Reakce na recenzi:

Brano - @ 17.09.2009

Keď sa povie neoprogres, ihneď si predstavím vysokého charizmatického muža menom William Dereck Dick alias Fish. Práve on je podľa mňa stelesnením neoprogu. K tejto prezívke prišiel údajne ešte v čase keď sa živil ako robotník a býval na prenájme. Jeho domáca s ním mala vraj problém, pretože celé hodiny presedel vo vani. V rokoch 1982 až 1988 sa ako frontman skupiny Marillion natrvalo zapísal do histórie jedinečnými albumami - Script for a Jesters tears, Fugazi, Misplaced childhood a Clutching at straws. V mojej súkromnej sieni rockovej slávy sa tak zaradil hneď vedľa legiend ako sú Genesis, alebo Yes. Fish je natoľko presvedčivý a úprimný, že nie je ťažké mu uveriť. Alebo lepšie povedané, je nemožné mu neveriť. A tak súcitím s trpiacim Jesterom, ktorý horúcimi slzami oplakáva stratenú lásku, som účastník garden party plnej falošných a uštipačných snobov, vidím náhrobné kamene obetí nezmyselných vojen... Fish dáva voľný priebeh svojím emóciám, jeho texty sú úžasné a plné metafor. Aj toto je dôkaz, že človek je bytosť v prvom rade emocionálna a prílišnou racionalitou sa síce dá dosiahnuť pokrok v mnohých oblastiach, ale na úkor osobného šťastia a vnútorného pokoja. A práve Fish nám ponúka svoje srdce na dlani. Pretože Fish je pojem! Pre mňa určite.