Orange Alabaster Mushroom / Space & Time: A Compendium Of The Orange Alabaster Mushroom

Milovníkom psychedélie a lá Iron Butterfly a The Doors by som chcel predstaviť hudobnú skupinu The Orange Alabaster Mushroom a ich debutový album s filozofickým názvom Vesmír a čas. Tremolo gitary, dirty zvuk farfisa organu a samozrejme texty v štýle acid spolu s hypnotickými efektmi vytvárajú ten správny kokteil kvalitnej garážovej psychedélie.

Ešte donedávna som bol presvedčený, že skupina The Orange Alabaster Mushroom patrí k rannej psychedelic garage scéne šesťdesiatych rokov. Omyl! Kapela s identickým zvukom a lá 1960s pochádza až z deväťdesiatych rokov 20. storočia. Možno preto ten názov albumu. Orange Alabaster sa presunuli časopriestorom z roku 1966 až do deväťdesiatych rokov, kde vzkriesili myšlienku starej dobrej garážovej psychedélie. Množstvo rozličných zdrojov uvádza rozličné informácie o tomto projekte. Jedna z nich hovorí, že ide o virtuálny projekt skladateľa a hudobníka z Kanady, Grega Watsona (vokály, gitary a organ)1. Naopak, na stránkach Discogs.com2 nájdete rozpis členov skupiny, medzi ktorých patrí okrem Watsona aj Gord Mylks (gitarista, spevák), Rayn Bol (vokály, klávesy), basgitarista Andy Shurvell a bubeník Mark Fraser.Na stránkach Youtube sa taktiež dá nájsť video z koncertu. Time and Space bol oficiálne vydaný až začiatkom nového milénia ako reedícia.

Kapela, ktorú nenájdete ani na Wikipédii prekvapí hneď pri úvodnej skladbe. Bachovu Toccatu na originálnom 60s organe (farfisa) odštartuje prúd energickej psychedelickej hudby s garážovým soundom dirty guitars a drums, dotváraný vyhrávkami na spôsobom sóla Light My Fire alebo skladieb od Iron Buttefly. Po uverejnení tejto skladby v skupine Milujeme psychedéliu a žánre 60s & 70s (konkrétne ide o song "Your Face Is In My Mind") som dostával množstvo pozitívnych reakcií. Celý album sa nesie buď absolútnou pohodou, čomu ukážkovo nasvedčujú skladby "(We Are) The Orange Alabaster Mushroom", "Antoher Place", "Rainbow man" alebo energickou garážovou psychedéliou na americký spôsob - úvodná skladba, Tree Pie, The Slug. Čim je Orange Alabaster Mushroom band výnimočný je kombinácia amerického garážového psychedelic rocku a orientálnych motívov. Pohodovú skladbičku "Ethel Tripped A Mean Gloss" vkusne dotvára minimalistický motív na sitar. Pre náročnejšieho poslucháča je tu ďalšia sitarová skladba "Aim The Vimana Toward The Dorian Sector". Watsonovi išlo najmä o napodobnenie zvuku prvej generácie tzv. garage psychedelikov, ktorých sound poznáme z legendárnych výberoviek The Nuggets. Oficiálny text distribútora uvádza podobnosť Mushroomov so zvukom skladieb "Pictures of Matchstick Men" od Status Quo alebo "My White Bicycle" od Tomorrow 1, čo môžem iba potvrdiť. Ako som sa vlastne k albumu/kompilácii a tvorbe tejto kapely dostal? Zdrojom bol výber najlepších albumov psychedelického rocku na stránke Rateyourmusic.com, kde recenzent píše „It's always risky business when bands try a little too blatantly to revisit the sounds of the past, but the songs on Space and Time continually hit the mark“ 3. Spisovateľ Solinas zo stránky Amazon.com píše o albume ako o „najlepšom 60s albume deväťdesiatych rokov“ 4 . Prirovnáva ho k zvuku Beatles, Zombies a Pink Floyd a označuje žánrom psychpop. Ďalej vyzdvihuje prvú edíciu, vydanú na kazetových páskach, ktorá dala album ešte vierohodnejší lo-fi sound. Album Space and time by nemal chýbať v zbierke každého priaznivca kvalitnej psychedélie. Pre slabšie skladby albumu mu dávam štyri z piatich hviezdičiek.

Viac na : >> odkaz
Článok bol publikovaný v e-časopise ROCK+ 6/2012.

» ostatní recenze alba Orange Alabaster Mushroom - Space & Time: A Compendium Of The Orange Alabaster Mushroom
» popis a diskografie skupiny Orange Alabaster Mushroom

---

Collegium Musicum / Divergencie

Ťažko nájsť slová pre Divergencie. Sú v ňom zahrnuté takmer všetky hudobné avantgardné smery v jednom. Surealistické snové témy sa prelínajú s romantickými a abstraktnými. Škoda len, že to už nieje album Collegia Musica. Pre milovníkov experimentálnej hudby najviac doporučujem Refrény (extra časť Interlúdia) a pre milovníkov vážnej hudby Musica Concentrant. V čase keď píšem tento komentár, som ešte stále chorý. Odbehol som z ležania v posteli k internetu napísať tento krátky review. Keď človek prežíva chorobu, vyjavujú sa mu rôzne depresívne myšlienky a všetko berie inak. V takomto stave sa aj lepšie chápe Vargová hudba. Pochopil som prečo je Marián na toto album až natoľko hrdý.


