Savoy Brown - Ain’t Done Yet (2020)

Savoy Brown mi za posledných trinásť rokov spôsobili čosi, s čím som ani nepočítal. Dali mi dôkaz, že blues rock môže aj v 21. storočí znieť svojstojne a úžasne. Toľkú radosť z počúvania nových albumov som už dávno nezažil a aj keď je to už, žiaľ, minulosť (Kim Simmonds zomrel 13. decembra 2022), stále považujem svoju púť so Savoy Brown za jeden z najlepších zážitkov svojho života.

A platí to aj v prípade albumu Ain’t Done Yet, ktorý vyšiel 31. júla 2020, a teda počas koronakrízy. Dlho to vyzeralo, že bude aj posledným štúdiovým dielom skupiny, napokon sme sa so Simmondsom rozlúčili dielom Blues All Around.

Musím sa priznať, že tento album považujem z novodobej éry za najslabší. Nejde ani tak o to, že by trojica hudobníkov nehrala božsky, ľahko a s prehľadom. A ani o to, že by skladby neboli dobré. Osobne mi najviac prekáža zvuk. Doteraz bol vždy zaujímavo zafarbený, ale na tomto albume je drsný, troška kovový. Čo mi v princípe neprekáža, akurát mi narúša môj slastný pocit z toho, čo som si nazval poznávacou značkou Savoy Brown.

Z desiatich skladieb ma najviac bavia veci ako srdnatá All Gone Wrong, tajuplná Devil’s Highway alebo náladová dumka Feel Like A Gypsy. No a svižné boogie Jaguar Car by si takí Omar & The Howlers alebo ZZ Top dali zarámovať. Celkovo dostanete slušný bluesrockový chod, ktorý nasýti každého človeka lačného po bluesovej strave. Tak dobrú chuť!

Savoy Brown je pre mňa jedna z nedocenených legiend. Hrali kvalitne viac ako polstoročie a aj v tých polohách, ktoré ma nebavia, dokázali ponúknuť minimálne svetovú kvalitu. Na Rockboarde veľa zanietených fanúšikov nemajú, ale to neznamená, že táto hudba niekedy zostarne. Pre mňa je večná. A to aj keď je „iba“ dobrá ako na albume Ain’t Done Yet.