Yes / Fragile (1971)

FRAGILE.

Nedávno som dostal u mňa veľmi neobvyklú chorobu - vyhasnutie. Nemohol som počuť žiadnu hudbu, zdala sa mi otrepaná, opočúvaná, žiadny koncert pre mňa nebol dosť dobrý, teda všetká činnosť spojená s hudbou mi bola cudzia. Oslovil som môjho dobrého kamaráta, aby mi poradil nejakú kapelu, poprípade nejakú dobrú LP ktorá by ma znovu vrátila do života. Hneď ako som túto žiadosť dopovedal, kamarát mi povedal - Fragile. Prosím? Fragile? To je od Yes? Áno, Yes, 1971, Howe Squire Anderson Bruford Wakeman. Ale nie, veď ja Yes skoro vôbec nepočúvam, mám od nich Close to the Edge, a ten album okrem pár úryvkov nemusím...Pusti si to! - nakázal mi. Vzápätí mi začal opisovať taký istý stav, aký sa uňho dostavil po istom čase počúvania skvelej hudby. Siahol po kapele, ktorú nemal zbehnutú a pustil si od nej jedno CD. Jedno jediné CD. Jediné CD, ktoré mňa vrátilo do formy, do života a znovu do kruhu môjho internetového domu, ktorému som sa toľko vyhýbal. FRAGILE. Hneď ako som zapol prehrávač, sadol som si, zatvoril oči a vtom sa z fade-in ozval prvý flažolet. Vedel som, že bude už len dobre.

Roundabout sa privalila ako víchrica do mojich obitých ušných bubienkov a rozoznela moje srdce, ktoré v nasledujúcich minútach lietalo cez oblaky nádhernej hudby. Keď skladba skončila, rozplakal som sa. Bol som vďačný za každú sekundu, ktorú som strávil pri hudbe vôbec. Od prvej piesne, na ktorú si pamätám. Od prvého momentu, od prvého hlasu, od prvého tónu, o ktorom viem. Od začiatku. Nechal som plynúť svoje emócie a započúval som sa do nasledujúcich vecí, krásnej Wakemanovo-Brahmovej Cans and Brahms, jemnej akustickej We Have Heaven s priam nebeskými vokálmi, až po prvý vrchol albumu South Side of the Sky. Ako som vďačný matkám hudobníkov, že nosili pri srdci týchto géniov. Keď sa mi v mysli začalo brieždiť a aspoň čiastočne začalo upadať moje opojenie z prvej časti albumu, prišla veľmi čudná Five Percent for Nothing. Dočítal som sa o nej, že má čosi spoločné s vnútornými finančnými problémami Yes. Po nej nasledovala výborná Long Distance Roundaround, cez ktorú som sa konečne odvážil otvoriť svoje ústa a začal som si pospevovať popevok piesne. Pri konci som sa znovu dostal do "ráže". Prišla neskutočne upokojujúca inštrumentálka The Fish, pri ktorej sa mi skoro oddelila duša od tela a chcela mi vyskočiť medzi najvyššie hviezdy. Po nej prišla ďalšia, jemná akustická Mood for a Day, ktorá ma vo svojich tónoch obalila do éterického rozpoloženia medzi nebom a zemou. A nakoniec, prišlo niečo, niečo viac, ako vôbec dokážem opísať. Pod názvom, ktorý mi prišiel po predošlých dvoch piesňach ako niečo jemné, niečo čo ma uvedie do srdca svitania, prišla ostrá basová linka, ktorá ma z môjho opojenia zase dostala do reality. Potom ale zase prišiel Anderson a s jeho jemným hlasom ma chcel zhypnotizovať, aby moja myseľ znovu upadla do duchovnej nemoty, ale ja som sa nedal. Vydržal som to len tak tak až do konca. Keď album skončilo, vytiahol som disk, vložil som ho do obalu. Sadol som si a zostal som ako obarený. Než som sa znovu spamätal, prešla asi pol hodina. Hneď som zavolal kamarátovi, aby som mu opísal moje vzrušenie z práve prežitých zážitkov. Neviem čo dodať. Týmto si u mňa Yes zaslúžilo právom ohodnotenie jednej z mojich najobľúbenejších kapiel.

Ako plynie čas, chronologicky počúvam diskografiu kapely, a uvedomujem si, že každý album má podobnú silu ako Fragile. Nie však rovnakú.

FRAGILE je jedinečný.
FRAGILE je iba jeden.
FRAGILE.

» ostatní recenze alba Yes - Fragile
» popis a diskografie skupiny Yes