Začíname jazz-rockovým úvodom, Refrény. Do spomínanej snovej surrealistickej atmosféry sa dostávame v Interlúdiách a zakončia ju Nemé výčitky s úvodným Hammelovým spevom.
Druhá časť albumu patrí spolupráci hudby Mariána Vargu a textov Kamila Peteraja. Z najkrajších skladieb by som určite vybral Vianočné vlaky, Nebo-peklo-raj a Kominár. Nasleduje tretia časť albumu pre náročnejšieho poslucháča. Orchestrálnym úvodom je Intráda. Post-modernistické sklony a hranie sa s psychikou poslucháča vás uvádzajú v Elégii spolu s orchestrom, ktorý je pre túto časť albumu asi najviac charakteristický. Scherzo je ďalší abstraktný výlet do sveta vážnej hudby. Na konci tohto výletu sa pripájajú bicie, dosť netradičným spôsobom. Dialóg je silne depresívny (hlavne precítenými huslovými aranžmá). Retriáda je rozlúčkou s veľkým dielom Marian Vargu a V. Magyara s názvom MUSICA CONCERTANTE. Poslednou časťou albumu je ďalšia pesničková časť. Najviac ma z nich zaujala posledná PF, ktorá mi pripomína soundtrack k filmu Mechanický pomaranč.
Albume je naozaj vydareným Vargovým výletom do sveta hudobnej fantázie. Je len na vás či sa budete cítiť blažený alebo znechutený z tohto tripu. Moje pocity boli zmiešané. Najviac ma ale z albumu zaujali časti, ktoré sa hrali s psychikou poslucháča. Štyri hviezdičky tomu dávam pre slabé časti albumu a hlavne preto, že to už nieje to pravé Collegium Musicum ako bolo v rokoch 1970 - 1975.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Divergencie
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum

---

Filip, Jaro / Cez okno

(>> odkaz
V roku 1996 vydal Jaro Filip album Cez Okno. Ja som si ho pustil v jeden upršaný deň 5. septembra. Po príchode zo stavebnej priemyslovky okol štvrtej som potreboval niečo charakterizujúce deň, ktorý práve prežívam. Zvíťazil Jaro Filip. Je 15:30 a prichádzam v upršaný jesenný deň domov z namáhavého dňa novej školy. Čím zabiť všetky negatívne myšlienky a zároveň nájsť nejakú hudbu, ktorá hovorí o súčasnom stave. Proste hudbu ktorá žije váš život. Našiel som to. Najskôr to boli Riders On The Storm od The Doors, ktorých som počúval ešte cestou zo stanice ale doma to bol Jaro Filip. Už to nieje veselá komédia z Lasicom Satinským ale depkovitá muzika pripomínajúca fakt upršaný deň. Album je jazzovo až rockovo ladený a úvodom je titulná Cez okno. Skladby ako "Milovanie v Hrošej koži", "Život", "LSD" sa dobre počúvajú v takejto situácii. Melódie Jarovho piána mi prenikajú ušami a rozmýšľam nad množstvom vecí. Filozofický podtón je cítiť v značnej časti albumu... "Lebo som dawn... l s dawn....". O tom že je to dosť agresívny album svedčia aj v skladby "Sila" alebo "Salvador Dali". "Už Zajtra" hovorí o prerobenej Yesterday a album ukončí krutý "Život".

» ostatní recenze alba Filip, Jaro - Cez okno
» popis a diskografie skupiny Filip, Jaro

---

Filip, Jaro / Ten, čo hrával s Dežom

Dva roky pred smrťou (1998) vydáva hudobník s cigaretkou v ruke, Jaro Filip album "Ten čo hrával s Dežom". Spolu s Richardom Mullerom, Marcelom Buntajom, Oskarom Rózsom a Andrejom Šebanom vytvorili jeden veľmi svojský, muzikálne a aj textovo vyspelý album. Nedá sa hovoriť o čistokrvnom jazz rocku, lebo bigbít a hard rock tu cítiť na každom kroku. Jarov tribute song pre Deža Ursíniho a zároveň titulná vypaľovačka "Ja som ten čo hrával s Dežom", rozpúta krv v žilách každého správneho rockera. Dvojka s názvom "Informácia o ovzduší" má strašne dobrú, melancholickú atmosféru. Mal som obdobie, keď som si ju púšťal ráno v MP3 prehrávači popri ceste hmlovitou krajinou. "Diabol v slabom tele" je outsiderská skladba, v ktorej sa niekedy aj vidím po tej zápornej stránke. Text je dosť depresívny a nepochopia ho väčšinou dobráčikovia, ktorí nemali nikdy žiadne problémy, ale tí, ktorí sa topia v životných problémoch. Je veľmi poetická ale hlavne depresívna : "Aj tak sme iba hráči...na hracích automatoch". "Syn nosí moju tvár" je skladba, ktorá ako hovoril Jaro na koncerte z Tržnice, sa týka obidvoch skladateľov (teda Richarda aj Jara). Song o jednej "Lady Di" je plný dvojzmyslov. Moja oblúbená "Rocker" plná hustej atmosféry, tvrdej bassgitary, razantných bicích a skreslených sól. Text hovorí sám o sebe. "Som rocker bez bázne a hany, honey, honey, honey. Som tajný agent s hlasnou hudbou. Mám z toho otvorené rany, rany, rany, rany. Som slušný človek s veľkou hubou". Keď skladba skončí, tak si ju pustím znova. Keď sa jej ale nabažím, tak si pustím "Vízum do pekla". Je to psychedelický výlet do rockov, keď bola v móde voľná láska, drogy a rock and roll. Všimnite si pasáž "spustil si Hey Joe", keď sa skladba vygraduje do protirytmu, charakteristického pre originálnu Hendrixovú "Hey Joe". Text je geniálny : "A potom ryšavá Foxy Lady dofrčala nahá na Harleyi, v nádeji, že s tebou odletí po hebeskej highwayi. Zbehli sa priatelia: Jim Morison aj Janis Joplinka a malý anjel so slzami márne hľadal ocinka". "Vízum do pekla" plynulo prechádza do ďalšej skladby "Boh aj v pekle prsty má". V skratke - aj keď ste už v pekle, neznamená to, že bude sedieť s vašim "kamošom". Hitler sedí so Stravinským a Napolen s majorom Nýmandom. Posledný song "Absolútne" je absolútna melanchólia a depresia v hudobnej podobe. Jaro v spolupráci s Richardom Mullerom vytvoril hudbu, ktorá nieje len hudbou ale aj umeleckým podaním peotických textov s jazz/rockom. A tak si "spolu Dežom" vypočujte posledný sólový album génia Jara Filipa. V rockovom nebi si zapáli svoju cigaretku a zaspomína na staré časy, keď bol ešte na planéte zem. Len aby ho neposadili s Julom Satinským a nepokračoali so satirou aj po smrti. Veď Boh aj v pekle prsty má, otázka či aj v nebi ... (troška čierneho humoru nikoho nezabije, že Jaro...

