Profil uživatele Adam6
Recenze:
Dream Theater / Six Degrees of Inner Turbulence
| 2016-11-22 | Tak, 90. Roky sa skončili a s nimi aj jedna kapitola Dream Theater. Six Degrees Of Inner Turbulence otvára novú, temnejšiu éru skupiny. Tento album definitívne rozdelil fanúšikov DT na dva tábory. Jeden tábor ostáva v 90-tých rokoch a narieka nad tým, akým smerom sa kapela ubiera. Druhý tábor je rád že sa udiala zmena. Ja sa hlásim k prvému táboru, avšak pôsobenie kapely v novom tisícročí nevidím až tak kriticky ako poniektorí.
Album otvára skladba The Glass Prison, ktorá pozostáva z prvých troch častí Portnoyovho 12 stupňového liečenia alkoholizmu. Je z toho cítiť trash metal to je pravda, ale našťastie progresivita nezmizla. Je to vlastne typický DT, len v tvrdom prevedení. Páni sú stále technicky veľmi zruční a ukazujú svoju kopu nápadov. Labrie...hmmm... Labrie pre mňa, bohužiaľ od tohto albumu, začal spievať akoby bez zápalu. Proste si odrobil svoju robotu a hotovo. Možno za to mohlo aj to, že Portnoy začal viac v skladbách spievať s Labriem a ostalo mu menej priestoru. Neviem. Nespieva zle to nehovorím a dokazuje to v druhej Blind Faith ale spieva slabšie ako na predošlom albume. Keď už sme pri Blind Faith tak pre mňa je to jeden z vrcholov albumu spolu s treťou Misunderstood.
Blind Faith začína ako pekná balada ale v strede sa skladba zvrtne, a páni nám začnú vyhrávať typickým dreamtheaterovským spôsobom. Misunderstood je zase príjemná deväťminútovka ktorá až tak netlačí na pílu. Dobre, to je dobre. The Great Debate mi bohužiaľ nič nehovorí. Začiatok je zaujímavý ale na tých 13 minút sa v nej toho veľa nedeje, škoda. Dissapear je pekná, smutná bodka za prvým albumom.
Druhý album je jedna dlhá 42-minútová skladba, rozdelená na 8 častí. Dream Theater vytvorili aj lepšie opusy (Change Of Seasons, Octavarium), ale SDOIT nie je zlá.
V podstate jediná pasáž ktorá mi trochu prekáža (a všimol som si že, nie len mne) je hneď prvá Overture. Inak ostatné časti, na čele s Goodnight kiss, sú veľmi slušné.
Časy Images And Words, Awake a Scenes From A Memory sa skončili, a tým aj najlepšie roky DT, ale Six Degrees... nie je zlý album. Tak za 4.
» ostatní recenze alba Dream Theater - Six Degrees of Inner Turbulence
» popis a diskografie skupiny Dream Theater
Dream Theater / Metropolis Pt. 2: Scenes from a Memory
| 2016-11-20 | Metropolis Pt.2: Scenes From A Memory, nie je najlepší progresívny album aký som počul. No už navždy u mňa ostane ako najväčšia srdcovka. Prvý album, ktorý som počul od Dream Theater a prvý progresívny album vôbec, ktorý som počul. Len vďaka nemu som začal počúvať všetky tie kapely ako: Pink Floyd, Genesis, King Crimson, Yes, Rush... takže pre mňa má nevýslovnú hodnotu.
Album je koncepčné, čo je pre mňa veľmi dobré, keďže milujem koncepčné albumy. Scenes From Memory zaraďujem medzi top trojku: Tommy, The Lamb Lies Down On Brodway a The Wall. Príbeh sa niekomu môže zdať tuctový. Dvaja bratia milujú tú istú ženu. Výsledok ? Vražda, ako inak. Mňa však oveľa viac zaujal ten vedľajší príbeh s Nicholasom a Psychiatrom. No a úprimne si povedzme: kto by čakal že sa to tak skončí ako sa to skončilo.
