Dr. Dopo Jam - Entrée (1973)

Kapela Dr. Dopo Jam je ďalšou z rozmanitej a bohatej dánskej rockovej scény sedemdesiatych rokov.

Čo je potrebné hneď zdôrazniť, to je určitý vplyv Franka Zappu. Hudba je tu plná všelijakých zvratov, úletov, srandičiek, humoru a muzikantských vtipov. V ich poňatí progresívneho rocku sú prítomné tiež džezové prvky a silná je tu dychová sekcia, ktorú tvoria saxofóny, trúbka a flauta. Oproti dychovým nástrojom je tu gitara zastúpená v menšej miere, no keď príde na jej sóla a vyhrávky, vždy ma poteší. Je zaujímavé sledovať striedanie jednotlivých motívov. Takto si človek môže vytvoriť určitý obraz o muzike, ktorú táto nevšedná skupina hrá. Predovšetkým v prvej dvadsaťpätminútovej piesni Opening je to najviac počuť, ale (v menšej miere) tiež aj v ostatných.

Ako sa zvykne hovoriť, toto nie je na prvý posluch a je to tak aj dobre. Obvykle nie som veľmi naklonený rôznym, až avantgardne podfarbeným, experimentom a úletom, ale tu je to podané takým spôsobom, že nahrávku počúvam ozaj rád.

Milovníci Franka Zappu, by rozhodne nemali tento album obísť len tak.

reagovat

Jardo @ 20.05.2015 08:42:39
Technická: na rozdiel od "úvodu", pri albume samotnom sa tie recenzie prehodili, ale to nevadí.

Dr. Dopo Jam je relatívne neznáma kapela z Dánska, ktorú si tzv. archeológovia budú asi pamätať hlavne preto, že sú zo 70-tých rokov. Nielen to je na nich zaujímavé, ide predovšetkým o hudbu. Ich debutový album Entree je totiž štýlovo blízko k tej menej uletenejšej a zároveň rockovejšej tvorbe Franka Zappu. Svojrázny kompilát jazz-rocku, blues-rocku a art-rocku s prímesou rôznych nástrojov je naozaj pestrý a hudobne podnetný. Bizarnejšie znejúce plochy nie sú na úkor samotnej skladby a skôr ju len spestrujú.

V podstate ešte aj teraz je Entree neobyčajne sviežim dielkom a to vzniklo pred štyridsiatimi dvoma rokmi. Rok vydania teda nie je ani tak podstatný, ak sa hudobníkom podarí vytvoriť kompozície so silným feelingom a na svoju dobu naozaj vypracovaným, a dalo by sa povedať že až nadčasovým štýlom. V tomto prípade má drvivú väčšinu materiálu na svedomí skladateľ a hlavný líder kapely Kristian Pommer.

Na úvod nám Dr. Dopo Jam pripravili rovno 25-minútovú jazz-rockovú kompozíciu Opening. Na prekvapenie ubehne rýchlo ako voda a je naplnená melódiami a výbornými motívmi, ktoré veľmi prirodzene do seba zapadajú. Samelam-samelam je skladba, ktorú si viem predstaviť na ich koncertoch a páči sa mi, že je tam zakomponované slovné spojenie Dr. Dopo Jam. Tiahne viac k blues-rocku, akurát mi pripadá živšia vďaka využitiu dychových nástrojov.

Prvá z rady inštrumentálok s rovnomenným názvom Entree's je krásnym spojením jazz-rocku a brass-rocku. Ďalšia inštrumentálna záležitosť Spring-Theme-Summer-Theme je snáď ešte lepšia vďaka neposednému rytmu a opäť skvelými aranžmánmi. Prichádza však mierne odlišný song In The Morning a ten sa vyložene mazná s jemnou melódiou. A máme tu nakoniec tretiu inštrumentálnu vec Desserts: Forest-Flower-Picking-Preludium s voľnejšou štruktúrou a atmosféra silne evokuje latino-rock aj kvôli rôznym perkusiám. Na záver príde nečakaná zmena a nastupujú sarkastické popevky, ktoré sú celkom podarené.

Nezvyknem bezhlavo adorovať 70-té roky, no v prípade kapely Dr. Dopo Jam a ich Entree sa jedná o veľmi kvalitnú, a aj raritnú (v prípade LP vinylov) nahrávku. V mojom ponímaní tu žiadne slabé miesto nie je. Navyše je to veľmi hravá a otvorená hudba siahajúca do viacerých žánrov. Je to niečo čo poznáte a je vám to blízke, a zároveň je to svojim spôsobom vždy nové (ako napr. ženy). S prihliadnutím na dobu vzniku a prepracovanému konceptu skladieb sa prikláňam k najvyššiemu hodnoteniu.
reagovat

Jardo @ 20.05.2015 08:41:15
Ahoj alienshore, poznal si Dr. Dopo Jam už skôr? Promptná recenzia ma potešila.

K adorácii 70.rokov len dodám, že aj keď ich milujem (a druhú polovicu predošlej dekády tiež), tak by som mohol vymenovať mnoho skupín z tej dekády, ktorým sa doslova vyhýbam (napr. Kiss, Aerosmith, Roxy Music, Sex Pistols, David Bovie).

zdenek2512 @ 20.05.2015 17:10:19
Ahoj Jardo, nechci ti radit, ale v případě Roxy Music děláš chybu, první tři desky jsou výborné. Re-Make Re-Model úvodní skladba debutového alba je solidní nátěr a Bryan Ferry je vynikající zpěvák. Na okraj Roxy Music byli v roce 1972 vyhlášeni podle kritiků Melody Makeru jako nejlepší kapela a Brian Eno, nejlepší hráč na syntezátory.

alienshore @ 20.05.2015 19:53:11
Zdravím Jardo, kapelu som kedysi propagoval v jednom nemenovanom vlákne ...

Jardo @ 20.05.2015 20:36:09
zdenek2512: práve rannú tvorbu som od RM počul najviac a nejako ma to nechytilo...

alienshore: počul si aj posledný album? Ak áno, čo na to hovoríš? Ten som vôbec nepočul, tak ma to zaujíma...

Jardo @ 20.05.2015 20:37:06
... ehm... ranú...

zdenek2512 @ 21.05.2015 01:36:35
Tak to se nedá nic dělat :-)