Samurai of Prog, The / Lost And Found

Time is money!To je heslo dneška,takže sa nebudem rozsiahlo rozpisovať,aj keď toto gigantické monumentálne veľdielo by si zaslúžilo elaborát minimálne o rozsahu rigoróznej práce.Takže iba fakty.SOP(The Samurai Of Prog) založili traja muzikanti multi-inštrumentalista Steve Unruh(člen skupiny RESISTOR,ale vydal aj 8 vlastných štúdiových albumov a pôsobil v skupinách Sing Of Saturn,UNITED PROGRESSIVE FRATERNITY,Willowglas),fínsky bubeník Kimmo Porstim a basgitarista Marco Bernard.Títo traja výnimoční páni si na každý album TSOP pozvali celú plejádu slávnych hudobníkov a výnimočných vokalistov doslova z každého kúta našej planéty,od východu na západ,od severu na juh.Zo všetkých kontinentov!!!

Kto nemá rád extra dlhominutážne mamutie kompozície,tak nech už radšej ďalej ani nečíta.Totiž,na CD2 sa nachádza iba jediný 57 minútový kolos s názvom The Demise.To je niečo pre mňa,milujem tieto megalomanské kompozície od 30 minút a vyššie.Pri ich počúvaní svet pre mňa prestane existovať.Ako vokalisti sa tu striedajú Keith Christian a Mark Trueack(Unitopia,UPF),pretože len jeden by takú štreku neutiahol :-).

CD1 je voľnejšie,prístupnejšie,viac inštrumentálnejšie.V skladbe She(Who Must Be Obeyed) si zaspieva Jon Davison,basgitarista skupiny Sky Cries Mary,ale známy hlavne ako spevák skupiny GLASS HAMMER a tiež si zaspieval na albume YES-Heaven&Earth(2014),pretože má hlas takmer na nerozoznanie od Jona Andersona.A ešte jedno meno chcem a musím spomenúť.Je to klávesista Chip Gremillion z legendárnej progrockovej skupiny LIFT.Tohto staršieho pána mám vo veľkej úcte,nech mu ešte dlho prsty lietajú po klávesoch!A samozrejme Steve Unruh a jeho husličky ,flauta,vokál...A je tu ešte aj Linus Kåse známy z pôsobenia v skupinách ANGLAGARD a BRIGHTEYE BRISON.

Tak na dnes končím,stačilo.Nádherný rozkladací obal od geniálneho výtvarníka Eda Unitskeho,na ktorý sa môžete pozerať hodiny,nadpozemsky krásna rajská hudba oplývajúca nebeskou blaženosťou,hudobná sviatosť najvyššia nekonečných rozmerov...toto všetko si zaslúži nie 5,ale 50 hviezd!Čo 50...500!!!

» ostatní recenze alba Samurai of Prog, The - Lost And Found
» popis a diskografie skupiny Samurai of Prog, The

---

Beatles, The / Help!

Beatles sú Beatles!O tom žiadna pochybnosť.Celé je to nenormálne jednoduché a zároveň nenormálne zložité a v tom je to čaro.Ako Škoda 105 je Škoda 105 a nijaký bavorák,tak Beatles sú Beatles.Jasné jak facka!Jasnačka,sú silní v kramflekoch ,ako pájkovačka.Počúva ich dedko,babka,decko aj kačka.Už náš prvý slovenský prezident Svetozár Hurban -Vajanský si ich spieval,keď tlačil tie oné... Národnie noviny.Beatles sú skrátka Beatles!To sa inak nedá!To pochopí i susedova Heda a tá je komplet hluchá.Aj keď do ulíc vyjdú všetci čínski pionieri a vybuchnú všetky atómky sveta,vo vojne i v mieri,Beatles máme stále na tanieri!Pretože ONI sú veční!!!Musím už končiť,idem do roboty a tak si spievam...jestrdej,ol maj trabl síms tu fár evej...

