Apple Pie - The Gates Of Never (2013)

Ruská progresívne rockovová scéna (rozumej už takmer pejoratívne myslené termíny „neo prog“, či „symfo prog“ ) nie je zďaleka taká známa, obšírna a obsiahla, ako by to malo byť v prípade priamej úmery ku počtu obyvateľov, či rozlohe krajiny, či významu samotného národa v svetovom spoločenskom kontexte. V porovnaní s ľubovoľnou škandinávskou krajinou, či v zúženom slovanskom svete trebárs s adekvátnou poľskou scénou ... pôsobí pri vyššie uvedených kritériách ...dokonca veľmi chudobne a úboho...
Za desaťročia, čo sa venujem najmä subžánru art /prog rocku som vlastne objavil len dve skutočné perly, ktoré vydali viac, ako jeden kvalitný album (z môjho subjektívneho pohľadu), no aj tie sú skôr predmetom záujmu a pozornosti pomerne neveľkého počtu nadšencov o nadštandardný a nepochybne kvalitný progresívny rock. Jednou kapelou sú zauralskí The GOURISHANKAR a tou druhou, ktorá práve vydala ten potrebný druhý kvalitný album sú APPLE PIE z mesta najväčšej tankovej bitky v dejinách ľudstva, z Kurska ...
APPLE PIE sú dieťaťom predovšetkým skladateľa, speváka, gitaristu a klávesáka v jednej osobe Vartana Mkhitaryana a vznik kapely sa datuje do roku 2000. Keď v roku 2007 vydala vtedy štvorčlenná skupina svoj prvý regulárny album „Crossroad“ na dnes už etablovanom ruskom labely MALS, bol to v progovej komunite, nielen európskej celkom slušný poprask. Inšpirácia americkými progresívnymi kapelami, ako sú SPOCK'S BEARD a SALEM HILL predovšetkým z aspektu melodičnosti a využívania viachlasných vokálov v kompozíciách, a istou mierou aspektom progmetalovej tvrdosti DREAM THEATER, je celkom okatá a neprepočuteľná. 77 minútový debut je bez akejkoľvek vaty a hluchého miesta nabitý skutočne dynamickým a hutným hudobným materiálom, ktorý evokuje vyššie uvedené vzory.
Ani kvalita, pozitívne a vrelé prijatie debutu prog rockovou verejnosťou, či spoločné vystupovanie s The FLOWER KINGS počas ich koncertov v Rusku však nevystrelilo muzikantov z APPLE PIE do nejakých výšin.
Nedostatok financií a klasické logistické problémy kapely hrajúcej nekomerčný sound spôsobil následné personálne otrasy a z časového hľadiska pomerne dlhý pôrod druhého, v tejto chvíli novinkového albumu. Oproti „Crossroad“ v zostave APPLE PIE zostali len boss Vartan Mkhitaryan a jeho verný bubeník Andrey Golodukhin, pribudol nový basgitarista Maxim Zhdanov (akceptujme ruské mená vo verzii, ako ich sami muzikanti uvádzajú v oficiálnych materiáloch skupiny) ... a mená hosťujúcich muzikantov prebudia snáď aj mŕtveho ... Derek Sherinian (Dream Theater, Planet X, Alice Cooper, Kiss, Yngwie Malmsteen, Billy Idol, Black Country Communion) hrá väčšinu klávesových partov a postaral sa aj o mastering albumu a svetovo vyhľadávaný hráč na basgitaru Ric Fierabracci (Chick Corea Electrik Band, Billy Cobham, Dave Weckl, Vinnie Colaiuta, Planet X, Eddie Jobson, UKZ a mnoho ďalších) bravúrne sólo na svoj nástroj v 10–minútovej "Don't Look Back".
