Pretenders, The / Greatest Hits

Budem používat ruky,
Budem používat nohy,
Budem používat svoj štýl...
Štartuje Chrissie a vťahuje nás do svojho sveta nepokoja, burcovania, túlania a predovšetkým hudby, pocitu nezáväznosti a odpútania. Aj keď sa priznám, nemám výberovky rád pre svoju neosobitosť a klamnú predstavu, tak táto kompilácia mi nevadí. The Pretenders poznám útržkovite a dá sa povedať, že veľa času som im nevenoval. Sú pre mňa nostalgickou spomienkou na časy strávene za mixážnym pultom a príťažlivú leaderku, ktorá dokázala "trápit" už len pohľadom.

Brass In Pocket - Lepší začiatok sa ani nedal objednať. Už úvod nám predostiera, koho máme "na tanieri" a príjemná chuť v ústach sprevádza celý prierez úspechmi ovenčenej formácie. Dostať sa do Rock and rollovej siene slávy sa nepodarí hocikomu a práve pri nich naberám dojem, že je to zaslúžené.
Message Of Love mi nesadla už od samého počiatku. Mať možnosti dramaturgie, asi by som po "chutnom" úvode siahol po niečom charakteristickejšom, ale neostáva mi iné ako "pretrpiet" alebo zvoliť >>> a nedať sa obrať o ďalšiu porciu skvelej hudby, čo Chrissie ponúka prierezom celej kariéry.
Don't Get Me Wrong už náležite vtiahne do príjemnej melodiky a sekaný rytmus nás posúva k tanečnému parketu, ktorý dokázali The Pretenders okúzliť aj napriek zvláštnosti skĺbenia post punku, reggae a málinko ingrendiencií etna. Zvonivé vyhrávky gitár podfarbujú príjemne postavenú kompozíciu a nad tým všetkým šéfuje plný ženský vokál, ktorý nás zdarne privedie k víťaznému finále.
Kid stojí niekde v počiatkoch tvorivosti a nenecháva nás na pochybách, že sa jedná o jeden z prvých úspechov The Pretenders. Pochádza z prvého albumu a silne tu cítiť vplyv revolty - punku.
Jej obrovský vzor, idol, nedošlý manžel a druh v jednom, Ray Davies (Kinks), snáď na mieru ušil pokojné vlny I Got To Sleep, ktoré Vás ukolíšu svojím utápajúcim rytmom uspávanky a trombónom niekde v diaľave, ktorý sa dá len tušiť, ale funguje ako neoddeliteľná prímes pokoja.
Forever Young vyznie ako logické nasledovanie pokoja spánku a jemne roztrasený vokál nie je svedectvom neistoty, ale práve profesionálnej práce citu a dôrazu na vrúcnosť prejavu. Navždy mladý vyznie nielen ako želanie, ale i dôkaz, že protagonistka dokáže osloviť aj mladšie ročníky a romantické duše.
I Got You Babe - Keď UB40 oslovili Hynde na spoluprácu, bola to trefa do čierneho. Revival hitu Sonny & Cher dostal novodobý šat, súdobú atmosféru a predovšetkým úspech na oboch stranách Atlantiku. Sympatické reggae odštartuje Chrissie a Ali Campbell jej skvelo sekunduje. Oba hlasy sa pohrávajú, objímajú, navzájom dopľňajú - opojná vôňa (marianky) Jamajky.
Nemám rád cover verzie, som zástancom originálov, aj keď predchádzajúci duet s UB40 bol opakom, ale Hynde potvrdzuje svoje kvality aj v Spiritual High (State Of Indenpendence) od Jona Andersona (Yes), ktorý tento príťažlivý song zaradil, v spolupráci s Vangelisom, na Friend Of Mr. Cairo. Tentokrát to dostalo politický podtext s odkazom na Martina Luthera Kinga ml.
Stop You Sobbing je debutom skupiny v UK rebríčku a vyznanie obdivu k Daviesovi, ako budúcemu partnerovi nepokojnej Chrissie.
Symbolický začiatok; niekde z diaľav prichádza pomalá a vľúdna melódia, hraná zvonivými akordami, tak typickými pre gitaru Jamesa Honeymana Scotta. 2000 Miles sú už navždy zastreté pre jeho vrúcny vzťah k drogám, ktoré si vybrali svoju daň za neodolateľnosť a inšpiráciu.
Zlatá stredná cesta - Middle Of The Road – asi to najtypickejšie od The Pretenders. Neopunk, odetý falošnosťou popu, s dravým útokom rocku. Tak ich poznám, tak som Chrissie vnímal, tak ostane v mojich ušiach.
I'll Stand By You - dôstojná bodka.