Naša pätica muzikantov sa nám predviedla vo vrcholnej forme. Labrie zaspieval výborne (bohužiaľ na nasledujúcich štyroch albumoch, ktoré sú viac trashové sa to o ňom nedá povedať), Petrucci je asi taký dobrý gitarista ako Portnoy bubeník. Myung to na base vie a je to vidieť. No a nový prínos do kapely Jordan Rudess: lepší štart si ani nemohol priať.
Skladbám nemám čo vytknúť (naozaj ani jednej). Ani sa netreba veľmi sústrediť na album ako celok, ono to ide samo od seba. Všetky skladby do seba perfektne zapadajú. Ak mám mať nejakú výhradu tak len to, že Dance Of Eternity je trošku rozťahaná.
Dream Theater dosiahli vrchol svojej tvorby, ktorý už neprekonali. Vždy si raz za čas rád pustím tento album. Už po prvých slovách „close your eyes, take a deep breath“ viem že ma čaká neskutočná jazda a vždy sa snažím album si vychutnať naplno.
» ostatní recenze alba Dream Theater - Metropolis Pt. 2: Scenes from a Memory
» popis a diskografie skupiny Dream Theater
Dream Theater / Awake
Po skvelom albume Images And Words, tu máme ďalší podarený kúsok od snových divadelníkov. Páni síce trochu pridali na tvrdosti, no v žiadnom prípade neubrali na progresivite. Awake je skvelý album. Všetci členovia skupiny sú vo forme. Veľká škoda to bol posledný album pre Kevina Moora. Bol by som veľmi zvedavý, ako by sa darilo kapele keby neodišiel.
Na albume sa nachádza 11 skvelých skladieb. Vyzdvihol by som hlavne: 6:00, Erotomania, Voices, The Silent Man, The Mirror, Scarred a vynikajúcu Space-Dye Vest. Ale aj tie ostatné nie sú zlé. A keďže už neviem, čo by som ďalej povedal, tak prejdem na hodnotenie. Povedzme, že za každé jedno písmeno jedna hviezdička, takže:
A + W + A + K + E
1 + 1 + 1 + 1 + 1 = vychádza mi to na 5.
(dokonca aj antispamová ochrana mi dala napísať 5 :))
» ostatní recenze alba Dream Theater - Awake
» popis a diskografie skupiny Dream Theater
Dream Theater / Images and Words
Images And Words bol jeden z prvých albumov ktorý som od Dream Theater počul, no a musím sa priznať že zo začiatku som si hovoril nič moc. Je pravda, že som v tej dobe bol hlavne na vlne trash a new metalu a tento štýl hudby mi pripadal príliš mäkký a zložitý. Teraz už po niekoľkých rokoch môžem povedať že sa karta obrátila. No a Images And Words je fantastický album od fantastickej skupiny.
Album otvára hitovka Pull Me Under. Neviem prečo ale trocha mi pripomína Watcher Of The Skies. Ale inak dobrý úvod. No a Labrie je samozrejme výborný. Za ňou nasleduje krásna Another Day. Tak ako v predošlej aj tu je asi hlavnou časťou skvelý Labrieho spev. Ale aj muzikanti sa prezentujú dobre. Viacej miesta však dostávajú v tretej Take The Time. Úvod skladby ma síce nikdy nejako neoslovil ale od tej 2-3 minúty to už šliape perfektne. Surrounded je taká polo-balada s tvrdšou strednou časťou. Znova ide o Labrieho parketu. Vrchol na nás ale ešte len čaká. Metropolis pt.1. Nechcem to takto povedať ale v nej je zase Labrie len do počtu. Hlavnou časťou skladby je štvorminútová prostredná pasáž kde sa to zmenami a sólami len hemží (za zmienku stojí hlavne sólo Kevina Moora). To je progresívny metal ako má byť. Pokračujeme ďalej skladbou Under A Glass Moon. Ak by som mal označiť najslabšiu skladbu na albume bola by to asi táto, tým ale nehovorím že je zlá. Najlepšie je na nej pre zmenu Petrucciho sólo. Wait For Sleep je malá príjemná predohra pred strhujúcim finále Learning To Live. Pri tejto 11 minútovke je asi najviac počuť ako chceli páni vzdať poctu 70-tým rokom.Skvelá od začiatku, až po veľkolepý záver.
