Filip, Jaro / Ten, čo hrával s Dežom (1998)

Dva roky pred smrťou (1998) vydáva hudobník s cigaretkou v ruke, Jaro Filip album "Ten čo hrával s Dežom". Spolu s Richardom Mullerom, Marcelom Buntajom, Oskarom Rózsom a Andrejom Šebanom vytvorili jeden veľmi svojský, muzikálne a aj textovo vyspelý album. Nedá sa hovoriť o čistokrvnom jazz rocku, lebo bigbít a hard rock tu cítiť na každom kroku. Jarov tribute song pre Deža Ursíniho a zároveň titulná vypaľovačka "Ja som ten čo hrával s Dežom", rozpúta krv v žilách každého správneho rockera. Dvojka s názvom "Informácia o ovzduší" má strašne dobrú, melancholickú atmosféru. Mal som obdobie, keď som si ju púšťal ráno v MP3 prehrávači popri ceste hmlovitou krajinou. "Diabol v slabom tele" je outsiderská skladba, v ktorej sa niekedy aj vidím po tej zápornej stránke. Text je dosť depresívny a nepochopia ho väčšinou dobráčikovia, ktorí nemali nikdy žiadne problémy, ale tí, ktorí sa topia v životných problémoch. Je veľmi poetická ale hlavne depresívna : "Aj tak sme iba hráči...na hracích automatoch". "Syn nosí moju tvár" je skladba, ktorá ako hovoril Jaro na koncerte z Tržnice, sa týka obidvoch skladateľov (teda Richarda aj Jara). Song o jednej "Lady Di" je plný dvojzmyslov. Moja oblúbená "Rocker" plná hustej atmosféry, tvrdej bassgitary, razantných bicích a skreslených sól. Text hovorí sám o sebe. "Som rocker bez bázne a hany, honey, honey, honey. Som tajný agent s hlasnou hudbou. Mám z toho otvorené rany, rany, rany, rany. Som slušný človek s veľkou hubou". Keď skladba skončí, tak si ju pustím znova. Keď sa jej ale nabažím, tak si pustím "Vízum do pekla". Je to psychedelický výlet do rockov, keď bola v móde voľná láska, drogy a rock and roll. Všimnite si pasáž "spustil si Hey Joe", keď sa skladba vygraduje do protirytmu, charakteristického pre originálnu Hendrixovú "Hey Joe". Text je geniálny : "A potom ryšavá Foxy Lady dofrčala nahá na Harleyi, v nádeji, že s tebou odletí po hebeskej highwayi. Zbehli sa priatelia: Jim Morison aj Janis Joplinka a malý anjel so slzami márne hľadal ocinka". "Vízum do pekla" plynulo prechádza do ďalšej skladby "Boh aj v pekle prsty má". V skratke - aj keď ste už v pekle, neznamená to, že bude sedieť s vašim "kamošom". Hitler sedí so Stravinským a Napolen s majorom Nýmandom. Posledný song "Absolútne" je absolútna melanchólia a depresia v hudobnej podobe. Jaro v spolupráci s Richardom Mullerom vytvoril hudbu, ktorá nieje len hudbou ale aj umeleckým podaním peotických textov s jazz/rockom. A tak si "spolu Dežom" vypočujte posledný sólový album génia Jara Filipa. V rockovom nebi si zapáli svoju cigaretku a zaspomína na staré časy, keď bol ešte na planéte zem. Len aby ho neposadili s Julom Satinským a nepokračoali so satirou aj po smrti. Veď Boh aj v pekle prsty má, otázka či aj v nebi ... (troška čierneho humoru nikoho nezabije, že Jaro...

» ostatní recenze alba Filip, Jaro - Ten, čo hrával s Dežom
» popis a diskografie skupiny Filip, Jaro