hejkal - @ 17.02.2009 | #

Dvojka Rainbow sa nesie v duchu tvorivého vrcholu všetkých protagonistov. Nová zostava sa osobnosťami len tak hemží, za všetkých spomeniem fenomenálneho búchača Cozyho Powella. A to sa aj prejavilo.

Klávesové čosi otvorí naliehavo melodickú Tarot woman, ktorá je zároveň krehká a aj prierazná. Sama o sebe super, v kontexte albumu patrí do horšej polovičky (ja viem, o niečom takom sa vlastne nedá ani hovoriť). Posadená Run with the wolf je v duchu predošlej melodickosti kombinovanej s kryštálovo prierazným hard rockom. Nastupuje klasika, Starstruck. Beží ako o život, prvý vrchol albumu. Opäť je tu trošku úkrok nabok, kvázi rokec Do you close your eyes je však veľmi dobrá vec a rockuje vcelku v pohode. Hm, čo napísať o najlepšom pesničkovom dvojzáprahu všetkých čias (asi...) a neopakovať iných? Najlepšia skladba sa volá Stargazer a je celá bohovská. Záverečný spev a podmaz patria k najlepším momentom umenia (áno, aj rocková hudba je umenie) vôbec. A zmienim sa o orchestri, ktorý je tu krásne votkaný do celkovej atmosféry. Tak sa to má robiť a nie Metallica. Záverečný beh do cieľa je naozaj šprintérskym finišom, ktorý, zdá sa, nikdy neskončí. A predsa.

Pridávam sa k zástupom, je to esencia hard rocku v krátkom albume, ktorému ale nič nechýba. Kto by to bol povedal, že má hard rock ešte čo povedať, po svojom boome z prelomu dekád 60s-70s. Ach, kdeže sú tie doby, podobného štýlotvorného počinu sa už asi dnes sotva dožijem.

hejkal @ 16.03.2014 07:31:14 | #
Požičiam si svoju reakciu z Rockplus:
"Cozy Powell bol úžasný bijec, ktorý sa do histórie hrania na bicie nástroje rozhodne nezapísal ako romantik. Počet kapiel, v ktorých účinkoval, je rozhodne väčší ako tých, v ktorých sa nemihol, nuž je u neho podstatné jediné – ak bolo treba do niečoho poriadne tresnúť, stačilo zavolať Cozyho. Pritom jeho bicia zostava nebola dajako objemná. Okrem obligátneho rytmičáku (snare drum) a hajtky (hi-hat) obsluhoval dva kopáky (bass drum), na každom jeden prechod (tom tom), niekoľko kotlov (floor tom) a predovšetkým postupne sa rozrastajúcu hromadu činelov, tak zo sedem krešiek (crash), dve rajdky (ride), pár väčších splešiek (splash) a nejakú tú čajnu (china)... Cozy patril k tým hráčom, ktorí činely vysúvajú niekam do oblakov a ohrozujú tak leteckú dopravu, a preto mala jeho súprava vždy výšku urasteného reka zo severských legiend. Zaujímavá na jeho hre bola rana, že by mu nejedna morová rana mohla závidieť, a hoci hrával sóla, boli skôr mohutné ako komplikované. Pravda, to neplatilo na začiatku jeho kariéry, v skupinách ako Big Bertha či Bedlam sa snažil sólovať o dušu a Ginger Baker ako vzor bol jasný. Avšak, ako možno vidieť napríklad na koncertných záznamoch s Rainbow, neskôr do svojich sól rád primiešaval sample, konkrétne klasiku, ktorej zároveň hral sprievod (a možno aj to bol dôvod, prečo si ho zvolili Emerson a Lake do skratky ELP). Bicie sú odvodené od slova biť a Cozy Powell etymológii hanbu rozhodne neurobil."