» ostatní recenze alba Filip, Jaro - Ten, čo hrával s Dežom
» popis a diskografie skupiny Filip, Jaro

---

Filip, Jaro / Meditation for piano

Pre milovníkov zvuku piana ako stvorené. Krása, romantika, harmónia spojená s melanchóliu a smútkom vyjadrená v klavírnych skladbičkách. Osobne vám doporučujem "Searching II.". Viažu sa mi na ňu tie najkrajšie životné spomienky. Jej krása je nepopísateľná. V porovnaní s ostatnými sólovkami je tento album žánrovo niekde úplne inde. Rockový prejav bol zamenený za relaxačnú hudbu. Jaro by sa dal na tomto albume označiť ako slovenský Yann Tiersen.

» ostatní recenze alba Filip, Jaro - Meditation for piano
» popis a diskografie skupiny Filip, Jaro

---

Collegium Musicum / Live

Veľmi podarené album. Zaujímavé rytmi, disharmonické tóny Vargových klávesov, zvukové experimenty, Frešová prepracovaná basa... niečo geniálne. Najviac ma zaujala Monumento, hlavne ako bubeníka. Dušan Hájek je podľa mňa jeden z najlepších hudobníkov u nás a absolutne nedocenený.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Live
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum

---

Collegium Musicum / Konvergencie

Skvelý album Collegium Musicum - Konvergencie, pre niekoho vyžívanie sa a pre niekoho šponovanie nervov

Nedeľné ráno a púšťam do éteru Collegium Musicum pri raňajkách. Moje vyžívanie sa v sólach Mariana Vargu prerušia hlasy rodiny : vypni to! Ide mi to len na nervy. Je to velmi okrajový žáner a pod.
Nuž, dnes je strašne málo vyvolených, ktorý poznajú jazyk tejto hudby. Našťastie k nim patrím a dokázal by som ju počúvať stále dokola (čo aj robím). Celý album sa skladá z troch megasongov alebo súit a zopár krátkych pesničiek. Úvod patrí suite P.S. 1972 kde sa kombinuje sviatočná atmosféra s Vargovými psychedelickými sólami. Najviac si užijete ale vyvrcholenie (teda siedmu časť tejto suity).
Podľa mňa najpodarenejší kúsok albumu je Suita po tisíc a jednej noci. Prvá časť patrí klávesom a pripomína akoby horskú atmosféru. Hudba prechádza ako by do barokového štýlu s príklepmi bubníka Dušana Hájeka. Skladba sa ku koncu začne stupňovať a z jemnej melódie sa tu zjavia Griglákové gitarové sóla. Druhá časť je pomalou ale o to viac dynamickou parádou. Tretia časť už začína mať "hustú atmosféru". Tentokrát vyniká Fedor Frešo so svojou bassgitarou. Tiché pasáže vypĺňa Varga svojimi Barokovými vyhrávkami. Štvrtá časť je návrat na začiatok ale v gitarovej podobe. Krásna flamenco gitara ma vždy fascinuje. Ukončí ju ale drsné sólo a prechádzame do vyvrcholenia - piatej časti v ktorej sa predvedú všetci muzikanti. A koniec patrí opäť tichej časti.
Po dvoch megasongov nasleduje aj zopár krátkych. Prvý je Prelúdium, ktorý je úvod ku krásnej Piesni z kolovrátku so spevom Pavla Hammela. Krásna romantická skladba, ktorá odmäkčí každé ženské srdce. Po nej nasleduje Interludium I s bicími Dušana Hájeka a Interludium II so stredovekou atmosférou. Druhá spievaná skladba Tvoj Sneh má až popový nádych. Jaskynná Interludium III strieda akoby španielsku Interludium IV. Choral - kostolné organy so spevom Hammela.
Koniec albumu patrí poslednej suite a to je Eurofonia. Je to už kompozícia na štýl Pink Floyďáckej Atom Heart Mother. A ku koncu už fakt ide o to vydržať dokonca. Všetku túto hustú atmosféru zakončí kostolný organ.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Konvergencie
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum

---

Deep Purple / Deep Purple

Vynikajúci album. Záhada je ale pre mňa zvuková kvalita. Existuje množstvo hudby z roku 1969 ktorá je v krištalovej kvalite.
Bird Has Flown je ako Pink Floydacka Atom Heart Mother. Lalena, Painter, Emmareta sú skvelé skladby. Album je veľmi dobre inštrumentálne spracovaný. Hlavne klávesy Johna Lorda sú nadčasové.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Deep Purple
» popis a diskografie skupiny Deep Purple