Okrúhla 20-ka melódií a míľnikov príťažlivej leaderky, ktorá svoje sny o úspechu dokázala pretaviť na realitu. Mám dobrý pocit, hudba doznieva a v mojom podvedomí sa vynára okrajové stretnutie s touto výnimočnou speváčkou...
V roku 1986, v spoločnosti môjho známeho, zavítala ku mne na pár dní dievčina z USA, ktorá bola najlepšou kamarátkou Chrissie Hynde. Rozpravála mi o nej, aká je, čo má rada a aj to, že ju prehovára na život v Európe. Také bolo moje okrajové kontaktovanie s Chrissie. Zmohol som sa len na pozdravovanie, aj keď som bol pozvaný do Ohia. V časoch zúrivého socializmu som pracoval ako banský technik na Uránovom prieskume a mal prístup k materiálom s najvyšším stupňom utajenia, a tak moje cestovanie bolo smerované nanajvýš k svokre do Zvolena.
Prijemná spomienka na časy návštevy, keď začujem kovový hlas príťažlivej Američanky z Ohia, ktorá dala svetu The Pretenders.

» ostatní recenze alba Pretenders, The - Greatest Hits
» popis a diskografie skupiny Pretenders, The

---

Glitter, Gary / Touch Me

Priznám sa... mám Garyho rád. Fenomén hudba má v sebe údernosť vyvolávať asociácie minulosti. Aspoň u mňa to tak funguje. Bujaré roky adolescenta sú úzko späté ...AJ... s hudbou Gary-ho Glitter-a. Načesané vlasy, vysoké podpätky, trblietavosť myslenia (iný „glitter“ sme si dovoliť nemohli... roky normalizácie) a strhujúca dunivá rytmika znásobená dupľovanými bicími, vodiace ságo a vyzývajúce HEEEEEEYY...
Garyho profil na PROG-u ''zatrblietal'' prázdnotou a mne to prišlo ako zjavenie v širokej plejáde ozajstných umelcov. Niečo ako pornomagazín na hodine náboženstva. Jedno sa však Garymu upriet nedá a to, že vtiahol hutnosť rock-u do komerčných diskoték. Publicisti sa nechali počuť... za finálnu tvár diskoték môžeme vďačiť Glitter-ovi. V každom prípade jeho hudobná emigrácia našla svoj domov v nemecky hovoriacich zemiach, kde slávil ozaj fenomenálny úspech. Tým odštartoval éru, na ktorú sa tak len nezabúda. Mená ako David Bowie, Marc Bolan & T.Rex, Slade, Sweet, Hello... ostanú snáď navždy ako typickí predstavitelia žánru, ktorý pomerne silne profiluje roky sedemdesiate.
Jeho druhý album TOUCH ME (1973) ostáva pre mňa dlho nedostupným artiklom. Prešlo pomerne dlhých 40 rokov, kedy som ho mohol ako majiteľ vinyl-u (... ako inak) zaradiť do svojho archívu, a tak dôstojne deklarovať svoje neutíchajúce spomienky na danú dobu. Musím podotknúť, že aj naďalej je pomerne nedostupný na asfaltovom kotúči vydavateľstva Bell.
