Klan - Mrowisko (1971)

Niektoré diela možno smelo považovať za svetové, hoci sa v „celosvetovom“meradle nepresadili. Prvý dlhohrajúci album poľskej skupiny Klan – Mrowisko, spievaný v rodnej poľštine, je toho dôkazom. Zapísaniu sa do širšieho povedomia fanúšikov rockovej hudby, bránil aj jazykový hendikep. Aby však bolo jasné, žiaden jazyk nepovyšujem a žiaden nepokladám za „menejcenný“. Iba je proste fakt, že anglicky spievajúce kapely mali/majú väčšiu šancu sa presadiť - osloviť väčšie množstvo poslucháčov. A aj tak sa mnohé z nich, v obrovskej konkurencii, nepresadili. Akú teda šancu mali tie, ktorých texty boli väčšine sveta nezrozumiteľné? No, dosť bolo filozofovania. Pokúsim sa priblížiť toto dielo s názvom Mrowisko. Za zmienku stojí, že sa jedná o hudbu k baletu. Tu mi ihneď príde na um o rok staršia fantastická prvotina dánskych Ache – De homine urbano, ktorá je tiež hudbou k baletu.

To, čo sa odohráva na albume, sa dosť ťažko opisuje. Ide o vydarené a svojské prepojenie artrocku s džezrockom, no počuť môžeme aj prvky vážnej hudby. Dominantné postavenie tu majú klávesy a ich prostredníctvom tu Maciej Gluszkiewicz predvádza skvelé predstavenie. Úžasný je tiež aj bubeník, ktorého neviem vynachváliť. Je to naozaj pestrofarebná hudobná mozaika, pri ktorej nuda nemá miesto. Svoje tu robia aj zborové spevy, ktoré sú veľmi pôsobivé a zaujímavo dotvárajú celkové vyznenie albumu, k čomu prispejú svojou štipkou (naozaj len štipkou) aj nejaké tie avantgardné odbočky. Netreba zabudnúť na zmeny tempa, ako i (prekvapivo) tvrdších a jemnejších pasáží. Jeden krajší motív strieda druhý a tak to je od úvodného spevu vtákov až po ich záverečný štebot (žeby sa Yes inšpirovali práve tu? – veď Close to the edge vyšiel o rok neskôr – síce pochybujem, že vedeli o existencii Mraveniska, ale táto myšlienka sa mi mihla hlavou).

Osobitý charakter tomuto dielu dodáva spev v poľštine. Vokálny prejav Mareka Alaszewského je výrazne emotívny, až teatrálny a má veľký podiel na tom, že toto dielo pôsobí tak veľkolepo. Tu treba spomenúť aj jeho melodické gitarové sóla, ktoré by mohli slúžiť ako muzikoterapia pre zronených.

Hudba na albume je skvelou kombináciou progresívneho rocku, fusion a vyššie uvedených prvkov. Aj keď to ani zďaleka nie je "čisto fusion" album, vzhľadom na rok vydania, sa v tej Amerike mohli len diviť, ako niekde za železnou oponou, v zajatí socializmu, nejakí Poliaci, poznačení "komunistickou zaostalosťou", zvládli to „ich fjúžn“. Razom by im spadol hrebienok.

A čo na záver? Môžem napísať, že sa jedná o jedinečné dielo, ktoré mi prináša intenzívny umelecký zážitok? Môžem! Môžem iba „obyčajne“ skonštatovať, že ma to strašne baví? Takisto! Obe tvrdenia sú pravdivé, veď, ak ma niečo osloví, je jedno, či to so všetkou vážnosťou okomentujem, ako umelecké dielo, niečo pompézne, hlboký a pôsobivý zážitok, interesantná muzika atď (čo je pravdivé a výstižné zároveň) alebo iba napíšem, že ma to jednoducho baví a len prosto vyjadrím, že je to „super zábava“ (pretože sa fakt skvele bavím a ani na chvíľu nenudím). Podstatné je, že ma to zasiahne a prináša pozitívne pocity, kladné emócie – však o to aj ide – a ak ma niečo zaujme, tak sa k tomu chcem vracať. Všetko uvedené v prípade Mrowiska určite platí!
reagovat

Mirek Kostlivý @ 08.04.2015 20:11:13
Pěkná recenze, to LP je opravdový klenot. Hudba je to originální, taková se ani v USA počátkem 70. let moc nehrála. Však jsem si ji před těmi 40 lety pouštěl mnohokrát, aniž se mi ohrála. Možná jenom fyzicky, ale poslouchat i s tím praskotem se dá stále až do dnešních dnů. Dík za LP v mé sbírce patří hlavně prodejně v tzv. Polské kultuře (uprostřed Václavského náměstí ve Vodičkově ulici) a bráchovi, který tuhle kvalitu tenkrát koupil .....

hejkal @ 09.04.2015 04:51:47
Skupinu a ani album nepoznám, vďaka za zoznámenie. K presadzovaniu sa vo svetovom meradle podľa mňa ďaleko viac zavážilo, že existovali krajina za Železnou oponou, kde tvoriť "prehnitú" západnú muziku nebolo práve ľahké a o nejakom vyvážaní do ohnísk britskej a americkej produkcie vlastne nemohlo byť ani reči. Jazyk podľa mňa nehrá až tak veľkú rolu, pozri, koľko "world" hatlanín ovládalo rebríčky. Dokonca aj vymyslené slabikovanie... Iste, angličtina ti dáva zdanlivo "ľahšiu"šancu na zmienených trhoch, ale v USA je pri ich počte obyvateľov toľko skvelých hráčov na každom rohu, že byť výborný často nestačí. Musíš byť geniálny a aj to musí niekto odtiaľ rozoznať. A tí, čo sa zaujímajú o inú ako masovo rádiovú produkciu, sa vďaka internetu dnes dostanú aj k tvorbe jemu blízkych interpretov prakticky odkiaľkoľvek. Bez ohľadu na jazyk.

kali @ 09.04.2015 18:18:11
Mirku, polská kultura byla v Jindřišské v prvním patře u vchodu do metra, kousek od francouzské prodejny lahůdek, kam jsem chodil tenkrát kupovat hořčici Amora...

Jardo @ 10.04.2015 05:51:06
Mirek: brat to kupoval "naslepo" alebo mal o tom už nejaké info?

Hejkal: vďaka za príspevok. Dá sa povedať, že to je tak. Železná opona a západná muzika je skvelá kombinácia. Mňa takéto nie príliš známe diela priťahujú, nech sú z akéhokoľvek kúta sveta.

Poki @ 10.04.2015 13:09:36
Díky za tip. Velmi pěkné. Zaujal mě zvuk - bicí plně vpravo, kytara s klávesami (většinou) vlevo, basa se zpěvem uprostřed. Je to velmi čisté a jednotlivě rozeznatelné.

Mirek Kostlivý @ 10.04.2015 16:45:37
Jardo: určitě naslepo! Tenkrát u nás v ČSSR po LP "Kuře v hodinkách" přestala v 1. polovině 70. let prakticky vycházet rocková hudba, a tak člověk chodil pro desky do maďarského (pro Omegu, Neoton, Locomotiv GT, Illes, Syrius ap.) a polského (SBB, Niemen, Budka suflera, Breakout ap.) kulturního střediska. A co tam člověk koupil, tak většinou moc neprohloupil.

Jarouš @ 10.10.2015 16:45:57
Souhlasím, že v polském a maďarském středisku šlo nakupovat téměř poslepu a málokdy vedle. Takhle jsem koupil i Klan, a neprohloupil. Skvělá deska.