Nitzinger / One foot in history (1973)

Rok po debute, prišiel Nitzinger so svojim druhým albumom, v nezmenenej zostave. Mám ho radšej, ako prvotinu.

Take a picture je hardrock na úvod, ktorý môže byť. Plusom je chrapľavý spev a basgitara. Melodická Motherlode spočiatku zaváňa južarinou a jej druhá časť sa nesie v inštrumentálnom duchu, kde sa predvedie aj bubeníčka Linda Waring, čo kvitujem. Good bless the pervert ukazuje tvrdšiu polohu kapely. Earth water znesie pomenovanie melodický (hard)rock, ako i southernrock. Rýchlejšiu a tvrdšiu tvár kapely vystrieda tá pokojnejšia a presne taká je Driftwood. S piesňou Let the living grow je tu opäť nitzingerovský hardrock, ktorého kladom je aj rozbehnutá sólová gitara pred koncom. The cripple gnat bounce sa pohybuje na rozmedzí hardrocku a južariny, javu tak typického pre túto kapelu. Gitary sú skvelé a Linda Waring sa tu ukázala vo veľmi dobrom svetle. Titulná pieseň je príjemná balada, ktorú si spokojne vychutnávam. Má skvelú atmosféru. V príjemnom (až na ten „oú“ refrén) baladickom duchu sa nesie aj Uncle John, s dvoma výbornými gitarovými sólami.

Samostatnou kapitolou je bonus v podobe takmer desať minútovej (dvoj)piesne Texas blues/Jelly roll. Ide o záznam z vystúpenia na známom festivale Mar Y Sol v Portoriku, v roku 1972. Je to bezpochyby vrchol albumu. Všetci tu odviedli fantastickú a poctivú prácu. Kapela je úžasne zohratá. Prenádherné pomalé blues sa počúva až takmer so slzami v očiach. Gitara krásne spieva, plače, narieka. Dúfam, že ma nikto neobviní z rúhania, či nebodaj rasizmu, ale toto prekonáva aj černošských bluesmenov, ktorých mám inak veľmi rád, no pred týmto kapitulujem. Tomu hovorím hudba s veľkým H. Je to tak poctivé, tak uveriteľné a ja len ľutujem, že nevyšiel celý záznam z vystúpenia skupiny. Aká škoda! Názov piesne a predovšetkým ten fantastický výkon má na svedomí to, že keď počujem/vidím slovo Texas, ihneď mi príde na um John Nitzinger, hoci odtiaľ pochádza viacero výborných hudobníkov.

V porovnaní s prvým albumom, je jeho nasledovník viac kompaktnejší. Nie sú tu výraznejšie rozdiely, kontrasty - ako to bolo na debute. Nič nevyčnieva. Výnimkou je len posledná, bonusová(dvoj)pieseň, zo živáku. Tá je neskutočná!

» ostatní recenze alba Nitzinger - One foot in history
» popis a diskografie skupiny Nitzinger