Od toho rádoby interpreta rock'n'roll-u veľa umenia sa čakať nedá. Skôr producentské zázemie a módne trhové managovanie v oblasti pop-kultúry. S hlasom veľa toho tiež nenapracoval. Jeho spev má bližšie k skandovaniu. Ambície novátorstva a hľadania hudobných smerov končili v chytľavej trojakordovej melodike, budovanej na masovej komunikácii. Skôr vizualizácia hrala prvé husle, ale jeho strhujúce Heeeeyyyyyyyy...dujuuuuuuuuuuuu... oooooooooooooorokendroooolllllll... bodovalo na oboch stranách Atlantiku. Pôvodne 15-minútová skladba z debutu GLITTER (1972), rozdelená na dve časti, Rock'n'Roll part one a part two, sa stávajú obrovskými hitmi ako v Anglicku, tak aj USA. Prvenstvo horúcej stovky Billboardu mu zaručili záujem po tanci túžiacej omladiny sveta. A jedno sa mu nemôže uprieť... vedel cúvať... presne odhadol čas ústupu a tým zanechal za sebou priestor nostalgického snenia.
Tcacacacaca helouuuu...tcacacacaca helouuuuuu.... štartuje prvú stranu TOUCH ME (1973). Nástup ako vyšitý. Pamätám sa na pocity, ktoré mnou lietali ako spermie vojaka... Hutná rytmika, kvílivá basa a hlas na doraz.. pri DIDN'T I DO IT RIGHT máte pocit, že je tesne pred kolapsom. V jednej pasáži musí odkašľať, aby dokázal bezbolestne dokonciť započaté. LONELY BOY je už pokojná voda, pod ktorú sa podpísal Paul Anka. Jeho skladba dostala nový šat, aranžmá súdobé, ale totálna bezvýraznosť. Viac mu predsa len sedí poloha tanečnej výzvy, nadupanej rytmiky zahalenej do lurexového šatu, zvukov štartujúcej motorky a provokujúcich nástupov...
Presne, ako uzatvára prvú stranu platne, štartuje druhú. DO YOU WANNA TOUCH ME... singlový úspech v rebríčkoch znásobuje mániu diskoték. Dokonca aj socialistické rádiá vzali za svoje a nechali mu priestor vo vysielaniach. COME ON, COME IN, GET ON... HAPPY BIRTHDAY... HARD ON ME... pod ktoré sa podpísali protagonisti úspechu, team Glitter-Leander. Záver patrí výstižnému MONEY MONEY... presne o tom to je. Úspech – sláva - peniaze. Hybná sila hudobného bussinesu, kde často kvalita ostáva v polohe outsidera a víťaz strháva na svoju stranu čísla.
Koľko hviezd tomu dielku, čo má svoje neochvejné postavenie v hudobnej brandži a stále zapĺňa stránky bulváru, hoci len škandálmi s nezletilími aziatmi? Dosiahol hviezdne nebo, tie moje mu nechýbajú a neprekážajú. Objektivita je málo platná. Mám ho rád, pustím si ho a som opäť vo svojich -nástich a to sa nedá merať... 5 *

