Reakce na recenzi:

hejkal - @ 24.11.2010

Sweet freedom, ďalší z rady albumov, ktoré Uriah Heep vo veľkej kadencii vrhali na trh, som ešte neobťažkal pár kvetnatými slovami? No, tak to napravím.

Začiatok albumu nenechá nikoho na pochybách, že sa bavíme o hard rockovej skupine ako remeň. Dreamer je vlastne gitarová smršť, akú hádam dovtedy Uriáši ešte nepredviedli. Stálica výberoviek, melodická Stealin’ nepatrí k mojim najobľúbenejším skladbám skupiny, aj tak však musím uznať, že sa počúva ľahučko a zdravie môže ohroziť akurát diabetikovi (inými slovami, cukrová poleva je prítomná). To One day je iné kafe. Skvelý úvod, nástroje zladené so spevom, radosť počúvať. Titulná Sweet freedom opäť nemyslí na cukrovkárov v radoch pravoverných rockerov, až sa divím, že sa Svetová zdravotnícka organizácia touto hrozbou nezaoberala. Klávesovo dominantná balada If I had the time (neprekvapivo) vytŕča z rady príjemných zážitkov, čo viac dodať.

Veľa sa na progboarde popísalo o kvalitách Byrona, ale úprimne si povedzme, ktorý iný spevák by si mohol dovoliť prespievať abecedu a publikum mu to zožralo? Ak netušíte, ako to môže znieť, vypočujte si záver svižnejšej skladby Seven stars. Ja to žeriem.

Akustická Circus sa mi páči asi najviac na albume. Je to jednoducho pohodička. Záver patrí monumentálnej hard rockovej skladbe Pilgrim a môžete mi veriť, že toto je Uriah Heep na vrchole síl. Melodika, vokály, mohutné klávesy, stredová inštrumentálna medzihra, plnofarebné gitarové sólo, nič lepšie sa vo finále ani nemohlo umiestniť.

Z bonusov spomeniem iba skladbu, Sunshine, tuším béčko singlu. Ide o ďalšiu monumentálnu vec, rozhodne som rád, že na CD je a predlžuje zážitok zo Sweet freedom.

Vynikajúca záležitosť, asi posledná z dosiek, ktoré beriem za to naj, čo Uriah Heep vyprodukovali.