Na albume nie je žiadna vážnejšia chyba a žiadna zo skladieb nejde pod priemer takže 5 bodov si divadelníci zaslúžia.
» ostatní recenze alba Dream Theater - Images and Words
» popis a diskografie skupiny Dream Theater
Dream Theater / When Dream and Day Unite
| 2016-11-12 | Dream Theater to je moja srdcovka. Vôbec prvá kapela ktorá hrá progresívný meatal, ktorú som počul a tým pádom som aj vďaka DT začal postupne počúvať aj starý dobrý rock zo 70-tých rokov. Čo sa týka kapiel ktoré vznikali hlavne v 90-tých rokoch a snažili sa nadviazať práve na progresívny rock, tak Dream Theater u mňa nemá konkurenciu.
Avšak, aj keď mi ich tvorba príde vynikajúca a veľmi ustálená, kontrastom toho je ich hneď prvý album s názvom When Dream And Day Unite, ktorý nie je žiadna sláva. Predsa len sa páni ešte len akoby hľadali. Ešte neboli úplne muzikantsky vyzretí.
Na albume sa nachádzajú veľmi dobré, priemerné a aj zbytočné skladby. Medzi veľmi dobré patria: prvá Fortune In Lies, ktorá ma dostala svojím nástupom, potom inštrumentálka Ytse Jam, kde sa páni trochu vyšantili a ukázali čo všetko vedia zahrať a v neposlednom rade najdlhšia na albume The Killing Hand.
Začiatok skladby to je jasný Opeth ale keď sa skladba rozbehne už je to typický Dream Theater. Všetky časti do seba pekne zapadajú ako celok (najlepšia je exodus) a skladba tak vytvára dobrý celkový dojem.
Na druhej strane tu máme dve priemerné skladby: Light Fuse And Get Away a The Ones Who Help To Set The Sun. Obidve majú vinikajúci, a zaujímavý začiatok ale problém je v tom že nie sú dobre dotiahnuté do konca. No a pri ich stopáži len dobrý začiatok nestačí.
No a nakoniec tu máme dve piesenky Status Seeker a Afterlife ktoré mi vôbec na album nesedia. Na ich tvorbe sa podieľal hlavne Charlie Dominci a tu sa dostávame hneď k ďalšiemu problému tohto albumu. Dominci je s Labriem neporovnateľný. Labrie oveľa lepšie zapadol do kapely a mne je ako spevák bližší. Dominci bohužiaľ nie.
Prvý album od snových divadelníkov nie je úplne vydarený, ale nie je sa čoho báť. Hlavné predstavenie sa od Images And Words ešte len začne.
» ostatní recenze alba Dream Theater - When Dream and Day Unite
» popis a diskografie skupiny Dream Theater
Opeth / My Arms, Your Hearse
Tretí album od Opeth – My Arms Your Hearse, pre mňa predstavuje začiatok novej éry Opeth, ale zároveň aj rozlúčku s érou prvých dvoch albumov. Počujem na ňom pasáže typické pre Orchid a Morningrise ale aj Still Life a Blackwater Park.