» ostatní recenze alba Glitter, Gary - Touch Me
» popis a diskografie skupiny Glitter, Gary

---

Akkerman, Jan / Eli (with Kaz Lux)

Pokojná prechádzka so psom dala množstvo priestoru a času, aby som do prehrávača vložil album, ktorý bol pre mňa veľkou neznámou. Hoci som ho v obchode už párkrát držal v rukách, nemal som odvahu a potrebu vlastniť ho. Až dnes...

Meno Jan Akkerman mi nie je neznáme. S posvätnou úctou som počúval jeho výtvory vo Focus, ale možnosti mladého chlapca mi nedovoľovali tituly vlastniť. Možno aj hudobná nezrelosť, ktorá inklinovala tvrdším smerom. Kvalita si necháva na čas a dozrieva ako víno.
ELI pomenúva dielo a predstavuje hlasové možnosti druhého hlavného protagonistu, ktorým je Kaz Lux. Otvárací vokál, tápajúci v priestore, dodáva vážnosť celému projektu a naznačuje jeho komorné prevedenie. Na nič sa nehrá, iba potvrdzuje atmosféru, ktorou je celý album nasiaknutý.
GUARDIAN ANGEL sa prelína vodami, Akkermanovi tak vlastným. Nepredvídateľné a úžasne sa meniace koncepcie, charaktreristické pre jazz, mimo rytmiky a melódie. Nikdy na to asi nedorastiem, nedokážem pochopiť, ale ostávam v nemom úžase. Človek musel vymyslieť slovo krása, aby vedel definovať túto prazvláštnu hromadu emocionálnych štruktúr, ktoré ho dokážu pohltiť.
TRANQUILLIZER - Akkerman sa necháva počuť svojím pokojom a zručnosťou, ktorá jeho meno skloňuje vo všetkých pádoch. Gitara vytvára atmosféru a dodáva dôraz celej koncepcii. Dokonalá hráčska symbióza. Nemý úžas, čas prestáva mať formu, priestor hmotné hranice - príchuť dokonalosti.
CAN'T FAKE A GOOD TIME prerušuje nostalgiu a s nástojčivosťou posúva dielo k logickému napredovaniu. Skromná melódia v rôznych farbách, s celou plejádou nástrojov. Samostatne si ju neviem predstaviť, asi by som po nej nesiahol. Tu však má svoje miesto a s aritmetickou presnosťou vypĺňa harmonický priestor. Ženie ma niekam do neznáma a rytmus určuje rýchlosť napredovania s otázkou kedy a kam.
THERE HE STILL GOES - Funkový nástup doplnený ženským vokálom a premenlivosťou hlasového nasadenia. Aj tam zašiel majster Akkerman a nemám pocit, že je mu to cudzie. Možno spolupráca s Luxom, kolegom z čias Brainbox, ho priviedla k tomu, aby skúsil túto hudobnú odnož.
STRINDBERG je prístav, kde má jeho šesť strún domov. Dáva vyznieť hráčskej jemnosti a citu.
Klavír, kľudný spev, komorná atmosféra s nádychom renesancie, ktorá sa prelína v priliehajúci názov WINGS OF STRINGS. Cítiť tu široké spektrum farieb, scenéria sa mení každým tónom.
NAKED ACTRESS - Zemská príťažlivosť existuje snáď len v učebniciach a som v opojení. Nekonečný spánok, uvoľnenie, čistá krása a túžba nechať si to všetko pre seba. Egoizmus? Nie, len pocit, že je to moje a patrí iba mne.
FAIRYTALE - Tiahle tóny, jemné vibrácie, struny vyludzujú čistotu.
Ticho mi tlačí na jazyk otázku, prečo sa nevznášam ďalej? Stačí ''repeat'' a droga ELI opäť preteká nervovým systémom a napĺna ma radosťou a krásou.

...Pripadalo mi nemysliteľné, aby som sa zaoberal hodnotením niečoho, čo nevlastním na nosiči. Nedalo mi však nezaznamenať pocity, ktoré mnou prechádzali pri počúvaní tohto hudobného počinu, aj keď len z formátu mp3. Jeho kúpa je záležitosťou pár nasledujúcich dní.

» ostatní recenze alba Akkerman, Jan - Eli (with Kaz Lux)
» popis a diskografie skupiny Akkerman, Jan

---

Nova, Aldo / Subject...Aldo Nova

V case objavu kanadského rockera, vládol u nás stabilný socializmus. Rok 1983 predznamenával očakávané zmeny, ale žili sme v svojej opojnej tuposti a nezáujme o dianie, ktoré neveštilo nič dobré. Závideli sme Maďarom ich zelovocinársku identitu s redkvičkou (zhora červení a vo vnútri bieli), Poliakom ich kultúrnu benevolenciu a kolaborovanie so Západom, hlavne Amerikou a ich neustály import hudby do médií. DeDeRónom ich materčinu, ktorá vládla západnej Európe. Rumunom sme nezávideli nič, oni závideli nám. Nemali ani to málo voľnosti, čo sme mali my. Rusov sme mali doma na každom kroku, a tak sme ich nenávideli. Pochopiteľne, od bratstva k nenávisti, ako Kain a Ábel. Raz som sa na služobnej ceste v Liberci stretol s jedným budovateľom z Moskvy v krčme. Mali sme riadne pod čiapkou a ako to u bratov býva, dostali sme sa do názorového stretu. Keď to vrcholilo ponáraním hodiniek do piva, všimol si, že mám švajčiarske. Zrazu sa chcel bratať a na znak spečatenia - výmena. No, pravda! Pud sebazáchovy hovoril za mňa; radšej ostanem jedináčik, súrodencov nepotrebujem. Sestru som radšej zamlčal, aby to neskúšal z iného uhla attacku.