PS:Pozdravujem svokru,starú ježibabu-bitlsáčku.V septembri bude tomu krásnych 10 rokov čo som ju nevidel.Budem oslavovať,už sa chladí šampáňo,metaxa,ribizlák aj prazdroj.Ožerem sa jak sviňa!Keď som ju naposledy videl,mala snáď 180kg,bola jak tulenia samica v treťom stave.Teraz to tipujem na 250kg a štvrtý stav a viem,že už nikdy nepríde,lebo to by ju musel naložiť žeriav na korbu Pragy V3S.Takže,do ďalších rokov prajem veľa zdarov do naberania nových kilogramov!
It´s Only Love >> odkaz

» ostatní recenze alba Beatles, The - Help!
» popis a diskografie skupiny Beatles, The

---

Flower Kings, The / Tour Kaputt

K tomuto celkom vydarenému koncertu sa patrí hodiť aspoň pár riadkov na papier(že papier:-))).The Flower Kings si to určite zaslúžia,pretože patria už dlhodobo medzi najvýznamnejšie vývozné artikle, inak veľmi bohatej švédskej progresívne rockovej scény.Nedajte sa pomýliť nápisom bootleg film na obale,pretože sa jedná o skutočne plnohodnotný koncert s perfektným zvukom aj obrazom.Scéna nie je snímaná staticky len jednou kamerou,ale tých kamier je tam snáď šesť,takže fanúšik sa môže tešiť na rôzne detailné zábery,často vzájomne prekrývané,čo dáva celému koncertu patričnú optickú a vizuálnu dynamiku.

Teraz k obsadeniu.Okrem klasického zloženia Stolt,Bodin,Froberg,Reingold vidím za bicími samotného veľkého legendárneho bicmana -Pata Mastelotta!!! Pat je veľká osobnosť v hudobnom svete!Rodák z Kalifornie hral snáď všade a s každým,kto v hudobnom priemysle niečo znamená,zakladal slávnu skupinu Mr.Mister s debutovým albumom ktorej dosiahol na vrchol amerického rebríčka Bilboard 200 a od roku 1994 hrá ako bubeník v skupine KING CRIMSON...a to už hovorí snáď za všetko!

Tour Kaputt je koncert z turné k albumu The Sum Of No Evil(2007),ktorý ma v čase vydania,pravdupovediac, moc neoslnil.Treba povedať otvorene,že TFK majú na konte iné zárezy,iné ťažké kalibre typu Stardust We Are,Unfold The Future,alebo Space Revolver a The Sum Of No Evil považujem v celkovom kontexte tvorby tohto hudobného telesa skôr za priemer.

Na úvod je obraz black&white,ale všetko sa rozjasní a zafarbí už prvými tónmi epickej 25-minútovky Love is the only answer z aktuálneho albumu.Je zahratá brilantne a absolútne profesionálne!S otvorenou hubou doslova čumím na Pata Mastelotta,čo všetko stíha za bicími,obdivujem jeho štýl hry,úžasnú precíznu techniku a nadhľad.Moju pozornosť hneď upútali činely skutočne nezvyčajných tvarov a tiež rôzne elektronické perkusie.Doslova rytmické orgie v podaní Reingold-Mastelotto sa strhnú v skladbe Hudson river sirens call...toto snáď ani nie je možné!!!Jonas vo svojom typickom bielom plstenom klobúčiku na hlave a s briadkou predvádza na basgitare majstrovstvo z kategórie snov.Akoby boli bubeník a basgitarista spolu zrastení ako siamské dvojčatá!V tomto momente prichádza najvydarenejší vizuálny efekt,hmatník basgitary sa začne ohýbať a vlniť ako keby divák užil veľkú dávku LSD.Pretieram si oči ,či vidím dobre,ale predsa z kofoly sa človek nemôže dostať do takéhoto stavu!Inak dokonalá ilúzia a zámer sa technikom a kameramanom podaril.Nachytali nás...a to až tak,že sme začali o sebe pochybovať :-).

