bonusy live sú úplne skvelé. Osobne vrele doporučujem.

» ostatní recenze alba Grand Funk Railroad - E Pluribus Funk
» popis a diskografie skupiny Grand Funk Railroad

---

Livin' Blues / Hell's session

Na kapelách z tohto obdobia bolo super, že dokázali dať blues súčasnú (vtedajšiu) podobu. Podávali ho tvrdšie, často so psychedelickými vsuvkami. Napríklad taký Cream, Hendrix, Led Zep, atď.
Tento album od holandských bluesmanov je rockový iba v náznakoch, príliš sa to od tradičných foriem blues nelíši. Ešte to Hell's session je tak trocha iné. Ale aj tak nic moc, nič progresívne. Dobré do holandských krčmičiek na pohodičku.

» ostatní recenze alba Livin' Blues - Hell's session
» popis a diskografie skupiny Livin' Blues

---

Return To Forever / Where Have I Known You Before

Tak tento album, to je už iná káva. To už je iná kasta ako staré dobré rockové kapely. Samozrejme to sa nedá porovnávať, je to iný štýl. Fusion ako vyšité. No bez starého dobrého rocku, by nebolo fusion. Je to prvé album od kapely na ktorom účinkuje Al di Meola. Vtedy mal iba 19 rokov a podal virtuózny výkon. V skladbách Vulcan Worlds, Shadows of Lo a Song to the Pharoah King sa na gitare presóluje do iných galaxií. Lenny White na bicích to rozbalí najmä v prvej a poslednej skladbe. Clarková bassa v prvej skladbe je asi taká, že Jack Bruceove bassgitarové umenie pôsobí oproti tomu o dve tredy nižšie. Ale to už je iný štýl. Corea na tomto skvelom albume mení moog s fender pianom a s klasickým klavírom. Album je bomba, človek sa až čuduje že sa hudbou dajú vyjadriť také veci.

» ostatní recenze alba Return To Forever - Where Have I Known You Before
» popis a diskografie skupiny Return To Forever

---

Rolling Stones, The / Goats Head Soup

Toto asi moje obľúbené album od tejto kapely. Posudzovanie hudby je veľkej miere vec subjektívna a človek často krát posudzuje hudbu podľa emócií ktoré v ňom vyvoláva. Ja som prvý krát počul tento album, čuduj sa svete v Oriente. Konkrétne v emiráte Kuwait. Jeden Kanaďan to mal, tak som si to požičal. Nikdy nezabudnem, že úplne zhodou okolností som v jednej reštaurácii tam videl plagát Rolling Stones s Mickom Taylorom, ktorým tam trčal asi od tých čias. No úplna haluška. Čo sa týka muziky, vôbec dosky urobené s Taylorom považujem za najlepšie, čo sa tejto kapely týka. Samozrejme je tam veľa hostí - dychové nástroje, klávesy, perkusie. Prvá skladba Dancing with Mr.D zaujme tvrdým riffom a má charakter poriadne dekadentného rockového kúsku. Druhá skladba 100 years ago je moja najobľúbenejšia, je tam asi najlepšie gitarové sólo v histórii kapely. Mick Taylor by si zaň zaslúžil medailu. Nejde tu o virtuozitu, ako o atmosféru. Comin down again je úžasný slaďáčik vhodný ópiatovú relaxáciu s dobrými kamošmi. Doo doo, atď. je jedna zo známejšich vecí z albumu. Angie netreba predstavovať. Za zmienku stojí dobrá pomalá vec Winter, tiež s pekným gitarovým sólom. Can you hear a music? je úplne perfektná, s mystickou atmoférou Orientu. Fakt dobré. Ostatné skladby, ktoré som nespomenul ma nezaujali. Celkovo je tento album, nahrávaný na Jamajke, vynikajúci atmosférou a aj inštrumentálne je to na Stones o.k. Vrele doporučujem.

» ostatní recenze alba Rolling Stones, The - Goats Head Soup
» popis a diskografie skupiny Rolling Stones, The

---

Mountain / Avalanche

Keby som mal charakterizovať tento posledný album Mountain zo starej éry, tak asi nasledovne:
Je to v určitom zmysle nie len rozlučka s kapelou v její podobe zo sedemdesiatych rokov, ale je to aj rozlučka s jednou érou vôbec. V sedemdesiatom štvrtom sa v podstate končila éra starých rockových kapiel ktoré boli založené v druhej polovici, resp. na konci šesťdesiatych rokov. Z muzikantského hľadiska je to taký lepší priemer, ale pomerne príjemný. Vzhľadom na to aká hudba v tej dobe bola, je to troška opozdené. No kto má rád túto kapelu a vôbec tento odtieň rocku, tak ju doporučujem. Stoenovská Satisfaction znie veľmi dobre, podobe na Play with fire na albume Live n Kicken od West, Bruce and Laing.

» ostatní recenze alba Mountain - Avalanche
» popis a diskografie skupiny Mountain

---

Ten Years After / Recorded Live

Nepatrím medzi fanúšikov Ten years after,preto ani nepoznám všetky ich albumy. Túto live dosku nahratú v Nemecku z roku 1973 poznám. Je to dobrý koncertný kúsok, kde sa kapela prezentuje ako jeden z majstrov bluesového rocku. Zdá sa mi táto doska dosť pohodová, Ric Lee predvádza chutné bubenícke sóličko. Kto má rád kvalitný rock, nemal by byť sklamaný.