Album začína krátkou predohrou Prologue. Je to vlastne len tečúca voda a pár tónov na klavíri. Ale je dobrá. Také ticho pred búrkou, povedal by som. Druhá v poradí je April Ethereal, ktorá sa nesie jasne v duchu prvých dvoch albumov. Má niekoľko zaujímavých momentov, ale v porovnaní so zbytkom albumu ide len o priemernú skladbu. Nie je výborná ani zlá. When, najdlhšia na albume, je na tom už lepšie. Prvá polovica skladby je dosť tvrdá a pochmúrna. Zaujímavá je však od svojej druhej polovice, kde prechádza do miernejšej časti a kde Mikael spieva už len čisto. Celkovo na tomto albume už Mikael používa čistý spev oveľa častejšie ako na prvých dvoch. No a po prvých troch skladbách prichádza zmieňovaná búrka. Poriadna porcia death-progresívnej hudby. A to od Madrigal až po záverečnú Epilogue. Je to proste jedna báseň. Jeden a pol minútová Madrigal trochu uvoľní atmosféru po dvoch tvrdých skladbách, no nie nadlho. Plynule prechádza do piatej, drsnej Amen Corner. To je už typický Still Life, hovorím si. Skvelé tvrdé riffy a prechody. Osem minút zbehne ako nič a už tu máme ďalšiu temnú skladbu Demon Of The Fall. Začiatok má skoro totožný s The Leper Affinity. Zaujímavý je na nej refrén a záverečná časť, keď plynule prejde do Credence, jemnej balady s len čistým spevom. Jasný Damnation. Je vidno, že posledné tri zmieňované piesne jasne naznačujú kam Opeth smeruje. Záver albumu sa však nesie akoby v rozlúčke s etapou prvých dvoch albumov. Zaobstaráva ju Karma. Opäť skvelá, tvrdá skladba so skvelými nápadmi, krásnou prostrednou časťou a ten záver (posledná minútka) prosto nemá chybu. No a nakoniec Epilogue, Pekné, jemné rozlúčenie s albumom, ktorý pre mňa predstavuje prvý vrchol tvorby Opeth.
Zmeny v zostave a výrazné skrátenie skladieb kapele len prospeli. Album má o nejakých 15 minút menej ako Morningrise, no aj napriek tomu mám pocit, že sa v tých 50-tich minútach objaví oveľa viac nápadov a emócií. Hráčsky je proste perfektne zahraný. To, že je koncepčný je pre mňa vedľajšie. Taktiež My Arms Your Hearse spolu so Still Life predstavujú podľa mňa Akerfielda v najlepšej forme (čistého spevu).
My Arms Your Hearse je album, ktorý som si veľmi obľúbil a vždy si ho rád pustím. Mikrospokické nedostatky na tomto albume, týkajúce sa hlavne skladby April Ethereal, mi v žiadnom prípade nezabránia dať plný počet hviezdičiek.
» ostatní recenze alba Opeth - My Arms, Your Hearse
» popis a diskografie skupiny Opeth
Opeth / Orchid
Písať dve recenzie – jednu na Orchid a druhú na Morningrise – by nemalo zmysel. Prvé 2 albumy od týchto švédskych metalových kráľov sú si podobné ako vajce k vajcu. Tak to zhrniem v jednej recenzii. Opeth som nikdy nevnímal ako vyslovene deathmetalovú kapelu, ale skôr ako progresívnu. Majú síce svoj vlastný neobyčajný štýl, no počuť tu vplyv kapiel zo 70.tych rokov. Mohol by som ich označiť za majstrov prechodov. To striedanie tvrdých pasáží s jemnými akustickými by tak plynulo nevedel zahrať každý. Tak isto, ako aj Mikaelovo zamieňanie chrapotu s krásnym čistým hlasom. V tom práve spočíva najväčšia sila Opeth. Po hráčskej stránke sa nemáme o čom baviť. Veď len prvé 2 albumy obsahujú toľko nápadov, že by sa z nich dalo spraviť 5 albumov. A to ešte nehovorím o ich ďalších albumoch. Čo sa týka pesničiek na Orchid a Morningrise, tie len zriedka idú pod stopáž 10 minút, ale vôbec to nevadí. Nie sú nudné, ale plné zvratov a prekvapení. Ak to všetko zhrniem, tak mi z toho vychádza druh hudby ktorú mám rád. Z prvých dvoch albumov stoja za pozornosť hlavne skladby: Under The Weeping Moon, Silhouette, Forest Of October, Apostle In Triumph, Advent a To Bid You Farewell.
Klasický Opeth ako ho všetci poznajú síce začína až na My Arms Your Hearse (pre niekoho až Still Life), ale aj Orchid a Morningrise majú svoje čaro.
