Hartley, Keef / Lancashire hustler (1973)

Lancashire hustler nie je radovým albumom Keef Hartley Band, ale sólovým projektom bubeníka a šéfa tejto kapely.

Po vydaní posledného albumu Seventy second brave sa Hartley vydal na koncertnú šnúru po Európe s Mayallom a tiež bubnoval na dvoch albumoch Vinegar Joe. Z uvedeného teda vyplýva, že Keef bol v tom čase naozaj zaneprázdnený (podobný pocit želám zažiť našim politikom) a táto nahrávka vyšla, aby sa splnilo to, čo už bolo napísané... Nie, zmienka o Keefovi v biblických proroctvách nie je, ale v kontrakte s Decca to tak napísané bolo. Hartley preto začal zháňať hudobníkov a rezultátom toho je kapela pozostávajúca z jeho kamarátov a minulých i súčasných kolegov. Gitarista a spevák Junior Kerr hral na poslednej štúdiovke KHB – Seventy second brave a tam sa tiež objavil aj starý známy Mick Weaver. Obidvoch Keef oslovil k spolupráci na jeho sólovke a to sa týka aj producenta Burnsa. Zostavu ďalej tvorili kolegovia z Vinegar Joe – Robert Palmer a Elkie Brooks, ktorí tu však spievajú „len“ sprievodné vokály, čo je škoda (najmä v prípade Elkie). Dvojica bola rada, že mohla prispieť a pritiahli so sebou aj klávesáka Jeana Rousellea. Post hlavného speváka obsadil Junior Kerr - (ne)známy (ako komu) z kapely Bronco. Keef sa s ním spoznal ešte ako člen Artwoods a Kerr v tom čase vystupoval s Alan Bown Set.

Sám Hartley znášal najhoršie odchod Garyho Thaina, na ktorého nedal dopustiť a s ktorým si spoluprácu a súhru nevedel vynachváliť. Všetci vieme, že odišiel do Uriah Heep. Nájsť preto dobrého basáka nebolo jednoduché a nakoniec sa ním stal Philip Chen, ktorého odporučil producent Burns, nakoľko sa mu zapáčil, keď ho počul nahrávať s Rodom Stewartom.

Nahrávku otvára Circles, ktorá bola zložená Robertom Palmerom na prvý album Vinegar Joe. Je to absolútna pohodovka, nesúca sa v strednom až pomalom tempe, s ktorou nemôžem byť nespokojný. Zaručene pohladí uši, proste balzam. Nasleduje You & me, ktorá si to namierila k americkému rádiovému mainstreamu a patrí k tomu slabšiemu, čo tu možno nájsť (no nejedná sa o nič strašné). Shovel a minor je „keefovská džezo-blúzia“ – myslím tým hartleyovskú fúziu rocku, jazzu a blues, ktorú tak milujem. Aranžérsku prácu tu odviedol aj Pete Gage, manžel Elkie Brooks. Počuť tu aj dychy, no v booklete nie je ani jedno meno hudobníka – zaujímavé. Na gitaru tu hrá Jim Mullen z Vinegar Joe (hral aj s Pete Brownom alebo Brian Augerom), ktorého meno by sme v personálnom obsadení tiež márne hľadali. Ešte skôr však Hartley uvádza, že práve on bol vhodným doplnením gitarovej hry Juniora Kerra a dobrou voľbou. Sumár: Shovel a minor je perfektné číslo. Ďalej tu je pomalá a pôsobivá Australian lady, k napísaniu ktorej vzal Hartley inšpiráciu, keď boli s Mayallom na turné v Austrálii a tam stretol jednu dámu. Keef ju Mayallovi tak trochu ukradol – tú skladbu samozrejme. Vyniká tu hra na trombón, ktorý obstaral Don Lusher (v personálnom obsadení uvedený nie je). A v závere počuť rozprávať aj Hartleyho mamu.

Južanská pecka Action je celkom určite ozdobou albumu a pozitívna energia, ktorá z nej ide vás doslova zvalcuje. Know something patrí (podobne, ako druhá pieseň) k tomu menej zaujímavému a prelína sa v nej typická hudba KHB s jej novšou formou, prezentovanou na tejto Keefovej sólovke. Predposledná skladba sa volá Jennie´s father a aj tu pomohol s aranžmánmi muž Elkie Brooks – tie sláky stoja za pochvalu. Je to melodická pohodovka, ktorá sa príjemne počúva, no keď sa rozbehne, je z toho ešte väčší zážitok. Skvelé! Dance to the music je posledný kus tejto nahrávky a nebudete veriť, ale Miller Anderson (v kreditoch nie je uvedený) sa (na chvíľu) vrátil a spolu s Elkie Brooksovou tu spieva sprievodné vokály k tým Rodenovým hlavným. Dychová sekcia (ani jedno meno z nej tu nie je uvedené – iba „aranžér“ Derek Wadsworth) je energická a to platí vôbec o celej piesni, ktorá sa nesie na pozitívnej, energickej, melodickej rockovej vlne. Spev je úžasný a gitarové sólo detto. Paráda!

K albumu mám podobný postoj, ako k Seventy second brave od KHB, čiže prvé dva štúdiové klenoty a neskorší živák nemôže ohroziť ani náhodou. Tiež sa nemôže porovnávať s The time is near..., ale na druhej strane ma zaujal viac, ako Overdog a teda ani s ním s nemôže porovnávať zasa z tej opačnej strany.

Napriek tomu, že Hartleyho produkcia ponúka aj pôsobivejšie diela, mám tento album rád, pretože sú tu piesne, ktoré naozaj vedia potešiť, či dobre naladiť a to rozhodne nie je málo!

» ostatní recenze alba Hartley, Keef - Lancashire hustler
» popis a diskografie skupiny Hartley, Keef