Who, The - The Who by Numbers (1975)

28.02.2011 nowhere_man | #

Neviem prečo, ale po Quadrophenii som čakal, že hudba The Who už nebude taká úžasná. Našťastie som sa mýlil a tento album je toho dôkazom. Opustenie rôznych rockových opier a experimentov - to je The who by numbers. Ale nie v zlom slova zmyle, skôr to prinieslo oživienie. Už od prvých tónov Slip kid som bol rád, že duch The Who neodišiel, len sa trochu zmenil. Hneď po tejto skladbe prišla optimistická However much I booze a bolo jasné, že tento album ma nesklame. Síce taká skladba Squezze box a trošku aj Draming from the waist ma až tak neudivili, ale zvyšok už áno. Prvým vrcholom je skladba Imagine a man, toto je skrátka jedna z mnohých skladieb kapely, ktorá vo mne rozochvieva tie najkrajšie pocity. Podobného razenia je aj They are all in love a hlavne druhý vrchol albumu Blue, red and grey, opäť krásna nostalgická skladba. Tretí vrchol nasleduje hneď po nej - How many friends, ktorá ma normálne donútila sa zamyslieť nad odpoveďou na otázku How many friends have I really got... Ktoré skladby som nespomenul? Správne, dve energickejšie Success story a In a hand or a face. Takže celkovo je to jeden z mojich top albumov skupiny, ale keďže predsa len na predchádzajúce tri albumy nemá (nech protestujem ako chcem), tak jednu hviezdu musím odobrať (škoda, že nemôžem dať 4 a pol).
reagovat

06.01.2011 moonySK | #

Jednoznačne jeden z najlepších a najvyspelejších albumov The Who. Možno trochu zmena od projektov ako Tommy, Lifehouse alebo Quadrophenia, ale zato skutočne vyzretý album tejto kapely.

Možno aj práve preto, že tu ukazujú svoju vľúdnejšiu tvár (Imagine a Man, They All Are in Love, Blue Red and Grey alebo How Many Friends), ale zato aj naozajstnú tvár šialených Who (However Much I Booze, Success Story) bol tento album veľmi podcenovaný nielen kritikmi, ale aj fanúšikmi. Ja si ale práveže myslím, že sa tento album môže kludne radiť k takým albumom ako napr. Quadrophenia, Tommy alebo Live at Leeds. Na tomto albume si okrem iného cenním aj to, že kapela sa od albumu My Generation naplno rozvinula, Pete si konečne naladil gitaru, Keith pridal pár (no, pár, hehe) bubnov a naladil blany, John sa stal viac ako basovým, tobôž sólovým hráčom a Roger si rozšíril rozsah hlasu. Ak sa nemýlim, tak v roku 1966 bol Pete Townshend vyhlásený za jedného z najneschopnejších sólových hráčov rocku, a v 1975 časopisom Rolling Stone vyhlásený za jedného z najlepších multiinštrumentalistov a hráčov rock and rollu vôbec.

Bola to veľmi veľká odvaha vydať album, na ktorom nebudú len samé rýchle sextoly a šestnáctiny, tvrdé gitary a rýchly rockandroll ako sme poznali Who do 1973 roku. Myslím si, že The Who to už albumom Quadrophenia naznačilo.

Long live The Who, Who is dead.
reagovat

PaloM @ 06.01.2011 15:22:35
Mladý prekvapuješ v dobrom, zrovna som po dlhej dobe toto CD držal v ruke, keď som z troch kútov bytu dával dokopy diskografiu The Who. Dobrý album, dobrý bolo na VŠ za 3, čiže v rámci kapely by som mu dal 3 hviezdy.

moonySK @ 06.01.2011 15:48:31
No pravdu povediac Palino, jeden z mojich prvých od Who vôbec. A najobľúbenejších, inak som nemohol známkovať, hehe.

PaloM @ 06.01.2011 16:26:55
To je normálne, obyčajne prvé počuté si človek najvac obľúbi. Ja som ich prvý raz videl v TV na záznamoch z festivalov Monterey (1967) a Woodstock (1969). Tým pádom ma dostali s My Generation a hitmi 60. rokov. Neskôr s Tommy a Quadrophenia. Až potom ostatné. Teraz mám najradšej remastrovaný album Who's Next. Je to kapela, ktorá ťa nikdy nesklame, aj keď ju na dlhé roky odložíš. Ak máš rád koncertné záznamy, minulý rok vydali 2DVD "Live at Kilburn 1977". Technicky slabší záznam, ale atmosféra je fantastická >> odkaz

moonySK @ 06.01.2011 16:32:27
To 2DVD som si minulý rok kúpil...reku, že za 15 eur 2DVD od The Who músim mať. A ak si si všimol, tak to bol prvý koncert od roku 1976 - odvtedy do Kilburnu nehrali.

Filozof @ 07.01.2011 08:26:12
Mohu vědět, odkud máš to o jednom z nejneschopnějších hráčů rocku (1966)?

moonySK @ 07.01.2011 19:58:25
Niekde som to čítal, myslím, že to mám z Rock Reportu, zo starších čísel od kamoša (96/97), v súvislosti s biografiou Who.