Koncert má dve časti a na konci prvej je tu môj obľúbený song I am the Sun z albumu Space Revolver(2000).Tu dávam prvý čierny bod,pretože refrén na ktorý sa celý čas teším ťahá Hasse Froberg niekam do výšin,Roine Stolt mu samozrejme s rozsahom nestačí a celé to nakoniec vyznie dosť rozpačito.Škoda.Čo ma tiež nepríjemne prekvapilo bolo holandské publikum emocionálne studené ako psí čumák.Potlesk taký nemastný-neslaný akoby povinný, asi ako po prejave Leonida Iľjiča Brežneva v najvyššom soviete,ksichty unudené a pritom Roine oznámil hneď na začiatku,že koncert sa bude nahrávať...Vrcholom všetkého bolo,keď po skladbe What if god was alone po letargickom potlesku nastalo totálne trápne hrobové ticho a Hasse Froberg zahlásil do mikrofónu "Good Evening"...čo čiastočne holandských unudencov prebralo.Koncert by mal ku koncu gradovať,tu sa však stal pravý opak.Môže za to na hovno(prepáčte za výraz) publikum,ale čiastočne aj samotná kapela nevhodne zvoleným playlistom.Po uspávajúcej inštrumentálke Babylon z albumu Adam&Eve(2004) zaspievali z epického veľdiela Stardust We Are,z najväčšej emocionálnej bomby, len refrén,takto si to uľahčili a publikum im to zrátalo.Dohrávalo sa už len povinne,ako futbalový zápas,v podobe nemastnej-neslanej a nevýraznej The Sum of no reason,ktorá bola aj tak čiastočne odfláknutá.Chlapi sa už videli asi niekde na šatni pri pive.Celkový rozpačitý dojem zo záveru nezachránili ani silené a miestami nevkusné počítačové animované efekty.Potom už len povinný potlesk,žiadne ovácie,klaňačka a koniec.Na tvári Roineho Stolta bolo badať sklamanie.Tak v Nitre v 2003 bola teda úplne iná atmosféra,tam to vrelo!My Slovania sme predsa len spontánnejší,emocionálnejší a vášnivejší.

Klady a zápory:

+perfektný obraz aj zvuk
+vysoká profesionálna zohratosť kapely
+väčšina vizuálnych efektov
+výborne nasvietené pódium a vkusne pôsobiace videá najmä kvetín(orchideí) a prírodných motívov premietaných na projekčnom plátne
+špičkové inštrumentálne aj vokálne výkony
+Pat Mastelotto za bicími
+v neposlednom rade aj veľmi prijateľná cena DVD nosiča,doslova za pár eur máte kopu muziky

-nevhodne zvolený playlist
-zo Stardust We Are zaspievané iba torzo
-niektoré animované počítačové efekty v záverečnej skladbe
-znudené a ospalé publikum s úplnou absenciou radosti,väčšina z divákov asi ani nevedela,že ide na koncert progrockovej skupiny,možno si mysleli že im zaspieva Šakira a ešte im aj ukáže holé kozy
-celková atmosféra

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Tour Kaputt
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The

---

Metaphor / The Sparrow

Mám rád koncepčné albumy.The Sparrow je jedným z tých,ktoré so mnou zatriasli ako víchor so suchým,lykožrútom rozožratým smrekom.Album vznikol na základe sci-fi filozofického románu The Sparrow(vrabec),ktorý v roku 1996 napísala spisovateľka Mary Doria Russel,rodáčka z Chicaga.Za toto literárne dielo získala množstvo prestížnych medzinárodných ocenení.Išpiroval ju citát z Evanjelia podľa Matúša 10:29-31:"...že ani vrabec nepadá na zem bez toho,aby to Boh poznal".

Dej románu začína tým,že skupina jezuitských kňazov zachytí zvláštne rozhlasové vysielanie z planéty Rakhat.Kňazi nakoniec planétu navštívia,kde sú konfrontovaní s mimoriadne vyspelou,ale zároveň aj krutou mimozemskou civilizáciou.Z planéty Rakhat sa na Zem vráti len otec Emilio Sandos,ktorý je po zvyšok svojho života telesne aj mentálne poznačený.

