alienshore - @ 09.01.2013 | #

Kansas patrí jednoducho medzi top progresívne kapely z Ameriky. O toto výnimočné miesto sa postaral tvorivý potenciál, aranžérske a skladateľské schopnosti takmer všetkých muzikantov. Každý jeden člen mal svoje podstatné miesto a mal zároveň aj svoju úlohu, ktorú plnil v prospech kapely. Vďaka tomu znie Kansas ako kompaktný celok aj na samotných albumoch a boli si vedomí toho, že dokážu ďaleko viac ak budú ťahať za jeden povraz namiesto dokazovania si veľkosti svojho ega.
Podľa vlastných slov Kerryho Livgrena a Phila Eharta boli členovia kapely každý z iného súdka a zároveň fungovala chémia, ktorá ich poháňala vpred. Najlepšie organizačné schopnosti mal bubeník Phil Ehart a pre zmenu Dave Hope bol človek, ktorý hneď uzemnil každého kto sa nejakým spôsobom začal vymykať spod kontroly, samozrejme v pozitívnom zmysle. Hudobný smer určoval Kerry Livgren aj s pomocou Stevea Walsha, ktorý naspieval väčšinu skladieb Kansas. Najlepší kontakt s publikom mal príležitostný spevák a klasicky vzdelaný huslista Robby Steinhardt. V dobe nahrávania albumu Point Of Know Return boli najväčšie nezhody medzi Kerrym Livgrenom a Steveom Walshom, ktorý chcel robiť tvrdšiu rockovú hudbu a to bolo ako opozitum voči Livgrenovemu spôsobu skladania piesní. Vďaka tomu však vzišlo niečo naozaj skvostné a pravá tvorivá nálada sa pretavila do reálneho výsledku, keďže album Point Of Know Return je najúspešnejším v ich kariére. Albumu sa predalo viac ako tri milióny kusov a takýto úspech už Kansas nikdy nezopakovali.

Pri úvodnej a titulnej skladbe Point Of Know Return sa vybalí krásna melódia a hudobný podklad, ktorý vedia spraviť len ozajstní majstri. Túto skladbu zložila trojica Walsh, Ehart, Steinhardt. Po vydarenom úvode nasleduje spoločná skladba Livgrena a Walsha nazvaná Paradox. Walsh spieva svoj typický tenor a rýchlejšia rytmika vytvára priestor pre husľové vyhrávky a gitarové sólo. The Spider je inštrumentálne dielo Stevea Walsha a tentoraz má silnejšieho rockového ducha, no nechýbajú mu progresívne výpady v podobe klávesov a rytmiky. Typický ťah má ďalšia Livgren-Walsh kompozícia Portrait (He Knew), ktorá obsahuje krásne motívy s progresívnym feelingom a neobyčajne vyvážený pomer klávesov, gitár, huslí a celkovej rytmiky. Aranžérsky talent sa prejaví v šesť minútovej Closet Chronicles, v ktorej sa striedajú so spevom Walsh a Steinhardt. Skladba obsahuje niekoľko famóznych hudobných momentov a jedná sa opäť o dielo dvojice Livgren-Walsh. Robby Steinhardt si zaspieva v skladbe Lightning’s Hand (autori Walsh-Livgren), ktorá má krásnu rockovú náladu a melódie. Nechýba typická košatá rytmika spolu s výborne spracovanými gitarami. Skladba Dust In The Wind je bielou holubicou kapely a tento skoro duet Walsha a Steinhardta sa skvelo počúva dodnes. Kerry Livgren sa chcel naučiť prstové hranie na gitare a tak si skúšal jednoduché akordy tejto piesne. Keď si jeho žena všimla ako krásne tie akordy znejú naliehala na to, aby Kerry spravil na to pieseň a podarilo sa to, že skladba je najúspešnejšou a najznámejšou od skupiny Kansas. Ďalší spoločný autorský počin dua Livgren-Walsh je Sparks Of The Tempest. Song má na začiatku akýsi jazz/fusion rytmus, ktorý sa v refréne preklopí na klasický prog-rock. Nechýbajú výborné klávesy, gitary a Robby Steinhardt ako spevák. Nobody’s Home (Livgren-Walsh) je jedným slovom nádherná. Skladba začína po monumentálnom úvode peknými husľami a klavírom, potom sa pridáva krásnou melódiou Walsh. Zapoja sa nakoniec všetci a začnú doslova maľovať svoje typické hudobné plochy, ktoré majú vysoký umelecký charakter. Album uzatvára Livgrenova kompozícia Hopelessly Human, ktorá trvá cez sedem minút a jedná sa samozrejme a skvelo naaranžovaný song. Livgren ako neobyčajne plodný autor stvoril geniálne dynamickú a vnútorne zvláštne napätú skladbu s jemnými plochami ako aj tými prog-rockovými. Spevácky sa tu dopĺňajú Walsh a Steinhardt a je to skvostný duet. Skladba má však aj výrazne inštrumentálny charakter a tak si ich hudobné majstrovstvo vychutnáte do sýtosti.

V dobe založenia kapely Kansas túžili jej členovia hrať progresívnu rockovú muziku v duchu anglickej školy. V podstate sa im to podarilo a dali samozrejme do toho aj niečo svoje, čo ich nakoniec posunulo medzi progresívnu elitu. Ani v ich prípade nebolo nič vždy ružové a po roku 1982 sa pomaly a isto začínajú vytrácať z predných priečok, aj keď svoje postavenie si udržia po celé 80-té roky. V dobe založenia skupiny Kansas však bola situácia ďaleko horšia a Kerry Livgren popisuje celú vec takto: “Chcem ľuďom povedať o roku 1970. Mal som v tom roku dokopy 5 babiek. Bolo to pod úrovňou chudoby. Myslím, že sme vtedy jedli ryžu a prešli sme všeličím. Uzavreli sme všetci dohodu, mali sme cieľ, ktorý buď dosiahneme alebo zomrieme. Zvládli sme to a nikto nám to nikdy už nemôže vziať. Myslím, že je to niečo v čom máme všetci spoločnú skúsenosť – viete nezáleží na tom čo sa udeje, nie je totižto žiadny spôsobom ako to odstrániť. Je to časť z nás, sme súčasťou jeden druhého“. Myslím, že aj kvôli týmto skúsenostiam sú naďalej títo muzikanti ľudia bez nejakých hviezdnych manierov. Ich hudba prináša pozitívne pocity, ľudskosť a hlavne nadhľad spojený s prvotriednou hudobnou kvalitou.

Jarda P @ 10.01.2013 06:31:08 | #
Když jsem poprvé uslyšel někdy v roce 1977 na koleji v mém tranzistoráku ze Svobodné Evropy Carry On My Wayward Son, byla to bomba a hned jsem se začal po Kansas na burze shánět. Tomuto albu jsem však dlouho nemohl přijít na chuť, hlavně kvůli mizernému plechovému zvuku jak vinylu (tehdy Jugoton), tak prvnímu vydání na CD. Chuť mi spravil až pozdější remaster, takže všechny CD Kansas kromé éry s Elefantem jsou na čelním místě v mé sbírce.