---

Collegium Musicum / Collegium Musicum

Vynikajúci album - Slovenský PINK FLOYD.
Už len úvodná baroková skladba je tak populárna prerábka že sa snáď nenájde milovník klasickej alebo progresívnej hudby ktorú ju nepozná - Hommage + J.S. Bach.
Druhá najlepšia kompozícia je podľa mňa If You Want To Fall a Strange Theme. Concerto in D je tiež známa vec pre maniakov tejto hudby.
Mariana Vargu by som prirovnal k Rayovi Manzarekovi alebo Rickovi Wrightovi a Fedor Frešo je najlepší slovenský bassgitarista. Dokazuje to aj unikátne sólo na bassgitare niekde pri konci skladby If You Want To Fall.
Proste 5 hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Collegium Musicum - Collegium Musicum
» popis a diskografie skupiny Collegium Musicum

---

Yardbirds, The / Birdland

Stalo sa. Ako aj iné kapely z rokov 60tych aj Yardbirds sa dali znova dokopy. Mala to ale jeden háčik, z pôvodných tam zostali iba dvaja a to bassgitarista a bubeník. Nový členovia ale vytvorili nové skladby a dali kapele opäť mladý ráz. Spevák je "Jaggerov dvojník" po stránke vzhľadu. Na CD nájdete pôvodné skladby v podaní Yardbirds roku 2003 s novým zvukom a hosťujúcimi sólovými gitaristami, ktorý nahradili Jeffa Becka, Eric Claptona a Jimmiho Pagea z Led Zeppelin.
V prípade skladieb The Nazz Are Blues a Happenings Ten Years Ago dávam prednosť pôvodnym verziam, preto dám albumu len 4 hviezdičky. Dobré sú aj novinky ako Crying Out For Love, Please Don't Tell Me 'Bout The News, Mr. Saboteur, My Blind Life, Mystery of Being, Dream Within a Dream a skladba pre bývalého speváka ktorý tragicky zahinul An Original Man.
Podľa mňa jeden z najlepších comebackov v hudbe 60s.

» ostatní recenze alba Yardbirds, The - Birdland
» popis a diskografie skupiny Yardbirds, The

---

Doors, The / Live In Boston

Konečne sa mi Live In Boston už dostal do ruky, takže po nie zrovna málo ´prepočutí tohto albumu, som pripravil malú recenziu.

Prvý dojem
Prvý dojem z albumu bol zmiešaný, Morrison párkrát zabudne text a aj kapela sa správa niekedy ako na skúške. Neskôr som ale zmenil názor.

CD 1
Tak som to začal počúvať znova a prvá vec čo som si pustil bola moja obľúbená Ship Of Fools. Úvod Roadhouse Blues už poznám z albumu Live In America. Manzarekov kláves tu má opäť iný zvuk. Vidieť to aj pri Whyskey Bare alebo Five To One. Pomerne dlhé When the musics ower vystrieda bluesová klasika Rock Me. Všetky skladby sú prestrihané Morrisonovými výrokmi.
Nasleduje mystický Presleho vlak. Morrison po skončení tejto skladby zobudí dav WAKE UP! a odštartuje Light My Fire.

CD 2
... odštartuje osemminútová Break On through. Opät je tu When The Musics Ower, Roadhouse Blues. Špecialitka SPY je raritná live verzia a v celku veľmi podarená. Hneď sa nás prekvapí Alabama s Backdoormanom (typický škrek na začiatku) a Five To One, ktorá je ako zo skúšky. Výroky Astrology Rap rozpúta moju štart pre NAJLEPŠIA SKLADBU ALBUMU - BUILD ME A WOMAN - najvydarenejšia verzia s vynikajúcim sólom Robbyho Kriegera. Po tejto bluesovke tu je divoký rock and roll You Make Me Real. Opäť nasadáme na Mystický vlak.

CD 3
Sa toči okolo Light My Fire jammovaniu. Najskôr Jim uvíta kapelu, prehlási svoj výrok o tom že Adolf Hitler je nažive a odštartuje tým dlhý jam so skladbou Light My Fire, kde sa ocitnú texty ako Fever, Summertime, Graveyard Poem alebo St. James..
Po skončení Light My Fire nasledujú opäť Morrisonové výroky a nakoniec nám tu vznikne kríženec Maggie M Gill a Been Down So Long.
Album je ukončení ešte aj nahraním konca vystúpenia, keď už počuť len burácanie divákov : We want the Dooors.

Celkovo živý album výborný, výborná atmosféra ale dám len 4 hviezdičky, pretože má aj slabé miesta.

