Sunchild - The Gnomon (2008)

Antony Kalugin je hlavou dvoch významných projektov a to sú hlavne Karfagen a Sunchild. Práve Sunchild začali debutovým albumom, ktorý rovno na ploche dvoch CD priniesol naozaj plnohodnotnú a veľmi kvalitnú hudobnú produkciu. Ich hudba je kríženec symfonického prog-rocku, neo-progu a sem tam aj folk-rocku. Kalugin je ako skladateľ špička a to čo tvorí sa dá v pohode prirovnať aj k známym menám z oblasti progresívneho rocku. Jeho inštrumentálne danosti ho predurčujú k tomu, aby kombinoval rôzne štýly spôsobom ktorý vedia len tvorivé talenty. Albumy Sunchild sú pochúťkou pre otvoreného poslucháča a debutový The Gnomon je jedným z najlepších diel Sunchild.

Napriek tomu, že Kalugin je Ukrajinec tak spieva tradične po anglicky. Jeho spev je pomerne špecifický a asi je pre neho trochu ťažšie vyjadrovať emócie v inom jazyku, napriek tomu znie jeho vokál solídne. Ako aranžér je však jedinečný a nebojí sa natiahnuť ruku po netypických nástrojoch, ktoré k pestrosti jednoznačne prispievajú. Výhoda Kaluginovej hudby je, že dokáže motívmi a hudobnými plochami docieliť myšlienkovú pointu. Kvalitný muzikanti tiež prispeli k rozmanitosti tohto počinu a myslím, že Antony veľmi dobre vie koho si na album má pozvať. The Gnomon má 96-minút, no v žiadnom prípade nenudí a obidve CD sú kvalitné v každom ohľade.

Disc 1
Obidve disky sú v podstate skoro rovnaké čo sa týka dĺžky prehrávania. Netypická predohra The Gnomon pripraví pôdu pre inštrumentálnu progresívnu bombu Astoria. Silný motív prechádza do rôznych rytmických premostení a využitie dychových nástrojov či akordeónu (bayan) je jednoznačne k prospechu veci. Klávesová práca Antonyho Kalugina je už obligátne na vysokej úrovni a dobre sú tu začlenené gitarové sóla a skvelé vyhrávky. Monštruózny 27-minútový maratón Sleepwalker je tak dobre zložený, že sa až divím že nestráca kontinuitu. Začiatok tvorí ďalší Kaluginov geniálny motív, ktorý sa objaví aj na konci. To čo deje medzi tým je asi na dlhú debatu, ale tvoria ju hlavne silné inštrumentálne plochy podporené aj spevom. Prvá polovica je prešpikovaná kadejakými hudobnými lahôdkami a je viac v zameraná na symfonický prog-rock. Druhá polka neobíde ani žáner akým je neo-prog a tie krásne melodické gitary stoja za to. The Prayer Of The Broken Heart je pomalší útvar, ale delikátne spracovaný hlavne klávesovými nástrojmi. Trochu skreslený Kaluginov vokál perfektne harmonizuje s hlasom istého Soboleva. Na konci sa skladba pretransformuje na nádherný jazz s kvalitným saxofónovým sólom. Prvý disk doznieva s takmer trojminútovou Adrift, ktorá nadväzuje na predošlú kompozíciu.

Disc 2
Kým prvé CD mi pripadá viac inštrumentálne, tak toto druhé je viac zamerané na skladby so spevom. Úvodná Love Will Shine Like Gold znie spočiatku klasicky so sláčikovým nástrojom a klavírom. Kaluginov hlas je dosť teatrálny a ako celok je to poňaté orchestrálnym spôsobom. Organicky a aj tvrdšie sa tvári 16-minútová Sunchild. Antonyho spev je zastrený a tajomný zároveň a náročnejšie inštrumentálne plochy podfarbujú rôznymi odtieňmi túto členitú kompozíciu. Druhá polovica je o čosi pokojnejšia aj so svojimi symfonickými pasážami. Midnight Train je nádherná po každej stránke. Ženský spev výborne dopĺňa aj samotný Kalugin a hudba citlivo reaguje na dané melódie. Ďalšia dlhometrážna záležitosť Wonderworld má opäť silný vplyv symfonického prog-rocku. Jemnejšie a zároveň vypracované plochy sú v druhej polovici nahradené expresívnejšími hudobnými motívmi a spevom, ktorý náladou pripomína Rogera Watersa z Pink Floyd. Koniec je dosť energický s tvrdším prog-metalovým ťahom.

Treba vyzdvihnúť aj bubenícky vklad Sergeja Balalaeva, ktorý to občas rozprúdi dvojkopákom pričom jeho prechody a rytmy sú ozaj oslnivé. Gitarové sóla a vyhrávky majú silný melodický podtón. Veľmi dobre na seba pútajú pozornosť a v pravý čas nasadia korunu krásy jednotlivým skladbám. Myslím, že Kalugin sa na prvom albume Sunchild vyprofiloval ako veľmi zdatný skladateľ. Produkcia tiež za ničom nezaostáva, je tu všetko počuť veľmi jasne a zreteľne. The Gnomon je jednoducho brilantný a umelecký hodnotný album.
reagovat

Brano @ 06.05.2013 07:14:23
Anton Kalugin je proste génius.Aj keď spieva po anglicky, z tej hudby jednoducho cítiť tú širokú slovanskú dušu.The Gnomon je veľmi kvalitná pestrá muzička plná originálnych nápadov.Od Sunchild mám asi najradšej album The Wrap(2010).

alienshore @ 06.05.2013 15:33:00
Braňo od Sunchild je dobré všetko ako iste vieš, to už záleží od vkusu ktorý album sa človeku najviac prihovorí, ale Antony Kalugin vie ako má robiť kvalitnú muziku ....