Reakce na recenzi:

gunslinger - @ 29.04.2014

In the wake of Poseidon som po prvom vypočutí veľmi nadšene neprijal. Niektoré miesta sú na prvýkrát veľmi ťažko poslucháčsky uchopiteľné. Jedná sa pri najmenšom o náročnú hudbu ktorej treba venovať čas a nie ju počúvať ako backround music. To tak nefunguje. Keď som sa k tomu vrátil a zo sústredením som si to vypočul viac krát, a ako inak som objavil tú magickú silu týchto nahrávok v ktorých sa každým novým vypočutím dá nájsť niečo nové. A potom sa to už nedá nemať rád.

Na tejto nahrávke ma priťahuje hlavne všadeprítomná zvuková pestrosť ktorá sa svojim spôsobom odpútava od tradičnej koncepcie rockovej hudby . Pokojné pomalé pasáže plné naturalistickej atmosféry, tá flauta tam náramne zapadá, ktoré sa vymykajú bežnej produkcie, sa miešajú s rýchlymi, jazzom napustenými gitarovými experimentálne ladenými vyhrávkami. Ktoré vypúšťa ako inak elektrická gitara. Ale nechýba tu ani krehká akustika ktorá tu má špeciálne pre seba vyhradenú jednu skladbu. Nahrávku plnú emócií ešte viac stupňuje nádherná hra s mellotronom. Než nejaké pojmy by som tu chcel skôr ozrejmiť moje dojmi. Zo začiatku som nedokázal stráviť skladbu The Devils Triangle. Negatívne som vnímal tie nesúrodné, v skutku náhodne generované zvuky, v niektorých progresívnych skladbách to nedokážem prehltnúť doteraz, Jediné čo sa mi na tom naozaj páčilo bolo v tretej minúte vyústenie melltronu do pekelnej hry (lesného?) rohu akoby vystrihnutého z vojnovej scénky Pána Prsteňov, až neskoršie som uchopil ostatné, nazval by som až experimentálne, substancie tejto suity.

Aby som uviedol na pravú mieru môj vzťah ku King Crimson. Som zástancom kvalitatívneho, nie kvantitatívneho, počúvania takejto hudby. Radšej si vypočujem 10 krát jednu nahrávku prog-rockovej hudby ako 1X desať albumov. S toho dôvodu mám od Crimsonov napočúvanú iba prvú trojicu albumov. Takže hodnotím iba z mojich doterajších skúseností. Prvú a tretiu nahrávku radím v mojom imaginárnom rebríčku o niečo vyššie, hudba sa mi v nich páči o niečo viac, i keď mi je trocha ľúto že v treťom Lizard už nespieva Greg Lake. Nie že by to bolo nejako zásadne počuť, cítiť či badať ale je to moja sila zvyku pri ktorej nemám moc v láske neustále sa obmeňujúce zostavy, avšak hudobný obsah je vynikajúci s tým sa nebudem priečiť... HODNOTENIE 3,5* ktoré zaokrúhlim samozrejme hore.