Blues Creation - Demon & Eleven Children (1971)

Keby nebolo progboardu, moje zoznámenie s japonskou bluesrockovou kapelou Blues Creation by neprebehlo alebo prebehlo ktovie kedy. Náhodným zakúpením albumu Demon & eleven children som aspoň okrajovo pričuchol k tej oblasti japonskej kultúry, ktorú som donedávna veľmi nepoznal, a síce k rockovej hudbe. Nie, že by som ju teraz dajako ovládal. Pamätajúc si miestnu gunslingerovu recenziu som bol veľmi zvedavý, aké hrubočizné čudo na mňa vybafne. Už len z obalu má človek dojem, že to bude čosi démonické...

Album má presne osem skladieb, čo je na platňovú éru priam optimálny počet. Po nejakých tých výbuchoch nastúpi ťažkotonážny gitarový rif a je jasné, že nielen skladba Atomic bombs away bude záležitosťou pre vyznávačov drsných polôh, ktorým nejaké tie obete pri Hirošime nespôsobujú nieto zlé sny, ale čo i len mierne pozdvihnutie obočia popri čítaní novín pri obede. Gitarista Takeda jasne kraľuje, kým rytmika sa viac-menej potáca v jednoduchosti (kde je krása, asi toto príslovie majú aj v krajine vychádzajúceho slnka) a spevák má vskutku originálny anglický prízvuk (ehm, nech žije diplomacia). Harmonikové intro odznie a vystrieda ho rýchla bluesovka Mississippi mountain blues. Sóla sa chopí nielen akustika, ale i elektrika a bokom neostáva ani harmonika, nuž si fanúšik neprekonaných sól príde na svoje. Určite poteší aj jedna medzihra, ktorá sa ozve na úvod a na záver celého predstavenia, kým sa v outre zasa chvíľku lenivo zaharmonikuje. Och, ale čo to! Divoký nástup Just I was born si počína ako neriadená strela na afganskom pohraničí, konzumné masy spoľahlivo hubí a účinok pesticídov na otravných škodcov si udržuje aj posadená sloha, ktorá je prekladaná besnými sólami. Japončíci asi počuli tvorbu Love Sculpture, pretože sa tu zjaví aj kúsok z Farandole. Tempo neuviazaného tátoša, ktorému práve vypálili do slabín majetnícku značku, nasadí úvodná gitarová vyhrávka blues rockového baladického kúsku Sorrow. Takéto skladby sa už dnes nerobia a je to škoda. Že to celé miestami znie ako Neil Young & Crazy Horse (Down by the river) vôbec neprekáža. Krátke pospávanie vo One summer day vystrieda krátky gitarovo prebujačený kúsok Brane Baster. Takeda odniekiaľ vylovil kvákadlo a veselo si zakvílil. Zároveň pridal aj za priehrštie hustých rifov, celá skladba tak pôsobí ako sekaná a aj tak chutí. To už nie je ani blues rock, to je hardrockový mlynček na mäso s tupými čepeľami, ktoré trhajú a drvia, než aby milosrdne mleli. Podobne je na tom najlepšia skladba na albume, smrtiaca a jedovatá pecka Sooner or later. Spevák doviedol k dokonalosti svoj prízvuk a celá kapela pôsobí ako Led Zeppelin krížený s Mansonom. Titulný song Demon & eleven child si vyárendoval posledné miesto v pelotóne, ale neznamená to, že by sa majster sveta v konzumácii hamburgerov omylom prihlásil na newyorský maratón. Naopak, je to brutálna jazda frankenštajnovsky polátaných pasáží, z ktorých srší nespútaná muzika, ktorej by nálepku „pop“ nedodalo ani spojené úsilie niekoľkých súčasných boybandov. Ich protagonisti by najskôr zamdleli a následne v ťažkých bolestiach pošli tam, kam určite nepríde pravoverný rockový fanúšik, a to ani keby priveľmi hrešil.

Takže, aby som to zhrnul, priškvarený bluesrock bez zbytočných vznešených umeleckých prejavov s kyselinou namiesto ozvučenia gitary môžem vždy a všade. Len na ten prízvuk si stále ešte zvykám.
reagovat

zdenek2512 @ 02.10.2013 12:13:55
hejkal: zdravím nejedná se náhodou o kapelu, která natočila album s Carmen Maki tohle album vlastním na vinylu a hodně se mi líbí. Jestli je tahle deska podobná tak to beru jako tip. Díky za upozornění.

hejkal @ 02.10.2013 12:15:08
Jedná, ale nič iné som od Blues Creation nepočul, takže neviem, nakoľko sa oba albumy podobajú.

zdenek2512 @ 02.10.2013 12:24:07
to je asi každý něco jiného. jestli jsi to album neslyšel tak to by se ti hodně líbilo. nádherný bluesový album, jaký bych od Japonců nečekal.

hejkal @ 02.10.2013 12:29:30
Nikedy sa po ňom poobzerám, vďaka.

