Jethro Tull / Curious Ruminant (2025)

Posledný štúdiový album Jethro Tull sa volá Curious Ruminant a dnes si o ňom čosi málo povieme.

V prvom rade má veľmi pekný obal. Čo sa týka muziky, snúbi v sebe to najlepšie, čoho je Ian vo svojom stave schopný ponúknuť, s tým najhorším, čo zvykne predvádzať.

Inými slovami, hudobne je usadený, pričom prvé skladby ma nadchli, majú skvelú atmosféru. Najmä úvodná Puppet And The Puppet Master je dokonalá, ale ani titulná skladba sa nemá za čo hanbiť.

Žiaľ, tá usadenosť sa postupne stane trvalým stavom, neuhne ani na sekundu, a teda sa rýchlo stane nezaujímavou. Moja pozornosť postupne klesá a paradoxne ma z letargie nevytrhne ani sedemnásť minútová skladba Drink From The Same Well. Škoda. Pritom samé o sebe tie skladby nie sú zlé, majú iskru (až na Over Jerusalem, Interim Sleep a spomenutú Drink From...), akurát sa tak nejako podobajú jedna na druhú. Pripadám si ako účastník stretávok jednovaječných dvojičiek, isto je každá jedna originál, ale v dave si ich zaručene popletiem. Samozrejme, sprievodná kapela nemá ambíciu zahrať čosi nezvyčajné, čosi, čím by obohatila sound. A možno práve toto úhľadne zarovnané krovie ma tu vyrušuje asi najviac. To by Barré, Evans alebo Barlow nikdy nedopustili!

Ian Anderson za necelé štyri roky vydal tri albumy pod hlavičkou Jethro Tull. Po priemernom Zealot's Game (2022) a strašnom RökFlöte (2023) to vyzeralo nádejne. Škoda, že len v prvej polovici albumu. Ale aj dnes som si Curious Rumainant vypočul celý a vôbec som to neľutoval, ako celok je lepší ako Zealot’s Gene, a preto aj jemu udelím protekčné tri hviezdy.

» ostatní recenze alba Jethro Tull - Curious Ruminant
» popis a diskografie skupiny Jethro Tull