Toľko dej...a aká je hudba?Ťažko hľadať slová,to treba počuť!Skupina zo San José uchopila túto tému veľmi zodpovedne a profesionálne.Treba však povedať,že inšpirácia velikánmi art/prog rocku z rokov 70-tych ako sú Genesis,King Crimson,Gentle Giant či Happy The Man je nepopierateľná a každému jasná.Hudobný materiál,ktorý nahral tento neo-retro progresívny kvintet je vlastne sci-fi opera plná nápadov,originálnych kompozičných a skladateľských postupov,nečakaných zvratov a zložitých inštrumentálnych štruktúr.Album sa skladá zo 14 skladieb,ktoré majú od 2 až do 12 minút.Nájdete tu viacvrstvové finty typické pre Gentle Giant,veľa mellotronových plôch,ale tiež aj krásne organové vyhrávky a hackettovské gitarové sóla.Inštrumentálne výkony sú fakt uchvacujúce a spevák John Mabry mi miestami silne pripomína vokálny prejav Erica Naylora z kresťanskej prog-rockovej skupiny AKACIA a to najmä farbou hlasu,celkovou intonáciou a frázovaním.Album je veľmi emotívny a zároveň inteligentne a vkusne spracovaný...avšak pre poslucháča je na prvé počutie dosť ťažko prístupný a opona sa roztvorí až po viacnásobných sústredených posluchoch,čo si vyžaduje určitú dávku trpezlivosti.Záver albumu je famózny!Ohromujúce finále vo forme zborového spevu v predposlednej skladbe God Will Break Your Heart,kde mi naskakujú zimomriavky podobne ako pri piatej skladbe Death In Eden a nasledujúcej Challallah Khaeri.Metaphor-The Sparrow vrelo odporúčam všetkým progrockerom!

» ostatní recenze alba Metaphor - The Sparrow
» popis a diskografie skupiny Metaphor

---

Magic Pie / The Suffering Joy

Mrzí ma, že tento progresívny klenot tu nemá žiadnu recenziu. Tretí album nórskej prog-rockovej skupiny si určite aspoň pár riadkov zaslúži.

Ak zmiešate Neala Morsea, Dream Theater a Spock´s Beard, výsledok sa volá Magic Pie. John Petrucci z Dream Theater by sa mal mať na pozore, pretože tie gitarové hody, aké tu predvádza Kim Stenberg, priam vyrážajú dych. Rastie mu silná konkurencia v Nórsku a mal by si byť toho vedomý. Na rozdiel od Dream Theater však kladú Magic Pie väčší dôraz na melódiu ako na inštrumentálne predvádzanie sa.

Uragán nastane hneď na úvod. Štvordielna suita A Life´s Work zahŕňa tri krátke skladby vrátane strhujúcej Overture a najsilnejší moment prichádza v štvrtej časti A Life's Work (Part IV) - The Suffering Joy. 17 minút dokonalej progrockovej nirvány! K Eirikovi Hanssenovi sa pridá hosťujúca speváčka Maria Bentzen a vzniká na malej ploche celkom zaujímavý duet. Tie zmeny a zvraty miestami nestíham sledovať, je to vymakané až hrôza, strhujúce tempo a silný hymnický dramatický viackrát opakujúci sa refrén. 17 minút trvajúci ničivý uragán! Technicky brilantné gitarové sóla, hammond, výborne zohratá rytmika a dokonalé spevácke výkony. Ani mikroskopom nenájdete chybičku a to až do konca albumu! Ešte keď k tomu prirátame pekný obal od Thomasa Ewerharda, tak nie je o čom uvažovať, len CD si zakúpiť do zbierky.

Nórska skupina Magic Pie, založená v roku 2001, si za tento album zaslúži absolutórium - päť hviezdičiek silno žiariacich na prog-rockovej oblohe!

» ostatní recenze alba Magic Pie - The Suffering Joy
» popis a diskografie skupiny Magic Pie

---

Gentle Giant / Octopus

*Toto nie je recenzia,iba také subjektívne poohliadnutie sa fanúšika Gentle Giant do doby zdanlivo minulej a dobrodružstiev z nej vyplývajúcej.

Gentle Giant je hudba skutočne ojedinelá,špecifická a originálna.Za ten svet si nedokážem zapamätať ani jeden motív,ani jedinú nosnú melódiu či refrén,čo je na jednej strane aj dobré,lebo ma to núti často túto hudbu počúvať...no na strane druhej,keď vykonávam prácu,ktorá sa mi vyslovene bridí(ako napr.dojenie kráv),tak v takej chvíli by sa hodil istý mozgový kultúrny doping a trochu si aspoň v duchu zanôtiť..no nedá sa.Pamäť je sviňa!