» ostatní recenze alba Doors, The - Live In Boston
» popis a diskografie skupiny Doors, The

---

Doors, The / The Doors

Ako sa The Doors spojil s mojim životom

Prvá vec čo sa mi dostala do ucha a vedel som o čom je text bola skladba People Are Strange. Ako sa spája s mojim životom? Dosmrti nezabudnem na zlé spomienky z detstva základnej školy, kde skoro nikto nechápal (česť výnimkam) ničomu z toho, čomu som zase chápal ja. Stal sa zo mňa totálny outsider a tento song spolu s BackDoorMan a Love Me Two Times (pre svoju výbušnosť) sa niesli so mnou celý čas, čo som bol na základnej. Celý princíp bol v tom, že keď mi bolo fakt nanič, pustil som si The Doors. Súvisí s tým aj Strange Days ale tú som nikdy nemal až tak rád ako dve spomínané. Počas nocí nespavosti som sa pozeral často na mesiac. V mesiaci vidím niečo nadľudsky magické. Pozerá sa na neho milióny ľudí, v nádeji že sa niečo stane - Moonlight Drive sa stala songom číslo 1. Počas letných búrok som si vždy púšťal Riders On The Storm. Normálne som sa na búrky tešil len preto. Na jar som si vždy púšťal aj púšťam Love Street, Tell All The People, Runnin Blue, a Wishful Sinful. Samotnú kapitolu by mohli vytvoriť skladby pre jednu krčmu prezývanú "Včeľka" /inak mi pripomínala aj Morrison Hotel. Text Alabama Songu a Soul Kitchen sa k tomu absolútne hodí. Stovky ľudí našli Whyskey Bar práve vo Včeľke. Song na štýl Alabama Song bol tiež We Could Be So Good Together. Melancholické noci so sluchátkami vypĺňali skladby Youre Lost Little Girl, I Cant See Your Face In My Mind, Yes The River Knows. V zime mi stále chodila v hlave Wintertime Love, preto som zostrihal aj môj klip z umeleckých záberov zimnej stanice a na jeseň som si púšťal Summer Almost Gone. Hmlisté skoro-zimné rána mi pripomína Whiskey Mystics And Men, Waiting For The Sun, Who Scared You, Shamans Blues, In The Eye In The Sun (paradox?), Ship w. Sails, . Neviem moc prečo. Snáď len preto, že som to v tom čase počúval keď som chodil ráno vlakom doktorke. Počas týchto ranných hmiel ma napadol doslova celý film ku skladbe Maggie McGill , ktorý som nakoniec nezrealizoval. Nemal som totiž žiadnu herečku, ktorá by ju zahrala. Intro som ake dal na Youtube - stal sa z toho ale len zostrih záberov čo som natočil. Najviac sa mi páči ale jazzová verzia na albume zo skúšky Doorsákov. Keď mám feeling blue, tak si pustím Roadhouse Blues, LOVE HER MADLY (*****), Carol, Alabama/BackDoorman/Five To One Medley (live), You Make Me Real, Been Down So Long. Keď príde leto odpáli to Moonlight Drive, Mosquito, Queen Of The Highway, The Piano Bird, The Spy alebo L.A. Woman. Ďalej spomínam na jednu scenériu pri mori na dovolenku ku ktorej mi sakramentsky sedí skladba Cars Hiss By My Window - hotel na malom kopčeku nad morom a pod nimi diaľnica, šumiace more a nad nim mesiac. Paráda. Presne ako hovorí Ray Manzarek na koncerte v Hollywoode s novými Doors. Strašidelné songy L´ America, Spanish Caravan by som použil v nejakom vynikajúcom horore.
Počas posledných základnej školy som si dosť často púšťal Rock Is Dead , pretože som zhrozený z hudby ktorú počúvali moji spolužiaci (hip-hop a podobne). Paradoxom je, že raper prerobil jazzovitú klasiku Riders On The Storm. Manzarek je klávesový génius. Nesvedči o tom len sólo v Riders On The Storm ale aj v skladbe Ship Of Fools a vo väčšine skladieb The Doors. Keď je človek na dne tak si vždy pustí Been Down So Long alebo Changeling. Zabudol som ešte na rôzne špeciality ako Doors zo skúšky a ich typické bluesovky Close To You, You Need Meat a t ď ktoré som si vždy rád pospevoval. Keď to ale najviac človek nečaká, zjaví sa tu koniec. The End.... náš beautiful friend...

» ostatní recenze alba Doors, The - The Doors
» popis a diskografie skupiny Doors, The

---

Pink Floyd / Wish You Were Here

Z času načas príde na človeka akási chvílka tajomna, chvílka kedy niečo hladá. Celý život človeka sa spája s niečim, čo miluje a zároveň nenávidí. A tak sa zmenil večer z veselého na melancholický, neveselý, uzavretý do seba. Jeden známy mi povedal : "Prečo počúvaš depresívnu muziku keď máš melancholickú náladu alebo depresiu, ja si vždy pustím nejakých tých veselých Beatles v začiatkoch alebo nejaký popík a to ma rozveselý". Ja v týchto chvílkach pocit veselosti nepotrebujem a potrebujem niečo na ešte väčšie uzavretie sa sám do seba. To dokážu len 2 veci : Floydi alebo Doors. Doors sa stala už pre mňa hudba každého dňa, tak preto som skúsil zmenu - Pink Floyd. Celý život človeka sa okolo niečoho točí. Ten môj okolo tejto okúzlujúcej muziky. Samozrejme je to tak, že nie vždy padne vhod. Keď potrebujete vybiť si zlosť, energiu alebo proste máte iný feeling - sú tu na to Rolling Stones, Led Zeppelin, Motorhead, AC/DC, Chuck Berry a iné rockandrollové pecky. Niekedy sa však stane že príde vám chuť "vymeniť pivo" za niečo iného, jemnejšieho a zložitejšieho. Zmeny nálad a muzika idú spolu. Tak ma napadlo : pusti si niečo, čo si už dávno nepočúval! Potom som objavil nanovo tento album a spomenul si na dokument o Dark Side Of The Moon. Prvý bol dokument a v týchto chvílach album Wish You Were Here aj počúvam. Samotná skladba je o niečom úplne inom ale úvodný Crazy Diamond mi pripádá úplne iný, vesmírny. Pravé zimomriavky prídu až v skladbe Welcome To The Machine. Táto recenzia by sa dalo pridať aj k albumu Meddle, ktorý vyvoláva ešte lepší efekt + predstavivosť. Vonku je už tma, letný večer sa zmenil na jesenný zlý sen a valiace sa čierne mraky sa rozprestierajú všade navôkol. Silný vietor ma zavádza k albumu Meddle a prvej vypalovačke One Of These Days. Práve o tomto je ich muzika. Len ťažko viem svoje myšlienky prepísať do týchto riadkov. To by vedeli snád len samotný Floydi.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Wish You Were Here
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd

---

Cream / Disraeli Gears

Keď som poprvýkrát počul tento album, automaticky moje kroky nasledovaly k tejto vynikajúcej skupine. Dokonca mi nestačila výberovka ale celá diskografia. Strange Brew som prvýkrát počul len ako útžok na konci DVD Best Of Psychedelic Rock. Sunshino Of Your Love je absolutna klasika, aj keď v poslednom čase som sa jej dosť prepočúval. je tu odpal, je tu príbeh a je v tom nálada = blues. Ak si chcete s touto kapelou začať, tak týmto albumom.

» ostatní recenze alba Cream - Disraeli Gears
» popis a diskografie skupiny Cream

---

Doors, The / Other Voices

Other Voices ja bohužial neuspešny pokus Doorsakov ktory zostal zabudnutý. Dôvod je hlavne taký, že tu chýba Jim Morrison. Podla mna je to vynikajuce album. Má ja slabé stránky ale hlavný dôvod prečo píšem túto recenziu je to, že po jej prečítaní by som chcel aby ste si album aspon raz vypočuli. Každý správny fanúšik mení názor. Hovorí sa o tom že Jim Morrison by sa ubral iným smerom ale podla mna to nieje pravda. Other Voices je pokračovaním L.A. Woman. Riders On The Storm je akísi náznak toho čo bude pokračovať (bohužial bez Jima). V kapele sa objavili ešte dvaja ludia. Jeden z nich bol Bobby Ray ktorý hral na perkusie, spieval a hral aj druhú gitaru. Celkovu atmosféru tejto tvorby vidieť v jednom koncertoví v TV - BEAT CLUB 1972. 5 Doorsakov hrá úplne iný Doors ako predtým. Robby Krieger zrazu spieva s Rayom a Bobbym Rayom. Po Jimovi ani stopy a Densmore rozšíril svoju súpravu o pravý ton-tom. Ale spät k albumu.
In The Eye In The Sun má byť jazzová podoba Changeling. Z bluesu do jazzu? Country skladba Variety Is the Spice of Life s bluegrassovym hlasom Robbyho Kriegera (mohli ste ho počuť aj na albume Soft Parade v skladbe Runnin Blue). Ďalším trackom je snáď najväčšie dielo albumu - Ships w/ Sails. Je pokračovaním Riders On The Storm. JE tu cítit melancholiu. Na albume nájdete bebopovú skladbu Robbyho Kriegera 'I'm Horny I'm Stoned' alebo aj RnB 'Tightrope Ride' ktorá zožala aj malý úspech.
Zabudol som ešte na 3 skladby : Down on the Farm, Wandering Musician , Hang on to Your Life. Wandering Musiciac je Rayova vec a na skladbe Hang On To Your Life sa najviac asi podielal Densmore po rytmickej stránke. Celkovo by si album zaslužil lepšie zakončenie ako každý album Doors. Ship w. Sails by sa hodila viac nakoniec ako ked ju hrali na konci vystupenia v Beat Clube.

» ostatní recenze alba Doors, The - Other Voices
» popis a diskografie skupiny Doors, The

---

Doors, The / L.A. Woman

Absolútny vrchol tvorby Doorsakov. Energické funky rozpúta nový bluesový album úplne iných Doorsákov ako predtým. Jim Morrison tu hovorí ako sa zmenil nielen duševne ale vizuálne (vidieť to i na obale). Potom rozpúta sexualnu energiu song Love Her Madly. Je to jediny song Doors svojho druhu. Vynikajúca atmosféra, vynikajúci rytmus, vynikajúci prejav speváka. Právom si dal žánrové zadelenie blues rock - dôkazom je skladba Been Down So Long. Veľmi agresívne blues vystrieda tiché a pomalé blues Cars Hiss By My Window. Velmi dobrá atmosféra pláže, cesty okolo nej plnej aut a jedného plážového hotela. Vyvrcholenie prichádza skladbou L.A. Woman ku ktorej je aj vynikajúci klip. Potom nasleduje strašidelná L´America. Hyacint House mi pripomína sound ako z nejakého filmu o histórii alebo šlachte. Neviem prečo. Žeby to bolo zvukom klávesov?
Morrisonove brutálne texty dokazuje aj blues o plaziacom sa hadovi - Crawlin King Snake. Predposlednou skladbou je The Wasp (texas radio & the big beat). Pôvodná verzia je len bassová linka s efektrami Robbyho Kriegera plus poézia. Nová verzia na L.A. Woman je po rytmickej stránke vynikajúco spracovaná. Triumfálny koniec ktorý zakončil úspešnú spoluprácu The Doors Jimom Morrisonom - Riders On the Storm. Je to jazzovitý song o apokalypse. Je to predzvesť tomu, že Doors sa orientujú opät na jazz z ktorého vychádzajú snáď všetci členovia. Manzarek na ňom vyrastal, Densmore hral v jazzovom orchestri a Krieger jazz rock neskôr aj hral sólovo. Po smrti Jima Morrisona tieto skúsenosti zúročili albumom Other Voices, ktorý bohužial nemal takmer žiadny úspech a kritici ho považovali za nepodarený.