» ostatní recenze alba Opeth - Orchid
» popis a diskografie skupiny Opeth
Flower Kings, The / Space Revolver
Space Revolver bol pre mňa najťažší album od F.K. na posluch. Nevedel som doňho preniknúť. Pri Flower Power je problém hlavne dĺžka albumu, ale tu to bolo skôr obsahom. Púšťal som si ho stále dookola (najdlhšie zo všetkých albumov tejto skupiny). Ale! Nevzdával som to. A výsledok? Po istom čase sa mi album konečne začal páčiť. Dokonca - čím dlhšie som ho počúval,tým viac. Teraz s odstupom času už môžem pokojne povedať, že práve tento album je zásadným momentom v tvorbe F.K.
I Am The Sun je skladba, ktorá ma asi ako jediná zaujala už po prvých vypočutiach. Veľmi mi pripomína YES. Myslím si, že je to jedna z najlepších vecí akú F.K. stvorili. Ešte sa mi asi nestalo, že by som po tom nástupe na začiatku niekedy nedopočúval skladbu. Ani jedna slabšia pasáž. Obidve časti do seba plynule zapadajú, no na albume mi sedí aj ako rozdelená. Proste paráda. Ale album nie je len o I Am The Sun. Sú tu aj iné skladby. Mám ich rád všetky. Od oddychoviek Dream On Dreamer a You Don't Know What You've Got, cez pesničkovejšie Chicken Farmer Song a Underdog, až po tie zložitejšie Slave To Money, Rumble Fish Twist a Monster Within.
Space Revolver je taktiež prvým albumom kde som Hassa Froberga už začal vnímať ako samostatného speváka a nie len ako Ronnieho pomocníka. Trvalo mi na neho si zvyknúť, ale nie až tak dlho ako si zvyknúť na album. No a ako dobre, že som si zvykol, pretože všetci vieme že Froberg už na neskorších albumoch tak trochu prevzal iniciatívu. Ronnieho mám síce o trošku radšej, ale čo už. Zmena je život.
Práve sa začínajú pre mňa najkrajšie roky v diskografii tejto skupiny. Ich počiatočná tvorba sa mi tiež
páči, ale viac sa mi páči to čo nasleduje po Flower Power. A to je trojica albumov: Space Revolver, Unfold The Future a Paradox Hotel. Túto kapitolu The Flower Kings považujem za vrchol ich tvorby. (Rainmaker tiež nie je zlý).
Už som to niekoľko krát povedal. ale zopakujem to ešte raz. Som veľmi rád že som začal počúvať túto skvelú kapelu.
» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Space Revolver
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The
Flower Kings, The / Flower Power
The Flower Kings sa v poradí štvrtým albumom - Flower Power, pustili do menšieho rizika. Vydali totiž druhé dvoj-cédečko v tak krátkom čase po vydaní Stardust We Are. Takže znova viac ako 2 hodiny hudby. Na jednej strane chápem ich zámer - ak máte v rukáve kopec nápadov,
prečo ich neukázať svetu. No otázka znie, či im ten risk vyšiel. Moja odpoveď ? Aj áno, aj nie. Flower Power nie je zlý album, a áno obsahuje veľa dobrých hudobných momentov. No myslím si, že to páni tou stopážou prehnali. Na rozdiel od predošlého albumu.
To sa paradoxne netýka hneď prvej skladby, hodinovej Garden Of Dreams. Je v nej všetko čo od F.K. očakávam. Vynikajúce progresívne momenty, veľa zvratov, pekné
pokojnejšie pasáže a vždy dobrý Ronnie. Nenudí ma ani jedna časť celej skladby. Ak by som mal vymenovať obľúbené časti tak by to boli:
Attack Of The Monster Briefcase
Garden of Dreams
Don't Let The d'Evil In
There's No Such Night
Dungeon Of The Deep
Indian Summer
Shadowland
The Final Deal
A úplne najväčšie mrazenie na chrbte mám pri gitarovom sóle z All You Can Save. Túto skladbu radím veľmi vysoko v rámci celej tvorby F.K.
