Abel Ganz / Shooting Albatross (2008)

Rok 2008 bol v progresívnom rocku mimoriadne úrodný.Svoje zásadné diela vydali skupiny ako sú Beardfish,Karmakanic,Pendragon,Moon Safari,Simon Says,poľskí Millenium,či izraelskí chlapci Amaseffer....ale prekvapili tiež škótski veteráni ABEL GANZ,ktorí po dlhých 14 rokoch prišli s fungl novou štúdiovkou.Trecie plochy medzi jednotlivými členmi sa časom obrúsili a tak album Shooting Albatross nahrala uzmierená zostava starých skúsených muzikantov,ktorých môžeme označiť za účastníkov prvej vlny britského neo-progu spolu s IQ,Marillion,Twelfth Night či Pendragon.

Album začína trochu akusticky zasnene až ležérne pätnásť minútovkou Looking For a Platform,ktorá sa neskôr ako pokropená živou vodou zvrtne vo vitálne výrazný "yesovský" viachlasný refrén ,potom nasledujú dlhšie klavírne vyhrávky Hewa Montgomeryho(ktorého poznáme tiež zo skupiny GRAND TOUR) záverom popretkávané 12 strunkou Hugh Cartera.Vrcholom albumu je nasledujúca epická vyše 23 minútová skvostná kompozícia So Far,ktorá začína romanticky šumom mora,neskôr sa pridávajú píšťalky a husle,potom bicie,klávesy a sólo na elektrickej gitare.Ako hosť spieva Alan Reed,ktorého poznáme skôr z jeho pôsobenia v skupine PALLAS a len málokto vie,že v Abel Ganz vlastne začínal svoju spevácku kariéru.Skvostný epos s celou plejádou nástrojov ako sú Hammond a Moog,Mellotron,flauta,husle,kontrabas,mandolína...Jemné akustickejšie pasáže sa občas prekvapivo striedajú s tvrdšími gitarovými riffmi a Reedovým chrapotom.Jack Webb len tak prepletá na minimoog až sa mi zdá,že sa mu každú chvíľu zauzlia prsty.Bravo!!!Megaepos smeruje nezadržateľne do vygradovaného finále,kde dominujú analógové klávesové nástroje a mellotron a nad všetkým kraľuje vypätý Reedov vokál. Sheepish začína rezko s pôsobivymi gitarovými vyhrávkami na klávesovom podklade,spevák Stuart "Mick" MacFarlane však nedisponuje takým precíteným a výrazným hlasom ako Alan Reed,to treba povedať veľmi otvorene.Ventura je posledný štvrťhodinový epos,kvalitatívne v ničom nezaostáva za predošlými tromi.Je tu cítiť silnú nostalgiu za časmi dávno minulými,za prvou polovicou 70-tych rokov,za zlatou érou prog-rocku.Sú tu nežné akustické pasáže strihu Anthonyho Phillipsa,nádherné romantické zákutia s mandolínou a s 12 strunkou na mellotronovom podklade,ktoré občas vyruší sólo na elektrickú gitaru.Ideálne pre staro-genesisovských nostalgikov.

A čo dodať na záver?Shooting Albatross je dokonalý album,ktorý je radosť počúvať.Páni odviedli kus poctivej práce za ktorú im patrí veľká vďaka!

» ostatní recenze alba Abel Ganz - Shooting Albatross
» popis a diskografie skupiny Abel Ganz