Keď do nášho pokľudného mestečka vtrhla kultúrna invázia rocku z Kanady s razanciou perestrojky, mal som po pokojnom spánku. Kamárat dostal teplú zásielku platní od rodiny zo zámoria, dve čerstvé albumy - budúceho kráľa rocku, Bryana Adamsa a mne doposiaľ neznáme meno - Aldo Nova. Nemal som tetku s pravidelným výjazdom do Anglicka. Svokor v živote nebol vo Švajci a jeho jediný kontakt s platňou bol vtedy, keď v opojení omylom siahol na rozpálenú dvojplatničku. Kurva, to bol nátresk. To bol hardcore, to bol death. Do p**i - to bolo asi jediné, čo zo seba dostal "slušnejšie". Ďalší slovník by mu závidel aj Fuckrapper Ryth(u)mus. A ten vokál! V tom momente som mohol organizovať autogramiádu v metal klube.

Založil som na gramofónovy tanier značky Technics čierny vinylový kotúč a z reproduktorov sa začali rynúť nespútané tóny Alda Novu, tušil som, že to bude pasca. Zrazu som ho mal všade. Bol ako nezvaný hosť, ktorého stretnete v chúlostivých chvíľach na záchode. Zmorený hladom Vám ujedá z taniera. Túli sa k Vašej zákonitej manželke, nič neprekážalo. Všetko v rámci tolerancie, len aby neprestával hrať. Jeho vysoko posadený hlas vyvolával orgazmus. A bol to gitarista, skvelý gitarista. Riff za riffom Vás napádali na citlivé miesta. V tom čase tak populárna elektronická rytmika, hlavne u novoromantikov, vytláčala steny a narúšala statiku, nielen Vašu…

Subject’s Theme, až v dramatickom duchu, dávala tušiť vplyv pomp rocku, čo bol vtedy tak módny trend. Štart do rodiacej virtuality bláznivých eskapád rockovej smršte. All instruments - Aldo Nova. Otáznik; kam to bude smerovať? Čo predznamenáva ten inštrumentálny úvod? Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Dunivé razantné bicie, gitarový riff a vokál - vysoký, čistý, zreteľný, budiaci úctu..Celé sa to ženie do stratosféry rockovej zúrivosti. Medzipredel, vysoké sólo. Je to ako s dozvukom. Armageddon (Race Cars), Armageddon, Monkey on Your Back - máte pocit bláznivého letu. Hlava nestačí vnímať všetky zvraty, katapulty výšok a dunivé prepady do hĺbok. Prvú stranu uzatvára uvoľňujúci výdych Victim of Broken Heart.

Druhú stranu štartuje Africa - pokojným, nástojčivým tempom etnických rytmov. Hold Back the Night, All Night Long sú popretkávané peknými sólami a v pomp rockovom kabáte hreje silná melodičnosť s chytľavými refrénmi. War Suite dáva tušiť finále - motív, ktorý štartoval celý tento projekt. Prelude to Paradise, Paradise - pokojný dolet, stav beztiaže, hladké pristátie - už len zatlieskať pilotovi. Príjemná chuť v ušiach... ticho rezonuje a má svoju váhu.

Nechcel som to písať ako recenziu, skôr vystihnúť atmosféru albumu, aj s dobou, čo bola pomerne komplikovaná. Preto som to netrieštil rozoberaním jednotlivých hudobných počinov, skladieb. Aj ten koniec som nechal bez zdôraznenia na hviezdy. O tie ani nejde, proste chuťovka. Jedlo, ktoré sme skonzumovali a ostali dozvuky...

...ale pravidlá majú svoju váhu a nezameniteľné princípy, ktoré si žiadajú oznamovaciu štruktúru orientácie. U mňa sú to pocity a pre prípadného záujemcu a konzumenta je nutné sa zorientovať. Nuž, radím tomu počinu plný počet a verím, že nesklamem objektivitou...