Ale predstava, že po hodinke Garden Of Dreams čaká poslucháča ešte viac ako hodina hudby, nie najhoršej hudby ale predsa... Prečo ? Prečo nevydali páni len jedno CD zahŕňajúce Garden Of Dreams, Deaf Numb And Blind a k tomu ešte nejaké kratšie piesenky ? Mohol to byť ďalší vynikajúci album. Takto však aj po veľa pokusoch stáleho počúvania (aj ako samostatné cédečka) sa mi prosto druhé CD už nevie zapáčiť. Ako som už spomínal, nájdu sa aj na ňom dobré skladby. Napríklad už spomínaná Deaf Numb And Blind (taká typická Flower Kingovka, jej naozaj nemám čo vytknúť), Power Of Kidness (má zaujímavú - až Vianočnú atmosféru, aspoň si to myslím) a Magic Pie (prvý významný
moment Hassa Froberga pri ktorom som spozornel). Ale v konečnom dôsledku mi druhé CD príde trošku
zbytočné.
Na záver však dodávam, že aj keď mne osobne Flower Power veľmi nesadol, stále je to kvalitná porcia hudby. Pánom ani zďaleka nedochádzajú nápady, no mohli si nejaké ušetriť na neskôr. Takto toho „vybalili“ na mňa priveľa. Neodpustím si ale povedať jednu vec: Tento album má v istom ohľade aj trocha smoly. Je obklopený veľmi silnými albumami z oboch strán. Nasleduje po troch vynikajúcich
albumoch, a to ešte nespomínam tri albumy, ktoré nasledujú po ňom. Z tohto uhla pohľadu
sa mi Flower Power zdá byť miernym sklamaním.
Takto to bude „len“ silných 3,5 boda. Tentoraz však zaokrúhlene nadol.
» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Flower Power
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The
Flower Kings, The / Stardust We Are
Stardust We Are, v poradí tretie CD od FK som začal počúvať až po asi 3 dennom, neustálom počúvaní
Back In The World Of Adventures a Retropolis.
Vedel som, že najprv musím „zvládnuť“ prvé dva albumy, pretože ak by som sa hneď pustil do Stardust We Are mal by som v hlave len chaos. Takže prvé dva
albumy mám napočúvané, obidve sú vynikajúce - svedčí o tom aj to ako som ich ohodnotil :). Bol som veľmi zvedavý, či toto dvojalbum potvrdí štandard, ktorý bol nasadený veľmi vysoko.
Prvé CD otvára In The Eyes Of The World. Veľmi podarená skladba, ktorá nijako nezaostáva za úvodnými skladbami z predošlých albumov. Taktiež to vyhrávanie v strede sa mi veľmi páči. Za ňou nasleduje A Room With A View.
Krátka inštrumentálka, ktorá má za úlohu dať poslucháčovi čas na strávenie prvej skladby. Nijako neohúri ani nesklame. Album pokračuje treťou Just This Once.
Ten gitarovo-klavírny nástup asi v 30 sekunde ma vždy dostane. Prvú časť albumu(vždy si ho delím na dve časti) uzatvára Church Of YOur Heart, ktorá sa nesie
v pokojnej atmosfére a v ktorej vyniká hlavne Ronnieho krásny spev.
Druhá časť albumu je venovaná štyrom inštrumentálkam. Tu nám páni naozaj predvedúčo všetko dokážu. Poslucháč sa nemusí báť, že by sa začal nudiť. Tých dvadsať
minút zbehne ako voda. Hlavne Circus Brimstone nemá chybu.
Po tejto smršti príde Compassion. Pekne uzatvára veľmi dobrý prvý album.
Druhé CD tiež nie je zlé, no mierne zaostáva za prvým albumom (stále sa však bavíme
o nadpriemere). Začina netypicky, orgánovou Pipes Of peace. Je to zmena oproti predošlým albumom,
no nie zlá zmena. Väčšiu časť druhého albumu už nebudem hodnotiť tak podrobne. Najlepšie skladby
ktoré ma zaujali už po prvom vypočutí sú Different People (vždy si spolu s Ronniem spievam
refrén), End Of Innocence (tiež taká pokojnejšia skladba ako Church Of You Heart) a Ghost Of The Red Cloud (má veľmi chytľavý riff). No aj tak musím povedať, že z druhého albumu už nemám také zimomriavky ako z prvého (s výnimkou spomínaných skladieb). Napríklad
medzihry ako If 28 alebo Hotel Nirvana mi už vyslovene vadia. Avšak !
