Peter Schon - @ 16.06.2013 | #

CARESS OF STEEL.

Práve tento album bol prvý, ktorý ma od Rush zaujal od začiatku po koniec. Je to 45 minútový epos, ktorý vás ani na chvíľku nenudí. Hneď prvá - dravá Bastille Day síce dáva najavo, že inšpirácia Zeppelinmi ešte neodišla, ale predsa len tu cítim už viac experimentov s dynamikou ako na prvých dvoch albumoch. Striedanie jemnejších akustických pasáží s klasickými „riffovačkami“ sa tu deje pravidelne. Výborné sólo Lifesona tiež stojí za zmienku. Nasledujúca pieseň I Think I´m Going Bald je úplný náklad (myslím, že aj Katapulti by sa za takúto pieseň nemuseli hanbiť). Tri a pol minúty pri tomto zábavnom texte a Geddyho hlase ujdú ako voda a prichádza ďalšia Lakeside Park. Ďalší skvelý riff a práca s dynamikou. No a potom už prichádzajú dve majstrovské suity, a to The Necromancer a The Fountain of Lamenth. Obe sú zvládnuté kompozične aj textársky bravúrne, pre Rush to bol veľký experiment, ktorý mnoho kritikov nedokázalo patrične odceniť. Mne však viac k srdcu prirástla tá posledná. Geddy Lee v istom rozhovore povedal, že celé leto, počas ktorého nahrali Caress of Steel boli v ráži (a nieže by to v istých pasážach nebolo počuť) a bol to rozhodujúci moment, kedy uvažovali, že kapelu rozpustia. Nebyť ďalšej LP 2112, o Rush sme nemuseli už vôbec počuť. Tento album sa však zapísal do histórie Rush ako vskutku kontroverzná LP, mnohými podceňovaná. Pre mňa je však za štyri hviezdičky.

alienshore @ 16.06.2013 14:37:04 | #
som rád každej recenzii na Rush, tento album je kontroverzný áno ale je to v podstate prvý náznak umeleckých tendencií Rush ... Bastille Day a Lakeside Park sú totálne klasiky, The Necromancer je dobrá vec ale pri najdlhšej The Fountain Of Lamenth mi chýba jednotiaca myšlienka ... ale má dobré pasáže, Caress Of Steel má predsa len väčšiu dušu ako napr. posledné výtvory Rush takže 4 hviezdy sú v pohode ...