» ostatní recenze alba Nova, Aldo - Subject...Aldo Nova
» popis a diskografie skupiny Nova, Aldo

---

Whitesnake / Forevermore

Virtualita je opojny svet nekonecnych moznosti a predovsetkym klamstiev, ale dobrovolne sa im oddavame a berieme na zretel ich prehliadnutelnost... pokial si to pripustime... Moj prvy kontakt s Forevermore bol na nete... och... zaziaril novy album od Whitesnake... ten predchadzajuci som vlastnil, ako aj niektore ich produkty z minulosti, co obleteli rockovy svet.
Format mp3 ma mnohe neduhy, ale hraje... hra bezbolestne a informacia je nepopieratelna. Da sa aplikovat do prehravacov a znie aj z aparatury, na ktorej sme to schopny pustit. Uz prve tony ma presvedcili, ze pan Coverdale na to vsetko ma a dokonca s ''novou'' krvou dokaze caro navratu. Znel ako riadny a svetom uznany hard rock a o jeho hlasovych kvalitach nezapochyboval ani kritik na slovo vzaty, ci uz z radov publicity alebo kolegov z brandze. Snad to este aj graficky zvyraznil zlatym sfarbenim... ale trblietavost v rockovej muzike ma stale miesto.
Vcera som ozaj v smiesnej cene oproti obsahu zadovazil a ako cerstvy majitel nemohol sa dockat tonov, ktore mi ponukne. Stalo sa... mal som pocit, ze rockova legenda sa oprela o mna a zatriasla za plecia. Nemal som co tomu vycitat. Dravy zvuk, cisty, kristalicky, plny hutnosti a neutichajucej nastojcivosti. Takto vstava bozstvo z prachu zabudnutia.
Steal Your Heart Away… nakopne vas hned startovacim riffom. Nastup bicich usadi a mate plnu miestnost hudby, riadneho narezu. Mal som pocit, ze som nasadol do rozbehnuteho vlaku... krajina sa mina a nestihate sledovat, kam vas unasa. Majstra, co vladne siestim strunam, som si musel vyGoogl-ovat. Ma toho za sebou pozehnane, ostatne to aj citit, teda pocut. Ale u Dia sa aj vela priucil. Preco vsetci typkovia to maju vtesane vo visazi. Stretnut ho na ulici rovno si typnem - Whitesnake. Asi clovek musi aj vyzerat hardrockovo. All Out Of Luck, Love Will Set You Free… dych beruci napor… Easier Said Than Done… tak znie majster, ako ho pozname, milujeme, zboznujeme (uz som ako nastarovana Teenka… bude aj mokro). Ale David stale vie, nemoze mu to nikto upriet... Prijemna melodika, rytmika, popretkavana znejucimi solmi, co lahodia uchu a mysli... Aj vo vyssich polohach to majstro zvlada. Darmo, ved jeho vokal stale patri k tomu nadpriemernemu... ba v superlativoch od odbornikov signatura NAJ. Nie som hudobny patholog, aby som to skalpoval a po kuskoch serviroval. Je to pocit, fajn a prijemny. Hodny posluchu… One Of These Days… lahka, vzdusna akusticka... ked zivot plynie nadoblacno a nam sa chce usmievat a vyznavat lasku na pockanie. Zeny su vrucne a ustretove a My sme panmi tvorstva… Rano vymodeluje krajsie. Forevermore… skvely navrat na Zem... pristatie ci jazda bola znesila... v zatackach bezpecna a s tlakom odstredivej sily, ale pevne vpasovana. Co dodat... vtahlo ma to a na ten cas dalo pocit, ze tam patrim a som sucastou…
Nam pospolitemu ludu sa o moznostiach tohoto sveta ani nesniva. Mozme len jasat, obdivovat, posmutniet nad jeho nedostupnostou a... a... aj kritizovat.T o je umoznene aj nam dole. Postavit sa na fiktivnu priamost a mat pocit nadradenosti. Opak byva pravdou... ludia ako Coverdale o nas nebudu vediet snad nikdy… My sa budeme zaujimat aj o jeho vencenie psa... A v tom je ten rozdiel... hlboky a deliaci.
Stary Cirkus so starymi opicami... silne a odvazne zhodnotenie tu na Progboarde... ten album si kupilo niekolko statisicov… o nasom usili nebude vediet nik... a aj keby sme hned zacali v tom starom cirkuse aj s novymi opicami. Nuz co... Bozstvu nie je dovolene prizemnosti ludstva... starnutie. Ich povinostou je casova nekonecnost. Cital som, ze rockovy koncert kladie na leadra fyzicky napor, aky je dany na spickovych atletov pocas zapolenia. Pan Coverdale ma 61 rokov a zvlada to, ako v studiu, tak i na vycerpavajucej koncertnej snure. Mne chyba este par rockov k tejto magii cisel a priznam sa uprimne… s nadsenim by som zaskriekal vsetkym opiciam. Ale neostava nic, len vo vlastnej jesitnosti pouzit injektiva, ktore upozornia, ze som nad vecou..
Cele hviezdne nebo... plny pocet.