Prichádza záverečný epos Stardust We Are a zimomriavky sú hneď späť.Vinikajúca... nie počkať, najlepšia na celom albume. Niektoré motívy sú
prosto nezabudnuteľné. Velmi sa mi páči časť ktorá začína asi v šestnáctej minúte kde Ronnie
spieva ... Stardust We Are ! Najlepšie možné zakončenie.
Na záver len toľko: Páni vôbec neubrali nohu z plynu a potvrdili štandard
prvých dvoch albumov. Tie moje maličké chybyčky týkajúce sa druhého CD nie sú až také
podstatné.
Hodnotiť budem trochu lišiacky (matematika nepustí) :)
1 CD - 5
2 CD - 4
» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Stardust We Are
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The
Flower Kings, The / Back In The World Of Adventures
Zdravím všetkých fanúšikov tejto skvelej stránky.
Ja som Adam, som tu úplný nováčik a rozhodol som sa tiež prispieť
svojimi dojmami a pocitmi z niektorých kapiel.
Keďže najradšej počúvam progresívný rock a metal, rozhodol som sa,
že moju prvú recenziu napíšem o kapele tohto štýlu.
Možno sa pýtate prečo prvá recenzia na: The Flower Kings ?
Samozrejme, že moje obľúbené skupiny sú: Rush, Yes, Pink Floyd... ale
tie si nechávam na neskôr. Toto beriem ako takú prípravu.
K The Flower Kings som sa dostal cca. pred dvoma týždňami
(ja viem, na recenziu je možno ešte skoro) úplnou náhodou.
Bol som už takpovediac „pre-počúvaný“ z už zmienených kapiel
a rozhodol som sa, že si skúsim vypočuť niečo nové. Tak som zapol
progboard a prvá recenzia na ktorú som natrafil bola Banks Of Eden.
V recenzii ma zaujali hlavne časti ako, „mistři melancholie i techniky zároveň“,
„dlouhominutové eposy“, „kilogramy kytarových sól“, tak som si povedal
prečo to neskúsiť.
Najskôr som si o kapele niečo našiel. Pri jednom zistení, a tým bolo, že skupina je zo Švédska
ma to hneď spojilo s druhou kapelou, ktorej národnosť je tiež švédska - Opeth, moji veľkí
obľúbenci. Ďalej to bolo zistenie, že zakladateľ skupiny, Ronnie Stolt, mal
v dobe vydania albumu už tridsaťosem rokov. Gitarový veterán, ktorý už má niečo za sebou.
Tak som teda naťukal do youtube The Flower Kings a pustil sa do počúvania.
Už po prvej skladbe World Of Adventure, ktorá ma mimoriadne nadchla som bol rozhodnutý.
Vypočujem si aj iné cédečka a uvidím... neoľutoval som. Po vypočutí celého albumu (asi
päťkrát) som prišiel na zistenie, že na ňom, „aj keby som sa postavil na hlavu“, nenachádzam slabšie miesto.
Je to niečo nové, sú to výborní muzikanti a Ronnie je dobrý spevák. Nechcem hodnotiť
jednotlivé skladby, album na mňa urobil dojem ako celok, no ak by som mal vypísať
moje najobľúbenejšie, tak by to boli: World Of Adventure, Atomic Prince/Kaleidoscope,
Train To Nowhere a Big Puzzle. Tým sa pre mňa začala nová etapa v hudbe.
To je asi všetko, čo by som k tomu dodal, hodnotenie je teda jasné.
P.S.: Nemám ešte napočúvanú celú ich tvorbu (zatiaľ som pri Unfold The Future),
no v budúcnosti plánujem pridať aj ďalšie recenzie.
» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Back In The World Of Adventures
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The