» ostatní recenze alba Ten Years After - Recorded Live
» popis a diskografie skupiny Ten Years After

---

Atomic Rooster / Nice 'n' Greasy (v USA vyd. jako Atomic Rooster IV)

Vynikajúce album najmä vďaka atmosfére. Obal hovorí za všetko. Po muzikantskej stránke veľmi dobré. Podobne ako na na albume Made in England kapela prešla do funkových a rytm and bluesových polôh, čo dáva niektorým skladbám z tohto obdobia zvláštnu energiu. Zvláštnu pretože kapela zároveň dáva vedieť, že vyšla z tradície psychedelického rocku. Rozdrapovačný spev Farlowa pripomína trochu Raya Charlesa a je solídnym speváckym výkonom. Parnel, Mandala, Crane hrajú v intenciách nového štýlu, s ktorým začala kapela na predchádzajúcom albume. Album má povedal by som drogovo-sexistickú atmosféru. Cíť to z niektorých skladieb aj z obalu. Členovia kapely sú zobrazený ako maximálne vyfičaní so zvýšeným libidom. Iba Chrisovi Farlowovi to akosi už nefičí a končí v jazde. Minulo sa mu totiž "raketové" palivo. Čo sa týka hudby najradšej mám z albumu centrálmu časť - Voodoo in You, Good by planet Earth, Take one toke. Celkovo album hodnotím ako podarený, pre ľudí ktorí majú radi spomínaný druh nálad a pocitov, vrelo doporučujem.

» ostatní recenze alba Atomic Rooster - Nice 'n' Greasy (v USA vyd. jako Atomic Rooster IV)
» popis a diskografie skupiny Atomic Rooster

---

Beck, Jeff / Beck, Bogert & Appice: Live in Japan

Doska ma veľmi zaujala. Jedna z nalepšich živých vecí aké som počul. No najmä Superstition, Morning Dew, Lady a Shotgun sú pecky. Ostatné skladby úplne v pohode. V sedemdesiatom treťom bolo veľa dobrých vecí, no BBA live je jedna z najlepších. Aj keď to
nie je najlacnejšie, treba to mať - Stojí to za to.

» ostatní recenze alba Beck, Jeff - Beck, Bogert & Appice: Live in Japan
» popis a diskografie skupiny Beck, Jeff

---

Beck, Jeff / Beck, Bogert & Appice

V mnohom súhlasím s Hejkalom, tiež som od toho očakával zázrak, ešte niečo viac ako Cactus, no potom som bol trocha vyčudovaný. U Lady, Superstition a I'm so proud som našiel približne to, čo som aj pôvodne očakával. U ostatných kúskov tie pocity boli zmiešané, časom sa mi niektoré veci zapáčili. Aj tak si myslím že ako celok je ten album dobrý. Je to dobrý dokument vrcholnej fázi vývoja klasického rocku. Live album z Japonska je o dosť pôsobivejší.

» ostatní recenze alba Beck, Jeff - Beck, Bogert & Appice
» popis a diskografie skupiny Beck, Jeff

---

Tempest / Tempest

Prvý album od skupiny Tempest osobne považujem za jeden z najvzácnejších drahokamov rockovej hudby.
V časoch vydania prvého albumu tejto kapely bolo množstvo výbornej hudby, no Tempest je naozaj niečo výnimočné a neopakovateľné. Prvý album je vzácnou fúziou hardrocku, progressivneho rocku a jazzrocku.
Fascinuje ma aj obal albumu, ktorý zdá sa mi, poukazu je tak trocha na staroveké Grécko. No aký je vzťah skupiny k antickej mytológii a filozofii, to si netrúfam tvrdiť. Najradšej by som sa to opýtal členov kapely. Skladby na albume sú všetky fajn, Foyers of Fun, Brothers a Upon Tomorrow považujem za bombastické. Všetci členovia kapely podávajú vynikajúce výkony. Holdsworth vynikajúco narába s tónom a predvádza brilantnú techniku hry na gitaru. Ako hráč sa neskôr vyvíjal jednoznačne ako jazzman, no aj na tejto doske sú už jeho schopnosti dobre pozorovateľné. Uplne úchvatné je gitarové sólo v skladbe Brothers. Ktrátke ale silné. Hiseman už v Collosseu predvádzal jazzovú techniku hry na bicie, o to cennejšie sú jeho hardrockové doprovody pri hutných riffoch. Občas to rozbalí ako napríklad v Brothers a Upon tommorow nadštandardnými kúskami. Williams vynikajúco spieva bluesovým nádychom, jeho hlas má zaujímavý odtieň. Niečo iné ako Gillan alebo Plant. Clark sa prejavuje ako štandardný bass player a dobrý vokalista. Celý prvý album od Tempest je veľmi vzácnou syntézou rôznych prvkov a dokopy dáva neopakovateľný zážitok. Album je dobrým svedectvom vývoja rockovej hudby v druhej štvrtine sedemdesiatych rokov. Bola to fáza kedy sa po určitej stránke dosiahla dokonalosť, čo dokumentujú také formácie ako Beck, Bogert and Appice, West, Bruce and Laing ale aj produkcia známejších kapiel bola v tej dobe excelentná. Prvá doska od Tempest je čimsi ešte výnimočnejšia, proste klobúk dole. Všetka úcta.

» ostatní recenze alba Tempest - Tempest
» popis a diskografie skupiny Tempest

---