Navyše, z rôznych dôvodov, verejnosti nezverejnených, tak ruský MALS, ako aj francúzska MUSEA RECORDS odstúpili od procesu financovania a nahrávania albumu „The Gates of Never“. V tejto chvíli je album „na svete“ vďaka internetu a v dostupných elektronických formách ... emisia lisovaných albumov je v štádiu riešenia ... a svetlo sveta uzrie až za nejaký ten týždeň.
Album „The Gates of Never“ začína titulnou, vyše 9 minútovou vypaľovačkou alla Dream Theater, dokonca s kratšou growlingovou vsuvkou v podaní Maxima Zhdanova, ale týmto sa výpočet nejakej nadmernej „tvrdosti“ na celej doske vlastne súbežne začína, ale aj končí.
Hneď nasledujúca, štvordielna „Letters of a Deadman“ je 24 minútový epos s typickými ingredienciami hudby Apple Pie, ako ich poznáme z debutového albumu „Crossroad“, ale aj s nekonečnými reminiscenciami na Spock's Beard z obdobia, keď v kapele dominoval Neal Morse. Dynamická inštrumentálna prvá časť „Demons' Waltz“ je hard rocková jazda, ktorá prechádza v nezvykle jemnú časť „Don't Look Back“, po ktorej následuje esenciálne prog rocková „Memories“ a grandiózne pompézne finále „Question“, je zase to, čo poznáme z dlhých, epických kompozícii zo zlatej éry Neala Morse’a tak v Spock’s Beard ako aj v Transatlantic.
... ale to najlepšie nás ešte len čaká, vrcholom albumu je šesť a pol minútová prog rocková balada „No Reason for This War“, o ktorej sám Derek Sherinian vraví, že sólo, ktoré v nej zahral, patrí k tomu najkvalitnejšiemu, čo kedy z jeho produkcie vyšlo. V kombinácii s naliehavým, úpenlivým a presvedčivým spevom Vartana Mkhitaryana (a opäť ten pocit, že počúvate Neala Morse’a) je to nepochybne číslo, patriace snáď aj do zlatého archívu, tých rockových skladieb, kedy vám vyskočí z oka nejaká tá slzička ...
Záverečná štvrťhodinová „Strange Feeling Called Love“ je takmer tým istým, ako skladba „Waiting For Me“ na tiež tohoročnej novinke Spock's Beard „Brief Nocturnes And Dreamless Sleep“ ... majestátny, pompézny epilóg ... ale u mňa s jasným pocitom, že žiak je momentálne v tejto dobe ďalej, ako jeho učiteľ ...
Vojna (tradičný ruský syndróm), nevyhnutnosť medziľudských vzťahov a faktor neúprimnosti a nečestnosti v nich v rámci vývoja ľudskej spoločnosti, sú hlavnou textovou líniou albumu. Ale tak, ako v našich životoch sa to temnejšie a negatívnejšie strieda s chvíľami svetlými a pozitívnymi, tak aj Vartan Mkhitaryan hľadá spôsoby a možnosti verbálne sa vyjadriť, ako môže byť náš svet priezračnejší, krajší a skutočne humánnejší ...
„The Gates of Never“ v jadre ruských APPLE PIE nie je žiadnou dierou do sveta progresívneho roku, neobjavuje žiadnu Ameriku (aj keď paradoxne čerpá evidentne z amerického a nie britského, či európskeho progu), ale je krásnou ukážkou toho, že aj v dnešnej dobe a za podstatne komplikovanejších finančno–logistických podmienok je možné s istou mierou trpezlivosti, invencie, húževnatosti, nadšenia a nepochybne aj talentu vytvoriť pomerne vysoko nadštandardné dielko v už presýtenom svete menšinového subžánru ...

reagovat

alienshore @ 11.04.2013 17:35:15
výborná recenzia, k hodnoteniu sa rovnako pripájam ..., veľmi kvalitná doska, fanúšikovia Spock's Beard a kvalitného prog-rocku by mali byť v pozore, celý album sa dá vypočuť tu >> odkaz