Mayall, John / The Power of the Blues (1987)

Druhý album, na ktorom sa Mayall obklopil dvojicou gitaristov Coco Montoya a Walter Trout a rytmikou Bobby Haynes (basa) a Joe Yuele (bicie), zachytáva kapelu na koncertnej šnúre koncom apríla 1987.

Pôvodný album obsahoval šesť skladieb, neskoršie vydania na CD pridali dve skladby, a síce All Your Love a I Ain’t Got You. Vôbec je zloženie skladieb akýmsi prierezovým putovaním po starších Mayallových hitoch. Zvuk nie je zlý, kapela je spočiatku prekvapivo usadená, postupne sa však rozkokoší a človeka až zamrzí, že táto zostava nahrala iba tri albumy. Zaujímavé je, že Mayall si strihne hneď tri väčšie harmonikové exhibície. Najprv čosi jemne naznačí v Racehorse Man a potom sa vyblázni v It Ain’t Right a predovšetkým v našliapnutej klasike Room To Move. Tam však v očakávanej sólovej exhibícii prekvapujúco dominujú gitary a to je veru zaujímavá zmena.

Najlepšia skladba na albume je však All Your love, gitaristi sa v nej naspídovali tak, že voči nim aj deštrukcia slovenskej demokracie pôsobí ako ochrnutý slimák. A ich vzájomný dialóg v I Ain’t Got You tiež atakuje najvyššie méty.

Šťavnatý blues rock so špičkovými gitaristami ma baví, obzvlášť, keď ukazuje kapelu vo svojom prirodzenom živle – na pódiu. The Power Of The Blues je dobrý album, rozhodne stojí za pozornosť! Iste, nepatrí k nejakým zásadným dielam, odvádza „iba“ poctivú bluesovú robotu. Hoci sa niekedy (neúprimne) vraví, že k hudbe treba pristupovať bez predsudkov a očakávaní, k tomuto albumu sa vraciam kvôli gitaristom. Neviem si pomôcť, aj v hudbe vnímam najmä človeka, nie nejakú abstraktnú neosobnú veličinu.

» ostatní recenze alba Mayall, John - The Power of the Blues
» popis a diskografie skupiny Mayall, John