Na začiatku rokov deväťdesiatych,v dobe predinternetovej t.j. v dobe informačného praveku,kedy vlastne nikto ani neexistoval lebo nebol na fajsbúku(ja takto v pohode neexistujem dodnes),rástli v našom okresnom,neskôr krajskom meste kamenné music-shopy ako huby po výdatnom daždi.Také turné po všetkých,to bola riadna turistika,takmer až na otlaky.Ale NIKDE,zdôrazňujem NIKDE som nenašiel jediné CD Gentle Giant a to som s vytrvalosťou detektíva Orieška prezrel všetky regály.Na moju otázku že PREČO mi predavačka odpovedala,že NAČO mi je GG..a dídžej Bobo by mi nestačil?A objednať by sa to nedalo?Ale dalo,len po pozretí do múdrej knihy o hrúbke biblie,koránu,talmudu aj marxovho kapitálu spolu zahlásila,že vraj 600 korún a za 10 týždňov.S buľvami prekrútenými o 360 stupňov smerom k obratníku raka som vycúval z toho kultúrneho stánku.Určite lepšie na tom boli starí art-rockeri okolo bratislavskej predajne Roxy-Music.

Ale čas plynul a všetko sa zmenilo k lepšiemu ,keď ÚV KSS pod vedením súdruha Mečára zaviedol internet a strieborné plastové kotúčiky s nahrávkami Gentle Giant si našli cestu aj ku mne.Hurá!

Daľší dôležitý faktor je,že v živote som stretol iba jediného živého človeka,ktorý počúval Gentle Giant.Stalo sa to vtedy,keď som sa pozrel v kúpeľni do zrkadla v snahe oholiť sa.Celý rozhovor prebiehal asi takto:Teba poznám,nepočúvaš náhodou GG?Náhodou áno a Ty?Ja tiež.Tak to budeme kamaráti.Tak to si píš!Keď som bol pod vplyvom kofoly,tak som videl v zrkadle fanúšikov až dvoch!Teda so mnou sme už boli traja!A to už je dosť na založenie fanklubu!

K samotnému albumu iba toľko,že som mal spočiatku problém so skladbou Knots >> odkaz ,ktorá sa neskôr paradoxne stala mojou najobľúbenejšou.

A čo dodať na záver?Nikdy sa nevzdávaj,pretože niet takej prekážky,ktorá by oddelila fanúšika od jeho milovanej hudby!!!Gentle Giant forever!A nikdy inak!

» ostatní recenze alba Gentle Giant - Octopus
» popis a diskografie skupiny Gentle Giant

---

Brand X / Morrocan Roll

O Brand X som sa začal zaujímať už od puberty(tá u mňa v rôznych formách žiaľ pretrváva až dodnes),kedy som v denníku Smena v kultúrnej rubrike čítal taký miničlánoček o Philovi Collinsovi.Ten už na svojich sólovkách občas zaradil skladby,ktoré sa jemne povedané,vymykali zo zavedeného pop-rockového formátu.Ako príklad uvediem Thru These Walls(z albumu Hello,I Must Be Going...),alebo výživnú jazzovú praženicu Saturday Night And Sunday Morning(z albumu ...But Seriously.Obe sú poriadne natlakované dychovou sekciou...a dovolím si tvrdiť,že sa veľmi blížia k termínu Fusion.

A čas plynul,až sa mi raz podarilo kúpiť CD Unorthodox Behaviour.To už bol koniec 90-tych rokov a ja som veselo ulietaval na skupinách Return To Forever,Energit,The Mahavishnu Orchestra...takže nečudo,že taký Nuclear Burn bol pre mňa viac ako len priateľský buchnát do chrbta.Asi rok po miléniu mi po jednej návšteve predajne Roxy pribudol do zbierky aj Morrocan Roll a tento album ma oproti debutu prekvapil svojou väčšou prístupnosťou.

