Van Der Graaf Generator / Still Life (1976)

Skupina Van Der Graaf Generator bola u vrstovníkov môjho otca (vrátane) umiestnená kamsi ďaleko za hranice bezbrehej oddanosti, takže vyhnúť sa jej nedalo. Pravda je, že ma oslovila až potom, čo som sa o hudbu začal zaujímať aj „profesijne“. Koncom 90. rokov som mal na CD napálené obidva albumy po sebe na jednom nosiči a tento stav sa stopercentne podpísal pod mojim vnímaním obidvoch diel. Godbluff ma zakaždým totálne odrovnal a Still life bol následne „iba“ dobrý. Tento mlynský kameň cítim aj dnes, keď už počúvam albumy oddelene.

Čo sa týka repertoáru, dve skladby boli nahraté v lete 1975 v rámci príprav albumu Godbluff a je to cítiť! Krásne pokojné polohy Pilgrims plné jemných melódií a typického Petrovho prejavu postupne gradujú do nevtieravého záveru, sú jednoducho skvelé a ako úvod albumu sa hádam nič iné zvoliť ani nedalo. Druhou skladbou je La Rossa, ale tej predchádza klasická Hammillova skladba Still life. V úvode akoby vypadla zo Silent corner and the empty stage (introvertný prejav sa nezaprie), v takmer hard rockovom rozbehu sa vracia temnota a to mi reže. Van Der Graaf Generator dáva s prehľadom na frak všetkým tým black-death-doom-gothic a ďalším metalom a nepotrebuje k tomu ani chrochtáka za mikrofónom a ani bubeníka s neovládateľným trasením oboch dolných končatín fixovaným na dvojšľapku. A je tu druhá zo starších nahrávok, vrcholná skladba La Rossa. Tá by sa veru na Godbluff nestratila! Len, čo poslucháč prenikne do hudby Van Der Graaf Generator, tak nemá šancu, vnútorná sila jej prejavu je neopísateľná, a preto je potrebné si La Rossu vypočuť, tak do toho! Harmónia, pohoda, odpočívanie v pokoji, tak by som charakterizoval krehkú fresku My room. Jeden z najvydarenejších názvov skladieb, aké poznám je Childlike faith in childhood’s end. Je v tom nádej, túžba, progres, ale aj strach, neurčitosť, fatalizmus... Päť slov, o ktorých sa dá dumať hodiny a stále je možné objavovať ďalšie a ďalšie významové vrstvy, nie, že by to bolo o hudbe, ale stojí mi za to sa o tom zmieniť. Skladba samotná je klasická „graafovina“, výrazná melodika a pokojná nálada sa mieša z naliehavými pasážami, budem sa opakovať, hajde počúvať!

Zmes filozoficko-mýtických textov sa od art rocku akosi prirodzene očakáva, takže ich neprítomnosť by síce mohla byť originálna, ale pravdepodobne aj nežiaduca. Našťastie, Hammill má básnenie v krvi, takže zvláda predostrieť pomerne zaujímavé slová pre každého, kto rád medituje nad nesmrteľnosťou chrústa. A to vnímam ako plus.

Bonusová skladba Gog naživo z Walesu z roku 1975 je surová a aj keď sama o sebe obstojí, opäť by som bol radšej, keby nebola prilepená k pôvodnému dielu. Chápem, že kšeft s opakovanými vydaniami by súborné vydanie rarít poškodilo, ale aj tak...

Výborný album.

P.S. Teraz som si všimol, že skladby na cédéčkach oboch zmieňovaných albumov (od Virgin z roku 2005 – CASCDR 1109 a CASCDR 1116) majú zhodné časovanie. Sranda. Chyba je v bookletoch Godbluff...

» ostatní recenze alba Van Der Graaf Generator - Still Life
» popis a diskografie skupiny Van Der Graaf Generator