» ostatní recenze alba Doors, The - L.A. Woman
» popis a diskografie skupiny Doors, The

---

Doors, The / The Soft Parade

Som asi jediný pre koho je Soft Parade najoblúbenejší album. Krásne album, bolo v ňom podla mňa všetko vystihnuté. Problém bol len v tom, že v Doors mali v tomto období dosť problémov.

Pôvodná verzia

Krásny a dominantný úvod Tell All The People s dychovými a rôznymi inými nástrojmi vás uvedie do krásnych, veselých a aj tajomných melódií.
Po úvode vás privíta nebezpečne popovo lákavá Touch Me. Na koncertoch Morrison spieval Suck Me. Vynikajúce bicie Johna Densmore, klávesy Manzareka, hlas Morrisona, Kriegerová gitara a saxofónove solo Curtisa Amyho. Dosť bolo veselosti. Znova je tu tajomný Doors ako ich poznáme v Shamanskom Bluese. Vynikajúca bassová linka, zaujímavý rytmus a poézia Jima Morrisona. A zase sa podme rozveseliť pri skladbe Do It kde sa Jim na začiatku dosť vysmieva. Do It vystrieda bezstarostná jazda Easy Ride s popovým nádychom. Elektrické intro Robbyho Kriegera rozpúta divé deti - Wild Child. Nasleduje melodické, zaujímavé a zároveň experimentálne bluegrass Runnin Blues s huslovými sólami a vokálmi Robbyho Kriegera. Akoby ste boli na rokvitnutej lúke uprostred jari - Wishful Sinful - krásna melódia. Spajájú ju aj s Love Street (na Very Best Of 40th). Celý konštrukt a na každom albume zavŕši absolutná pecka - The Soft Parade. Je to 8 minutový experiment. Jej bratia by mali byt The End alebo When The Music Ower. Song je rozdelený na tri základné časti kde príde k značným zmenám. Začiatok patrí Morrisonovy a jeho prejave o básnikoch. Na to baladický úvod strieda akoby disko rytmus. Na to sa tu objaví štýl 50tych rokov - takzvaná kolotčiarska hudba. A nakoniec posledná najlepšia pasáž. Sám Morrison tu hovorí o tom že ju má najradšej v texte. Je to dosť podobné skladbe Black Is Black od Los Bravos.

Bonusová verzia

Prvá zaujimavosť je Who Scared You. Zaujímavy experimentálny song ktorý sa na album nedostal. Folkový pokus Whiskey, Mystics and Men tak isto neprešiel. Možno len preto, že to pochopia len Doorsmaniaci. Ďalej tu je taká popovka Push Push a Touch Me (Take 3).

Soft Parade Sessions alebo Mystic Man
Album z nahrávania Soft Parade je dostupný len ako bootleg. Je tu niekoľko verzií Whyskey Mistics And Men a plánovaný experiment Rock Is Dead ktorý neprešiel na album. Ďalej tu nájdete Black Train Song, Someday Soon, Orange Country Suite (vyšla na L.A. Woman bonus version), či pokusy o Presleyovsku Love Me Tender.

Celkové dojmy z albumu Soft Parade sú nepopísateľné. Ak máte radi Doors, budete tento album mať radi.
Lucas Perny

» ostatní recenze alba Doors, The - The Soft Parade
» popis a diskografie skupiny Doors, The

---

Doors, The / Morrison Hotel

The Doors a blues rock. Povesť po vydaní albumu Soft Parade a incidente na koncerte nebola zrovna najlepšia. Celú situáciu ale nepravil tento album. Jim Morrison si oholil svoju obrovskú bradu, zložil nové pesničky a vrátil sa triumfálne do starých dobrých časov. Takto vznikol vynikajúci album Morrison Hotel. Obal albumu tvorí lacný hotel v štvrti L.A. Vo vnútri platne nájdete fotografiu Doorsakov s pivami v rukách sediacich pri pulte v Morrison Hoteli. Vzadu na platni nájdete veľký nápis Hard Rock Café.
Album začína bluesrockovou vypalovačkou Roadhouse Blues z ktorého prejde do úspešnej skladby Waiting For The Sun. Rock and roll odštartuje You Make Me Real. Špičková skladba Peace Frog je jediná svojho typu čo Doors natočili. Zaujímavý rytmus, text, príbeh o tom ako raz Morrisona zbili a spomienkam na indiánov z detstva. Slovíčko krv (blood) je tu spomenuté snáď v každom verši 5 krát. Po tejto vypalovačke sa album ukludní a stretávame sa v Modrej nedeli (Blue Sunday). Klavírne sóla nájdeme v Ship Of Fools. Podla mna nedocenená skladba. Na koncerte majstrovské podanie Raya Manzareka. Na to sa tu objaví popovitá Land Ho. Pomalý blues The Spy vás dostane do úplne iného sveta ale hneď nato vás zabudí Královna dialni (Queen Of The Highway). Dávam 5 *****. Ocitnete sa nachvílku aj v Indian Summer a na záver je tu snáď najlepší príbeh tohto albumu o Maggie M Gill. Je v tom príbeh, je v tom blues, je v tom dej.
Mnoho živých albumov obsahuje songy tohto albumu. Najviac album Live In Philadelphia 1970.
Po dopití posledného piva v Hard rock café sa stretneme opäť pri ŽENE Z L.A....

