Kamchatka - Volume III (2009)

Švédska úderná jednotka Kamchatka nie je zaujímavá len svojim originálnym názvom, ale aj tým najpodstatnejším a to hudbou. Vychádzajú z tradičných koreňov blues-rocku a hard-rocku z konca 60-tých a začiatku 70-tých rokov. Patria síce do skupinky retro kapiel, o ktorých zmysluplnosti pochybujú viacerí, keďže ohroziť status a originalitu nedotknuteľných legiend sa im už asi nepodarí. Keď však počúvam album Volume III, tak ma napáda presný opak. Práveže takéto kapely patria na hudobnú scénu a pripomínajú hodnoty, ktoré boli vytvorené a na ktorých sa dá stále stavať kvalitná rocková muzika. Stačí ak viete naozaj hrať a pridáte do toho aj kus svojej rockerskej duše.

Kamchatka zaujala už svojim debutovým albumom z roku 2005 a pokračovala taktiež vydareným dielkom Volume II. Tieto počiny sú drsnejšie a zvukovo živelnejšie, avšak ich hudba dostáva ucelenejší zmysel práve na tretej dlhohrajúcej doske Volume III. Kamchatka je síce trio, ale pozvali si sem aj jedného zaujímavého hosťa. Klávesák Per Wiberg je známa persóna pre fanúšikov Opeth alebo aj Spiritual Beggars a nahral na štyroch skladbách krásny organ, ktorý sa k takémuto typu hudby veľmi hodí. Ak k tomu pripočítame schopnosť napísať rytmicky nápadité piesne a vokálny prejav Thomasa Anderssona, tak máme na svete opäť ďalší utajený klenot.

Dokopy desať autorských skladieb patrí medzi to najlepšie, čo táto nenápadná trojica stvorila a na koniec vám ešte pridajú jeden krásny darček. Už hneď skraja po vás začne driapať boogie/hard-rock s číselným kódom 681. Pokračuje sa melodickou tvrďárnou Pathetic s výborným refrénom. Do zasnenej rockovej polohy uloží poslucháča jedna z najkrajších kompozícii Look Over Your Shoulder a Wibergov organ tvorí úžasné pozadie. Neprehliadnuteľné sú na celej doske skvelé gitarové sóla a spevácke výkony, o tie sa delia gitarista Andersson a basák Roger Öjersson.

V podstate všetky štyri skladby obdarené organovými zvukmi patria medzi skvosty, či už je to groove hard-rocková bomba See alebo podľa mňa úchvatná inštrumentálna vec Sorg. Sú v nej zakomponované aj jazz-rockové prvky a pôsobí trochu ako uvoľnený, a nádherne vygradovaný jam. Najlepším riffom sa zase môže popýšiť Confessions a refrén je opäť balzamom pre hard-rockové uši. Pomalá a nežná Guess I'll Be Leaving má ďaleko od úlisnosti a je veľmi vkusne odspievaná. Bonus v podobe cover verzie Whipping Post od Allman Brothers Band je geniálnou bodkou za týmto albumom.

Kamchatka sa síce prikláňa k tomu, čo sa hralo kedysi ale rozhodne sa nejedná o nič vypočítavé či chladnokrvne vykalkulované. Volume III v dostatočnej miere potvrdzuje životaschopnosť klasického hard-rocku za predpokladu, že v ňom nebude absentovať aj vlastný názor, čo sa dosť často stáva. Myslím si, že mu nechýba nič podstatné, pretože z inštrumentálnej aj melodickej stránky sa jedná o dielo hodné obdivu. Problém je len v tom, že sa o neho nebudú zaujímať masy, tak ako tomu bolo v zlatej éry rockovej hudby. Mám však pocit, že teraz to už nie je tá najdôležitejšia vec pre tieto kapely ...
reagovat

Jardo @ 25.02.2015 09:39:16
Hmm...môže to byť celkom fajn. Snáď to niekedy vyskúšam. Vďaka za tip.

Voytus @ 25.02.2015 13:09:26
Díky za tip, tohle zkusím. A Whipping Post jsem před pár lety s kapelou hrál taky, výborná věc.