Black Sabbath / Technical Ecstasy (1976)

Black Sabbath zažili Technical Ecstasy

Siedmy album Black Sabbath – Technical Ecstasy (1976) šokoval vizuálnou stránkou na hony vzdialenou od niekdajšieho temného imidžu. Prečo si ho nepripomenúť?

Ponechajme bokom fakt, že kapela bola okrádaná všetkými, čo sa na nej chceli priživiť, vrátane vlastných právnikov. Keďže muzikanti nemohli veriť nikomu, produkovali si Technical Ecstasy sami (a teda hlavne Iommi). Aj medzi jednotlivými hráčmi to už škrípalo. Začiatok konca spravil prvé krôčky. Navyše, túžba ísť s dobou velila, aby kapela hrala ako Queen alebo Foreigner, a teda mäkšie, ľúbivejšie.

Nič to. Podstatný je výsledok. Album sa hneď od pohľadu tvári, ako keby sme mali čo dočinenia s úplne novou kapelou. Obal navrhlo uznávané štúdio Hipgnosis a po ich temnom období korunovanom desivou fotkou na Sabotage to musel byť šok. Aj keď je svojim spôsobom zaujímavý (mne osobne sa nepáči, ale však dobre), tá imidžová zmena bola príliš veľká. Ako sa to odrazilo na muzike?

Spočiatku nijako zvláštne. Back Street Kids buráca s vervou štyridsaťdňovej búrky. Ono, aj keď si odmyslíme istý ústup z temnoty, stále tu máme velikánov hardrockového žánru. Stále je to po čertoch parádna nálož! Jasné, do celkového soundu sa primiešali klávesy, ale dajú sa vydržať. A že to už nie je ten správny „doom“? No tak, You Won’t Change Me má ťaživosť na maxime. Dokonca aj tie klávesy prispievajú k atmosfére. A že je refrén akýsi „spevný“? Je tam toho!

Čo však príde potom, to je teda šok! Klavír, sláčiky a spotrebný Wardov spev robí zo sirupovej skladby It’s Alright skúšku nervov. A až sa Ward pozabudne a začne ujúkať a oókať, cítim, ako mi rednú kosti. Našťastie, Gypsy je opäť rezká záležitosť, i keď po niekdajšej sabatovskej atmosfére sa len tak zaprášilo. A niekto tam Ozzymu pomáha vokálmi, že – ááááá... To od Black Sabbath nečakal asi nikto. Skladbe to však celkom pristane. All Moving Parts (Stand Still) má skvelý riff, v speve nastáva zvláštna kombinácia ďobajúcej basy a spevu, toto je hard rock, ktorý mám rád. Zato Rock ’N’ Roll Doctor je skladba, z ktorej som troška rozhodený. Nie, že by bola zlá, ale rokenrol a Black Sabbath, to je zvláštna kombinácia a neviem sa zbaviť predsudkov.

Ďalší z netradičných kúskov sa volá She’s Gone. Balada tu i tam opácovaná slákmi, gitara pekne vybrnkáva, Ozzy sa snaží o dynamiku, skrátka, je to pekná vec, i keď, kto by ju čakal od Sabbathov? Zato Ozzy si ju podľa mňa nechal v zálohe a počas svojej sólovej kariéry si z nej často odčerpával inšpiráciu. Záverečný opus Dirty Women robí hardrockovej muzike česť. Iommi vie, ako vystavať melodické sóla.

Podľa mňa je Technical Ecstasy výborný hardrockový album a nie je dôvod sa mu vyhýbať. Tých niekoľko vybočení z istôt hodnotím pozitívne, aj keď mi v niektorých momentoch nesedia.

» ostatní recenze alba Black Sabbath - Technical Ecstasy
» popis a diskografie skupiny Black Sabbath