» ostatní recenze alba Doors, The - Morrison Hotel
» popis a diskografie skupiny Doors, The

---

Doors, The / Waiting For The Sun

Jeden z najlepších albumov skupiny The Doors. Rok 1968... čo váš napadne? Mňa v prvom rade Waiting For The Sun, White Album od Beatles, Shades Of Deep od Deep Purple, Wheel Of Fire od Cream, psychedelické albumy Nových Animals a mnoho iného.
V tejto hustej atmosfére tvorili aj The Doors pod množstvom rôznych vplyvov. Album prezývajú aj Nočné lovesongy... Mne ale tento album veľmi pripomína Beatlesácke Magical Mystery Tour, Sgt. Pepper či Bakalava od Pearls Before Swine. Celý album je jeden vynikajúci uzavretý celok. Vďakabohu že ostatný Doorsovia nesúhlasili s Jimovým nápadom Celebration Of Lizard ktorý mal zaplniť celý album. Z celého konštruktu tu zostalo to najlepšie - Not To Touch the Earth ktorý má veľmi dobrú atmosféru aj vo filme Doors. Album je aj protivojnovo ladení - Unknow Soldier a Five To One.
Štartom albumu je Hello, I Love You. Je to čisto sexualne ladený song. Opisuje ženu vo svojej celej kráse. Hned na to vystrieda Love Street. Krásny akoby jarný song ktorý tak isto dobre vpísaný do deja vo filme Doors. V novej verzii je tu dorobený dokonca dvojhlase alebo Jimové vypískovanie. Trojkou je už spomínaná šamanská Not To Touch The Earth ktorá končí Jimovou vetou : "I Am A Lizard King I Can Do Anything". Opät sme pri ročných obdobiach - Summer´s Almost Gone. Leto sa už končí a vystrieda ho Wintertime Love. Nasleduje antivojnová Unknown Soldier a strašidelné flamenco sólo Robbyho Kriegera v Spanish Caravan. Feťácku My Wild Love vystrieda dynamická We Could Be So Good Together ktorá pripomína Alabama Song. Melancholická Yes, The River Knows pripomína You´re Lost Little Girl z predchádzajúceho albumu. Album ukončí skladba s nářezom - Five To One. V bonusovej verzii nájdete baladu Albinoni's Adagio In G Minor z filmu Doors, verzie Not To Touch The Earth a celé Celebration Of Lizard (17 minút).
Máme za sebou ďalší psychedelický trip so skupinou The Doors. Malým darčekom za čítanie mojich dlhých recenzií budú videá z Youtube k týmto songom.

>> odkaz - Hello I Love You (naživo z Európy 1968)
>> odkaz - The Doors - Wintertime Love (part 2) #2-Love Street (mix dvoch songov a nadväznosti ročných období by Lucas Perny - vlastné video)
>> odkaz
- Not To Touch The Earth (mix fotiek a zaberov)
>> odkaz -
Summer's Almost Gone
>> odkaz - Unknown Soldier
>> odkaz - Spanish Caravan LIVE
>> odkaz - My Wild Love
>> odkaz - We Could Be So Good Together
>> odkaz - Yes The River Knows
>> odkaz - Five To One z dokumentu Feats Of Friends

» ostatní recenze alba Doors, The - Waiting For The Sun
» popis a diskografie skupiny Doors, The

---

Doors, The / Full Circle

Tak toto totálne zatracované album je vraj to najhoršie čo The Doors bez Morrisona vytvorili. Ja si to rozhodne nemyslím. Napriek jeho neúspechu, je na ňom vidieť akým smerom by sa Doors vyberali. Prechádzajúci album bol jazzovým pokračovaním albumu L.A. Woman a tento je zase pokračovaní Other Voices. Z jazzu do dance? Áno. Úvod patrí skladbe Get Up And Dance so zajímavou rytmikou. Ďalší song si odspieva Krieger - 4 Bilion Souls. Trojka je podľa mna to najlepšie z tohto albumu - Verdilac. Tento song charakterizuje celkový zvuk Doorsov bez Morrisona. Vynikajúci song - veselý ale aj tajomný a skrývajúci niečo v sebe. Tento konštrukt vystrieda popové Harwood Floor. V mojej verzii tohto albumu som našiel Who Scared You (čo je vec s Morrison). V skutočnosti som asi stiahol zlú verziu pretože tu má byt song Good Rockin, ktorého názov hovorí sám o sebe. Milovníci bubeníctva si prídu na svoje v skladbe Mosquito kde spieva Bobby Ray. Ďalší zaujímavý song podobný Vertical je The Piano Bird - ked sa do neho započúvate, nájdete tu aj prvy Riders On The Storm. Ďalšia popovka It Slipped My Mind. Koniec patrí Pekingskému královi a NewYorkskej královnej ... The peking king and the New Your Queen. Mix songov z týchto albumov nájdete na Youtube kde hrajú naživo Doors v Beat Clube (rok 1972). K repertoáru pridali ešte Love Me Two Times z pôvodnej tvorby a hlavne songy z ich prvého albumu bez Morrisona Other Voices. Prečo sú tieto dva albumy také neznáme, nenávidené a zatracované? Je možné že to je tým, že osobnosť Jima Morrisona neprokoná ja nadmierna inštrumentálna snaha v muzike. Doorsu chýbala vlajka a v tom bol celý problém. Mnohí kritici preto tvrdia že je album naozaj nepodarený. Každému kto počúva dlhší čas Doors, si uvedomí že Jim Morrison sa postupne opät vracal k jazzu a fusion s ktorým začínal ich debutom. Bluesová kariéra Doors by pokračovala jazzom keby to Jim Morrison prežil...

» ostatní recenze alba Doors, The - Full Circle
» popis a diskografie skupiny Doors, The

---

starší »