Progress Organization, The / Barnodaj (1971)

Keď sa dá, vyhýbam sa hodnoteniu našej (i bývalej) scény. Nie je to ani tak preto, že by som sa bál, že urazím ešte žijúcich interpretov alebo nadšené zástupy fanúšikov. Prví i druhí, ako to tak sledujem, nedokážu pripustiť ani náznak nejakej kritiky, resp. záblesku, že sa niečo, čo im pomáhalo žiť v žiarivo deprimujúcom socializme, môže niekomu aj nepáčiť. Nerobím to hlavne preto, lebo nemám záujem polemizovať nad očividným faktom, že bývala ČSSR scéna zaostávala za svetom a až na jednotlivé výnimky spočítané na prstoch párnokopytníkov, jednoducho nedostala šancu rozvinúť sa. V neposlednom rade som jej, až na spomínané výnimky, nikdy nevenoval zvýšenú pozornosť.

Progress Organization bol obľúbená skupina môjho otca. Neustále o nej básnil, hlavne o albume Barnodaj, ale akosi sa mi nedarilo ho zakúpiť, až som sa na to minulý rok sústredil a vďaka predajni Dr. Horák som sa napokon dopracoval k CD výlisku od FT Records.

Očakávania (v pamäti mi matne behá jedna diskusia na progboarde, kde sa riešilo, či je to geniálne dielo alebo domácky šunt) boli veľké, keď som vkladal disk do prehrávača, tešil som sa ako malý chlapec.

Nasekaný guláš, akým obvykle rocková kapela otvára (alebo zakončuje) koncert, nemôže neznieť skvelo. Introdukce je až hriešne krátka, však má sotva minútu a pol. Jako Hélios má mierne kabaretný nádych, je to taká srdcervúca balada typického československého bigbítu. O Ikarosovi to platí dvojnásobne. Slávičí spev a čeština mi nie úplne sedia, o estrádnom um-ta um-ta ani nehovorím. Vlastne sa na materským jazykom spievanej časti albumu veľa vzruchu nedeje. Rádiovo osladená sláčiková baladička Strom síce naberie brassrockové napriahnutie a dokonca si neodpustí psycho vsuvky, ale aj tak pôsobí dosť rozhárane. Akoby hudobníci nevedeli, či chcú do rádia alebo na LSD trip. A keď sme pri tom brass rocku, Argonaut rovno vytrúbi úvod striedaný so spevom, za chvíľku je však z toho ďalšia mäkučká skladbička. Najzaujímavejšia časť je vybrnkávaná, tam cítiť akúsi nepokojnú náladu. Tajuplné intro k Ptáčnikovi je parádne, dievčenské vokály, bravúrny nástup slohy, takto vystavané skladby veru môžem. Aj určitá rocková dravosť sa dostavila, no toto! Bravó!

Anglická „strana“ albumu ponúka hneď skraja cover We can work it out. Rýchlejšie časti ma nebavia, v pomalých je skladba správne bluesovo zamazaná, čo kvitujem. Celkovo je opäť akosi rozbitá, menej rôznych zmien by vyzneniu napomohlo. Time je perkusijná blbinka, smiešne vyznievajúce bu-bu-bu spievanie však celkom dobre znášam a tá frankensteinovská náladička sa musí páčiť. I feel free je pocta Cream. Nemá toľko energie ako originál, ale zasa je precítenejšia. Upadnutá medzihra s vykecávajúcim sa druhým hlasom pôsobí zaujímavo. Troška free džezu načne A lovely day, ide o najdlhšiu skladbu na albume, pôsobí ako aprílové počasie, ale niektoré pasáže sú veľmi dobré. Záverečná mini eskapáda Good bye sa vydarila, aj tu by som uvítal, keby trvala dlhšie.

Čoby bonus je tu päť skladieb. Snow in my shoes je drsná dýchavičná rýchlovka, Fortune teller swinguje i hardrockovo graduje, Klíč k poznání vrcholovo bluesrockuje, Ptáčník je spolu s predchádzajúcou skladbou to naj, čo kapela ponúka. Oproti albumovej verzii pôsobí tvrdšie, ale aj tak sa mi tá „elpéčková“ páči o chlp viac. No a People get ready akoby vypadla z albumu Vanilla Fudge. Celkovo sa bonusy vydarili a som rád, že tu sú.

Neviem posúdiť dielo v kontexte ďalšej tvorby, nakoľko nepoznám albumy neskorších reinkarnácií kapely. Ani po tom dajako netúžim. Rozhodne sa počúva príjemne, ale medzi neobyčajnými vrcholmi ČSSR tvorby ho nepočujem. Na porovnávanie so svetom kašlem, rok 1971 ponúkal na Západe toľko geniálnej rockovej muziky, že pátrať na našom území azda ani nemalo zmysel (pre svet, nie pre nás, aby bolo jasné). Rozmýšľam, či som aj pri niektorom inom albume cítil tak ostré zmeny motívov v rámci skladieb, aby som si ich až bolestivo uvedomoval (to sa týka aj bonusov). Akoby sa hudobníci báli, že už nič nenahrajú, a tak tam natlačili všetky nápady, čo mali.

» ostatní recenze alba Progress Organization, The - Barnodaj
» popis a diskografie skupiny Progress Organization, The