Uriah Heep / Return To Fantasy

Titulna kompozicia Return To Fantasy predstavuje pre mna Zlaty Fond progresivneho rocku, jeho Sien Slavy - vedla Karn Evil 9, Awaken, Cinema Show atd.

Typicka uriasovska ponurost, cvalavy rytmus, neopakovatelny byron, chraplavy hensleyho hammond a minimoog - vsetko je tam. aj wetton celkom schopne nahradil neboheho virtuoza thaina.

ale hlavne HARMONIA - kto hra na klaviri alebo sa trochu venuje kompozicii, vie. modulacie a prechody a hammondovske solo v strede skladby ma fascinuju uz dvadsat rokov a tato pesnicka nie a nie sa obohrat.

» ostatní recenze alba Uriah Heep - Return To Fantasy
» popis a diskografie skupiny Uriah Heep

---

Marillion / Somewhere Else

par slov ku koncertu v petrzalskej arene.

plusy
+ celkom dobra atmosfera
+ pekne svetelne efekty
+ Rothery hral dobre, ale nemal by tolko pocuvat Gilmoura. miestami som mal pocit ze pocuvam High Hopes z Division Bell.
+ H. spieval dobre - necitil som rozdiel medzi studiovymi platnami

minusy
- ozvucenie: klavesy boli v mixe zabite a v celkovom rachote nebolo z nich pocut takmer nic. virtualny analog, ktory mal Kelly uplne na vrchu keyboardov a z ktoreho mal vyludzovat pre neho typicke minimoogove linky, uplne onemel, hoci po nom podchvilou behal rukou.
- a teraz to hlavne - MUZIKA SAMOTNA. cela druha polovica koncertu , ked hrali hlavne novy material, bola neuveritelne monotonna a lyricky presladena.
nieco ako posledne platne Asie (bez Wettona). AOR pre patdesiatnikov s plesinou ako vysity.

ciastocne to napravili Easterom v pridavku , ale to bolo na 800 Sk za listok zalostne malo.

Fazit: sklamanie.

» ostatní recenze alba Marillion - Somewhere Else
» popis a diskografie skupiny Marillion

---

UK / Danger Money

Strasne mam rad tuto platnu a nedopustim na nu. Lepsia ako prva platna. Z tej urobili Bruford a gitarista Holdsworth jazzrock. Je to pekna hudba (na prvu pesnicku In the dead of night nedam dopustit) ale nepocuvatelna. Naviac Jobson z platne urobil audioreklamu na vtedy novu Yamahu CS80. Ten polyfonny syntak pocujete vsade.

Danger money - je ovela melodickejsia. Bozzio uz nie je tak strasne synkopicky ako Bruford a jazzovy gitarista je uz prec. Pritom je tam stale este vela jazzrockoveho pristupu zo strany Wettona a Jobsona ale uz citit melodiku Asie, ktora pride o rok.

Platna je vyvazena - je melodicka a pritom nie komercna, zacitite jazzrock a virtuozitu , ale nie nekonecne sola. Uzasne.

Pustite si pesnicku Nothing to lose - cista Asia z vrcholnej ery 1980-81!! Wetton uz vtedy vedel, kadial pojde.

» ostatní recenze alba UK - Danger Money
» popis a diskografie skupiny UK

---

Yes / Tormato

ja neviem....

mne sa zda, ze progresivni hudobnici hladaju koncom 70-tych rokov svoje miesto pod slnkom v zaplave novej vlny. Tormato sa kvalitou a ponatim zufalo podoba na love beach od ELP z toho isteho roku.

Kratke a silne nesurode pesnicky. Navyse zvukovo dorazene neustalym bzucanim wakemanovho polymoogu, co bol sam osebe dost nestastny nastroj. Unaveny Anderson, experimenty s cembalom a Andersonovym deckom... hadam len ekologicka Squireova Don't kill the whale obstoji.

Paris sessions z 1979 ukazali, ze to uz dalej takto muzikalne nejde a anderson a wakeman to vzdali. Paradoxne nasledujuca Drama uz bez Andersona je (imho) progresivnejsia a sucasne modernejsia, ma drajv a nove zvukove polohy.

tormato nezatracujem, je to logicke vyustenie krizy progresivneho roku v 1978.

» ostatní recenze alba Yes - Tormato
» popis a diskografie skupiny Yes

---

Yes / Drama

dam 5 stars.

Ide o to, ze je to svojim sposobom neopakovatelne. Je to zmes punkovej pozy Squirea, stale progresivnej hry Howa, (relativne) pesnickoveho Downesa a zle technicky na pesnicky yesu vybaveneho Horna, ale jeho farba hlasu bola jednoducho moderna a vhodna do 80-tych rokov. Downes bol typ klavesistu vyuzivajuci vtedajsiu novu techniku pred-MIDI ery a dig/analog hybridnych syntakov, co sa zakonite odrazilo na faarbe hudby
Andersonov progresivny falzet a wakemanove sola uz boli out.

Pricom ironiou je, ze s odstupom casu to vobec nevyzera byt ako komercia. ked si prejdete fankluby yesu po celom svete na internete, vacsina ortodoxnych fans povazuje Dramu ako ich POSLEDNU skutocne progresivnu platnu a statocne rozculovat sa zacinaju az pri 90125.

svet je cudny.

» ostatní recenze alba Yes - Drama
» popis a diskografie skupiny Yes

---

Yes / Going for the One

Monument odchadzajuceho progrocku konca 70-tych rokov, ktory vytlaca garazovy zvuk Farfisa organov a naboostrovany Stratocaster nastupujuceho punku.

Vsetko sa raz preje, aj ked je to dokonale.

Ale nechapem - preco si nikto nevsima Homeworld z dosky Ladder????????? Presne ta ista struktura, gradacia, Squireova rozlozena basova linka, (relativne) etericke texty, dokonca aj ten Rus klavesak sa snazi vyplnami imitovat wakemanov styl v Awaken.

A to chlapci vzplodili v roku 1999!!!, ked produkcia takehoto zanru (az po dnes)vyvolava uskrny.

» ostatní recenze alba Yes - Going for the One
» popis a diskografie skupiny Yes

---

Yes / Relayer

Ano, pridavam sa. Jedina "jazzrockova" platna yesu. Vdaka Morazovi, ktory na rozdiel od Wakemana pouziva poltony (can hit blue note) a pri solach na minimmoogu ci ARP pitchbenderom ohyba ton ako Corea a cela crieda ostatnych JZ klavesakov (pocuj zaverecne solo to be over). Ktovie, ci ho prave preto z yesu pred GFTO nevyliali(Turn of the Centuries je Morazova pesnicka, kopacky dostal v polovici pripravy dosky). Yes went too jazzy.

Prave preto je tato platna neopakovatelna, lebo sa na nic pred a po nej v tvorbe yesu nepodoba. Pritom to nie je klasicky (a casto nudny a nepocuvatelny) JZ, vdaka morazovej klasickej klavirnej skole a pritomnosti progresivneho Howa a Andersona.

Nech chlapci dlho ziju (aj s Morazom)!

» ostatní recenze alba Yes - Relayer
» popis a diskografie skupiny Yes

---

« novÄ›jší