Sajgon3 - @ 14.07.2015 | #

Takže, nie je to tak dávno, čo som hodne vlažne zhodnotil album "Anorachnophobia", ktorý proste nie je z mojej šálky kávy. Ale Marillion to je veľká ikona a zaslúži si ospravedlnenie za 3 - bodové hodnotenie a to by som rád odčinil pár vetami k tomuto albumu. SEASONS END je pre mňa jednoznačne najsilnejším albumom celej doterajšej éry , vrátane "Fishovského" obdobia a to ešte vyzdvihuje fakt, že vyšiel v čase, keď FISH práve na vrchole formy skupinu opúšťa a je veľa takých, ktorí neveria, že bez neho to pôjde tiež. Ale išlo to a AKO! Takže pár slov k jednotlivým skladbám - otváračka THE KING OF SUNSET TOWN - uvádza poslucháča do nového "soundu" marillion - tzv. " hogarthovského soundu " - odlišný od Fišingu, ale stále tak typický pre skupinu. EASTER - netreba predstavovať - spolu s "Kayleigh" asi jediná skladba, ktorú môžeme výnimočne počuť aj v komerčných rádiách. Krásna balada a výbornou akustickou gitarou + Hogarthov zamatový vokál. THE UNINVITED GUEST - dynamickejšia vec - evokujúca nasledujúci album " Holiday in Eden ". SEASONS END - prvý vrchol albumu s nádhernými pasážami - Hogarth nepolavuje a ba naopak stupňuje gradáciu do nasladujúcej HOLLOWAY GIRL, ktorá mi zase silne evokuje ďalší legendárny počin - " Brave ". Gradácia dosahuje vrchol , naliehavosť dosahuje vrchol - Horgarthov vokál dosahuje vrchol - to všetko v skladbe BERLIN. Prichádza ďalšia skvelá balada v akustickom prevedení AFTER ME a nazad k dynamickejšej forme nasledujúceho albumu "HIE" -HOOKS IN YOU. To najlepšie samozrejme nakoniec - bezkonkurenčne najemotívnejšia pecka - SPACE, ktorá postupne graduje aj s Hogarthovým hlasom núti poslucháča k "počúvačskému" orgazmu !-) Celkové hodnotenie je jasne za 6. " Everything About You So Perfectly Restrained, But Everything Inside You BITES YOU !!! " Preto si treba vložiť do prehrávača SEASEND END a hryzenie prebolí.....

Sajgon3 @ 14.07.2015 18:37:37 | #
Jardo, u mňa je to presne rovnako - od Seasons End po This Strange Engine - to sú podľa mňa všetko nádherné veci a potom to akoby trošku oslablo, nie že by sa Marillioňáci opakovali, ale proste už mi to začalo splývať - aj napríklad Marbles ma až tak nebere, aj keď je to o level vyššie ako CD z tohto obdobia, Less is More už naozaj bolo hoodne slabunké - ale dobrým znakom je, že Sounds that cant be made je príslubom, že sa Hogarthovci dostávajú zase do formy - preto som naozaj zvedaví na ďalší počin - kde sa miska váh nakloní. Velkou devízou kapelky je, že majú svojich skalných fanušíkov, aj keby hrali covery Dary Rollins -))škoda, že naša politika nemá takúto fanúšikovskú základňu -)))