» ostatní recenze alba Whitesnake - Forevermore
» popis a diskografie skupiny Whitesnake

---

Led Zeppelin / Presence

Nuz musim sa priznat recenzia a ako aj nasledne pripomienky ci nazory ma vzali...Led Zep je moj hudobny vrchol..zhmotnena dokonalost.Povravalo a meditovalo sa nad tym,ze Page upisal dusu diablovi,napokon to odniesol Bonham...asi to nie je daleko od pravdy lebo take skvosty dat do hromady a v takej miere posunut skalu vyvoja svetovej hudby sa snad nepodarilo nikomu.Mam ich v takej ucte,ze kompletnu discografiu vlastnim aj na vinyloch ako aj na CD..plus mnozstvo piratskych DVD koncertov vydanych a zakupenych u bratov v Moskve.
Aj ked nedokazem delit kvalitu medzi jednotlivymi albami, tiez sa priklanam k nazoru ''tiena'' v nastartovanej discografii.Snad len na mergo:Mnozstvo materialu nazbieraneho na Physical Graffiti dalo aj priestor na samotny Presence..snad preto ten zaves.Boli si tak isti silou svojej tvorby,ze prve vydanie nemalo uvedene nazov skupiny na albume..svoje miesto dostalo az reediciach.Snad aj preto opovrhovali televiziou a reklamou.Necitili potrebu..Genialny tah Petra Granta.
Neda mi menej ako 5 hviezd.Nie je to len ucta...

» ostatní recenze alba Led Zeppelin - Presence
» popis a diskografie skupiny Led Zeppelin

---

Blackfield / Welcome To My DNA

Nedalo mi aby som nezareagoval na prazdnu kolonku pri albumoch Blackfield-u.S tymto ...ich zatial poslednym projektom som sa prostrednictvom netu stretol uz pred premierou ako aj s proklamovanym videom Waving.
Na Blackfield som ''narazil'' na nete netusiac o aku formaciu ide,ani kto ju tvori...Okamzite sa u mna prepracovali na spicu mojich favoritov.Tak som sa aj dopatral k Porcupine Tree i Anatheme,ktorej aktivny Wilson aj produkuje a mixuje We're here because we're here (2010).
Ich doposial posledny album Welcome to my dna tak trocha pozaostava za ich prvymi dvoma projektami.Tym Wilson-Geffen ale opat potvrdzuju svoje kvality.Krehkost melodii a prijemne aranzma ponukaju aj nadalej skvely zazitok.Musim sa priznat ze hladel som nan tak trocha ''skrz prsty''.Nasiaknuty krasou ich predchadzajucich dvoch pocinov som nevedel sa vtesnat do ich poslednej tajuplnosti a stale mi to ''neslo''do usi.Zlom nastal az zazitok v podobe ich LIVE,ktory som doslovne prezil.To co som mal moznost pocut a zazit sa len tazko obchadza bez emocii.Pred vypredanou salou sa postavili v plnej zostave a live som pocitil kompletnu tvorbu v plnom rozsahu.Moja znama tento zazitok prirovnala k narodeniu jej syna...vtedy som si odniesol to podmanive caro krasy a hlboko sa mi vnorila aj naklonnost prave k poslednemu projektu.
Kym na prvych dvoch albumoch klavesy kompletne nahral Daniel Solomon tu nastala zmena v podobe Eran Mitelman.Na kvalite to neubralo snad ze su viac v ustrani a dominuje predovsetkym krehky vokal a melodicka gitara Wilsona.
Vyvazenost a harmonia je opat silna deviza ktorou Blackfield disponuje a opatovne si ziskava na svoju stranu novych priaznivcov.Startom Glass House az po zaverecnu Dna je servirovany vysoko kvalitny a s citom zahrany melodicky inteligentny progress ktory nenechava nikoho na pochybach,ze kvalita sa dobou a okolnostami nemeni.

» ostatní recenze alba Blackfield - Welcome To My DNA
» popis a diskografie skupiny Blackfield

---