Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.08.2009

Po tých meganáročných kreáciách, ktorými som dnes začal, si radšej dávam poslucháčsky vďačný Time and a word. Počet Howeov – 0, počet Wakemanov – 0, o čom to je?

V prvom rade o orchestri. V ďalšom prvom rade o rockových pesničkách. V inom prvom rade aj o miestami celkom mužnom speve budúceho anjelika Jona. Album výborne odpichne svižná hitovka No opportunity necessary, no experience needed. Páči sa mi hutný organový sound Kayových klávesov. Perfektná je v tomto smere aj nasledujúca Then, kde si Bruford otestuje pevnosť blany na rytmičáku. Hoci v spevných sláčikových pasážach to má dosť našliapnuté do sixties. Jemnejšia Everydays uberie na doterajšej hŕŕ nálade, čo je dobre. Že sa to v polovici rozbehne, je tiež fajn, správne neakademické gitarové sólo sa v tejto fáze nestratí. Sweet dreams je jedna z najlepších tu prítomných vecí. Svieža, pozitívne naladená, poteší. A už idú opäť varhany, The prophet má asi najvydarenejší mix rockovej skupiny a orchestru na albume, je to no.1 z celej predkladanej kolekcie, navyše cítiť z nej zárodok vecí budúcich. Orchestrálna vsuvka so spevom obalená do názvu Clear days sa mi nepáči, našťastie je krátka. Bubenícky vďačná potemnená Astral traveller tiež patrí k vrcholom ranej Yes tvorby. Na záver je tu titulná skladba, prevažne pokojná, taká vatička, na boľavé ucho je však aj vata liek.

Výnimočne sa vyjadrím k jednému bonusu, skladba Dear father má tiež orchestrálny odev, hoci nie je nejako extra výnimočná, dá sa chápať ako milá coda k Time and a word.

Myslím si, že tento album je podstatne priamočiaro rockovejší, než budúce diela a to mi je sympatické. Kayove varhany sú v súlade s mojim klávesovým cítením, nuž hodnotím ako výborný album. Mám ho radšej než celé Fragile-Relayer obdobie dokopy.