Reakce na recenzi:

hejkal - @ 20.04.2009

AC/DC som ešte nerecenzoval, takže premiéra.

Na úvod sa ozve klasické boogie s mierne nemravným textom, Go down. Z nejakého dôvodu sa mojim spoluhráčom z kapely páči, takže som si k tejto skladbe chtiac-nechtiac vytvoril pozitívny vzťah. Dog eat dog prekvapí bicími hranými cez prechody, to nie je to, čo bicmena preslávilo. Inak je to dreňový hard rock so silným blues-boogie cítením v pozadí. Titulná skladba je klasická svižná rifovka, správne vytvrdená a zahraná s energiou jadrovej elektrárne. Bad boy boogie je, neprekvapivo, boogie krížené rock’n‘rollom. V prvom momente pripomenie neskorší megahit od ZZ Top Sharp dressed man, ale tento pocit sa rýchlo vytratí. Typický patentovaný rif, ktorý hrajú prakticky neustále a je z toho celý rad albumov, to je Problem child. Overdose začína akosi baladicky, ale napokon sa z toho vykľuje posadená, smutnejšie ladená vec. Čo by to bolo za nekompromisných rockerov, keby sa neopreli o Peklo. Hell ain’t a bad place to be obsahuje sekaných rifov na rozdávanie, spolu tvoria prekvapivo melodický základ podopieraný bum-čvach rytmikou. Neboli by to AC/DC, keby to bolo inak. Záverečnú bodku prináša koncertná stálica majúca nadbytok „drajvu“ a energie. Whole lotta Rosie je jedna z najlepších skladieb skupiny, čo viac si na koniec priať.

So mnou je to tak, veľmi zriedka sa vraciam k AC/DC, vždy radšej pokračujem k niečomu inému, ale keď si ich konečne pustím, hneď som nadšený a nerozumiem tomu, prečo ich tak nedoceňujem. Konkrétne tento album je, napriek rozpačitejšiemu začiatku (prvé dve skladby nepovažujem za niečo extra), výborný.