Rolling Stones, The / Sticky Fingers (1971)

Micka Taylora uznávam. Mám na neho dobré spomienky z koncertu v Bratislave, takže jeho účinkovanie v Rolling Stones tiež vnímam inak, ako Jones/Wood obdobia.

Sticky fingers začína všelijako, iba nie lepkavými prstami. Klasická Brown sugar je esenciálna skladba á la Rolling Stones. Saxíky len umocňujú komplexnejší prístup k štúdiovej práci skupiny. Hutnosť zvuku je neprepočuteľná, krásne to demonštruje posadená, ale nekompromisná Sway. Americkou pohodu sa vyznačuje Wild horses, skladba s divokým v názve klame telom, čo však v konečnom znení nie je na škodu. Pravý opak nabudenosti je Can’t you hear me knocking, čo je dlhočizná pecka jak ošípaná. To snáď ani nie sú Rolling Stones! A jazda pokračuje. Perfektný akustický blues You gotta move nemá chybu. Vážna (až) hard rocková pecka s dychmi sa volá Bitch a považujem ju za najlepšiu skladbu na albume. Tichá I got the blues sa akoby vrátila o dekádu späť. Toto je poloha, v ktorej ma Stouni až tak neberú, hoci kláves je tu perfektný. Psychedelický slaďák Sister morphine neurazí, na gitaru tu hrá Roy Cooder, ale zasa nič podstatné tento fakt neznamená. Country úlet Dead flowers sa do koncepcie albumu prekvapivo hodí a navodzuje pokojnú atmosféru, ktorú už Moonlight mile nenaruší. Naopak, aranžérske orgie dokazujú, že to Stouni vzali vážne.

S prehľadom najlepší album od Rolling Stones, v tomto prípade reklama neklame a ja subjektívne prihodím hviezdičku na plný počet.

» ostatní recenze alba Rolling Stones, The - Sticky Fingers
» popis a diskografie skupiny Rolling Stones, The