Opeth / Sorceress (2016)

Každý nový počin skupiny Opeth zo sebou nesie plno otáznikov. Nie je tomu inak ani pri tejto štúdiovke. Vo viacerých recenziách je mu vyčítaná akási umiernenosť, prehnaná akustickosť.. až jemnosť.

Nie, nesúhlasím. Sorceress je proste len prirodzeným vyvrcholením toho, čo bolo započaté na Heritage. Tomuto smerovaniu kapely je často vyčítaná až priveľká snaha o reinkarnáciu 70. rokov, čo je do istej miery pravda. Avšak, avšak je to robené tak dômyselne a s invenciou ako to dokáže len Mikael Åkerfeld. Áno, sem tam začuť YES, PINK FLOYD, JETHRO TULL, URIAH HEEP.. ale stále v tom proste počuť opethovský rukopis. Dokonca sa nebojím povedať, že pri tomto albume zo spomínaných troch azda najviac.

Započúvajme sa napríklad len do úvodnej Persephone, krásny akustický úvod s veľmi tklivou melódiou. Titulná Sorceress má pomerne hitový potenciál ale zaujme zaujímavým textom a zmenami tempa. Alebo The Wild Flowers s krásnou gitarovou ekvilibristikou. Rovnako tak hammondové orgie v Chrysalis .

Album sa príjemne rozbieha a jeho druhá polka servíruje jednu ranu za druhou. Orientálne motívy, prepracované bicie, krásne vokálne linky, inteligentná práca s gitarou a podmanivé klávesy.

Nie, Opeth proste len zvolili cestu k jednoduchosti a miesto prvoplánovej prekombinovanosti vsadili viac na pesničkovosť a údernosť. Opeth si prešli death metalom, progresívnym rockom a momentálne zrejú do akéhosi progresívne-artového rocku, ktorého poňatie sa mne osobne veľmi pozdáva. Z hľadiska posledného smerovania kapely.. ide rozhodne o výborný album, ktorý si síce žiada čas ale rozhodne nie je jeho stratou.

» ostatní recenze alba Opeth - Sorceress
» popis a diskografie skupiny Opeth