Winter, Johnny - Captured Live! (1976)

Dňa 1. marca 1976 vyšiel album Captured Live! bluesovému divochovi Johnnymu Winterovi a ja ho, samozrejme, mám v zbierke.

Nahrávalo sa v roku 1975 počas troch vystúpení v Kalifornii – 14. septembra v San Bernardine, 18. septembra v San Diegu a 20. septembra v Oaklande. Zostava je strohá, druhý gitarista Floyd Radford podporuje rytmiku v zložení Randy Jo Hobbs (basa) a Richard Hughes (bicie). Tohto bubeníka asi málokto pozná, je to asi aj preto, že v roku 1983 spáchal samovraždu.

Album obsahuje iba šesť skladieb. Začína bombou Bony Moronie a vlastne sa nezastaví, nepoľaví, nefláka. Väčšina skladieb uháňa, Roll With Me, Rock & Roll People, It’s All Over Now,  ide o jednu pecku za druhou. Highway 61 Revisited je skoro jedenásťminútová slideová jazda, Bob Dylan určite netušil, že skladá trademarkovú vec Johnnyho Wintera! No a dvanásťminútový blizard Sweet Papa John? Ide o jedinú autorskú skladbu na albume, nádherné blues, a tá gitara! Ja by som vydržal Johnnyho počúvať večne.

V prípade Johnnyho Wintera je zbytočné nosiť drevo do lesa, bol to fenomenálny gitarista, tvrdý a bluesový, rockový a nekompromisný. V postapo svete by bol mutantom s tromi rukami, jednou z nich by bola gitara Gibson Firebird. Vždy, keď čítam ponosy o prekonaní sól v rockovej hudbe, spomeniem si na jeho dlhočizné gitarové bluesnenie a viem, že prekonaná je akurát rocková esencia v percepcii hudby u autora daného výroku. Skrátka nám rockerov ubúda. Nevadí!

Captured Live! je pre mňa synonymom pre divokú jazdu. Pokiaľ kladiete bezprostrednú emóciu nad sterilnú štúdiovú formu, je to album pre vás. Rozhodne je pre mňa!