Ache - Green Man (1971)

Kto by si myslel, že vstupom do 70. rokov sa dánsky psychedelici Ache vrhnú na evolúciu, ten bude kruto sklamaný. Album Green man pokračuje tam, kde debut skončil, akoby sa jednalo o to isté dielo.

Equatorial rainfall haluzne mátoží asi dve minúty, kým sa spamätá a pustí na poslucháča had rockovo vytvrdený classical rock, ktorý by sa nestratil koncom 60. rokov. Gitarista zistil, že kvákadlo môže kombinovať so šmirgľovým papierom, a tak sa neokúňa a vyludzuje zvuky, ktoré by pomýlili nejedného ochrancu zvierat, ktorý na piskot zvieratiek neváha vyrábať z detí pracovníkov firmy Gilette siroty. Sweet jolly Joyce je všetko možné, len nie sladká a veselá záležitosť. Zverenci sanatória a bluesovo postihnutí neboráci si prídu na svoje. Meditatívnejší kúsok The invasion zaujme aj iným, ako tým, že má v sebe štyri podnázvy, jak klávesy, tak gitara nešetria škripotom. Absolventi dramatického krúžku by mohli puknúť závisťou nad baladickým citovým vydieraním zvaným Shadow of a gypsy. Titulná skladba Green man začína akusticky, pridá sa elektrika, asi konečne klávesák dovolil gitaristovi niečo si zložiť. Ako z beatlesáckeho album pôsobí nástup lalákavých viachlasov, toto chcel byť evidentne hit, akurát sa mal zrodiť o päť rokov skôr. Acheron je dielko, ktoré vzniklo niekedy v roku 1968, kedy sa kapela tvárila ako džezovo postihnutá. Na záver sa tu mihne cover á la Beatles We can work it out/Working, pravda, v trošku toreadorskom štýle, bacha na býkov!

Psychedelický rock v mojom obľúbenom pomere obidvoch slov môžem iba velebiť.
reagovat