Priznám sa že Japonskú odrodu muziky nemám akosi napočúvanú a ani ma nejako extra nepriťahuje aj k tomuto albumu som sa dostal iba náhodou. Náhoda ktorá mi ukázala že sa dobrý blues nemusí hrať iba v USA a vo Veľkej Británie. Album bol označený ako Progressive Rock z Japonska no ak by som sa mal priznať už som mal prst na delete ! ale pustil som si predsa prvú skladbu a čakal som na prvých 20 sekúnd

1. Atomic Bombs Away – výbuch bomby sa mi na začiatku nepáčil už som chcel skladbu vypnúť no vtom sa spustil jasný priamočiary riff ktorý ma úplne vtiahol do deja skladby . gitarista dával poriadne mastné licky. Prisahám akoby som počul hráčov s Veľkej Británie. Cítim tu vplyvy hudobníkov ako Eric Clapton, Tony Iommi , Alvin Lee.

2. Mississippi Mountain Blues – skladbu otvára ústna harmonika a akustická gitara je to úžasná skladba absolútne tá najčistejšia Americká blúzovka hraná neamerickými hudobníkmi akú som kedy vo svojom živote počul. Asi najlepšia skladba na platni a ten úžasný text „Mississippi Mountain side they´re not look so fine“ ak som správne z druhého vypočutia rozumel.

3. Just I Was Born – Heavy Rock s Bluesovými prvkami ako vyšitý. Nachádza sa tu rýchle vynikajúce gitarové sólo rýchle ako Alvin Lee. Akoby som počul skladbu s USA z roku 1969 je to RAW (surové) na konci skladby sa nachádza gitarové intermezzo sólo znejúce ak Ritchie Blackmore (doslova)

4. Sorrow – prvá pomalá skladba na oddychové počúvanie po úmornom pracovnom dni(ale po takom pracovnom dni si nebudem púšťať takýto svižný album)

5. One Summer Day – srdcervúca balada
elektrifikujúca a strašne smutná.

6. Brain Buster – skupina sa po dvoch smutných skladbách vrátila k surovému Blues ktoré dáva na plnej čiare . dvojminútová inštrumentálna nálož plná nápadov s ktorých by som ja osobne spravil zo tri skladby.

7. Sooner or Later – Acid rocková smršť pripomínajúca mi začiatky Blue Cheer. Gitara mňauká sólo hrá do zbláznenia no jednoducho fantázia.

8. Demon & Eleven Children – posledná Black Sabbathovská skladba sa otvára zahrmením búrky a dažďom potom nastúpi hororový riff. Dlhý hard rockový opus.

Citeľne počuť ten japonský prízvuk ,v ich angličtine, skoro v každej skladbe ale nezdá sa mi že by to bol obrovský trň v uchu. Čo sa mi nepáčilo a takmer odradilo od počúvania bolo to že túto skupinu zaškatuľkovali do progresívnej hudby čo sa tu nenachádza aj keby som sa mal roztrhnúť. To že v troch skladbách použili na začiatku zvuky ako búrka alebo streľba nie je nič progresívne ak by som mal takto zaradiť skupinu tak by som ju zaradil do Heavy , Raw Blues Rocku to sa im najviac hodí.

reagovat

hejkal @ 16.09.2011 17:33:53
Japonci idú úplne mimo mňa, na tento kúsok sa skúsim pozrieť, aj keď tuším trable, CD je len od nejakej nemeckej divnej značky z dávnejších čias a potom je už len japonské (čiže najskôr predražené) vydanie.

gunslinger @ 16.09.2011 17:41:30
hejkal skús určite neoľutuješ >> odkaz

gunslinger @ 16.09.2011 17:44:15
tu môžeš skúsiť celí album.
>> odkaz

hejkal @ 16.09.2011 17:52:03
Vďaka, ale ja na sťahovanie moc nie som, radšej sa nechám prekvapiť po zakúpení cédéčka.

gunslinger @ 16.09.2011 17:54:07
hejkal dobre ok ale tak si radšej kúp album LIVE! to je absolútna zvuková skaza...