Jarre, Jean-Michel - Oxygène (1976)

Myslím,že tento album pozná snáď každý.Francúzsky elektronický mág,syn slávneho otca(skladateľa filmovej hudby) si Oxygene nahral sám vo svojom byte.Použil na to všetky možné analógové syntetizátory a elektronické hračky dostupné v tej dobe.Počujeme tu vtedy bežné klávesové nástroje ako Farfisa organ,Mellotron,ale tiež aj rôzne elektronické efekty.Vznikla z toho jedinečná šesťdielna elektronická kyslíková symfónia,ktorá poslucháča napĺňa zvláštnou ťažko popísateľnou harmóniou a duševnou rovnováhou.

Prvýkrát som toto dielo počul z praskajúcej LP platne od Jugotonu,spoločne aj s nasledujúcim Equinoxom.Ten pomer hudby a praskania bol tak 50 na 50 a tak som na tento asfaltový nosič definitívne zanevrel.V druhej polovici ôsmej dekády minulého storočia som mal už oba albumy nahraté na audiokazete z kompaktného disku a to už bolo iné kafe.Zážitok to bol ohromný!

Keď som bol hocikde v zahraničí, rozhovor skončil pri hudbe a spomenul som meno J.M.Jarre ,tak prítomným zasvietili oči a odvšadiaľ som počul Oxygene,Oxygene,Oxygene...V tej dobe to bola skutočne revolučná hudba a keď to mám hodnotiť dnes,tak je to jednoznačne za päť hviezdičiek.Tomuto môjmu rozhodnutiu napomohli aj korešpondenčné lístky od tučniakov z videoklipu Oxygene,Pt.4.A tie nemôžem ignorovať,veď som ich mal plnú poštovú schránku.Veď gentlemanov zo zvieracej ríše sa neoplatí si rozhnevať!
reagovat

jiří schwarz @ 09.11.2017 17:31:08
Tak i Oxygene se dočkal 1. recenze na PB, neuvěřitelně až v r. 2017. Tak zaplaťpámu. Zamlada jsem to při extrémní únavě poslouchal něco jako příjemnou relaxační hudbu na usnutí, když i Händel by se zdál příliš silným kafem. Je to jemňoučké, bublinky O2 stoupaj nahoru vodou i vesmírem. Vymyšlené a nahrané dokonale.