Sun In The Night a Collins spieva za sprievodu sitár zvláštnu melódiu,ktorú som si ja tak pracovne nazval ako "japonskú"...až mi to nakoniec tak zostalo.Po tom čo stvára Percy Jones na basu a Phil Collins na bicie,to treba počuť,o tom nemá význam písať.To akoby ste slepému opisovali západ Slnka(Sorry za politicky nekorektný príklad,ale veď už aj ten náš najvyšší a najmúdrejší udal stratégiu: koniec korektnosti a kto do teba kameňom,ty doňho dvomi!!!).

Why Should I Lend You Mine je jedenásťminútová pohodovka,ktorej autorom je Collins.Keď zavriem oči,cítim sa v stave beztiaže,plávam v mydlovej bubline na okraji mliečnej dráhy a doslova si lebedím v ľahkosti bytia.

Veci sú mnohokrát úplne iné,ako sa nám na prvý pohľad javia.Tí,ktorí si zaradili Collinsa ako TOHO autora a interpreta tých lacných hitparádových popových popevkov sú rovnako naivní ako som bol ja keď som až do svojich 13 rokov života veril,že darčeky nosí skutočne Ježiško.Ešte v 16-tych som celkom neakceptoval,že ľudia sa množia takým primitívnym spôsobom a stále som dumal,že musí existovať paralelne nejaké sofistikované bunkové delenie,ktoré sa zaobíde bez tých smiešnych pohybov a dychčania.V 20-ke som zobral koitus definitívne na milosť,pretože moje alternatívne bádanie skončilo neúspechom.Do 35-ky som pevne veril tomu,že pravda a láska musí zvíťaziť...a ono mi to došlo,že nemusí!Zistil som,že aj ten pán Havel nebol až taký svätý,že bol aj alkoholik,aj trochu kurevník, aj podvodník, aj mamonár...V 40-ke som zistil,že všetko je podvod a v 45-ke som uznal,že náš starý profesor ovocinárstva a včelárstva na strednej škole mal pravdu v tom,že človek je iba sebecký živočích.Hrozím sa toho,čo zistím o sebe a o ľudstve v 50-ke...

Ale späť k hudbe.Vrcholom tohto albumu je pecka Disco Suicide.Úvodná melódia a jemne naznačená vokálna linka sa rozvinie do majestátneho finále,ktoré umocňuje zvonenie zvončekov.Posledné dve minúty tejto skladby,to je priam rajská hudba!Album ako celok nemá slabé miesto.Fakt nemá!
Ešte by som písal aj ďalej,ale musím si pripraviť raperské nohavice a pozlátenú reťaz okolo krku,idem si totiž na svätoštefanskú zábavu trošku zabrejkovať a zahip-hopovať.
S konštatovaním,že "celý svět se řítí do ďáblovy řiti"
Vás zdraví Braňo.

» ostatní recenze alba Brand X - Morrocan Roll
» popis a diskografie skupiny Brand X

---

Marillion / Misplaced Childhood

Zmarené detstvo.Mŕtve detstvo.Schúlený v zdanlivom bezpečí hodvábneho kimona,ktoré chráni detskú nevinnosť pred vonkajším zlým svetom.Prvé detské lásky,srdce nakreslené kriedou na detskom ihrisku,prvý fantóm romantiky,prvé zlomené srdce,strata nevinnosti.Krutý svet dospelých,nepochopenie rodičov/"matka jej povedala,že je krásna,otec jej povedal,že je kurva"/,hra bez pravidiel až na hranici šialenstva,závislosť,politické intrigy a klamstvá/"Prisahám, že nemám žiadny národ
ale som hrdý, že vlastním svoje srdce!"/..kde je moja nevinnosť?Vráťte mi ju späť!!!Tiež som bol dieťa,ktoré milovalo,skôr ako mi zlomili srdce!

Misplaced Childhood je album,ktorý sa mi nikdy nezunuje.Všetky tie nálady,ktoré sa tu striedajú,od bôľnej depresie cez naivnú dôverčivosť až po výkriky nadšenia.Je to ako dravá rieka po ktorej sa plavíte na chabom gumenom člne bez vesiel.Narážate na ostré kamene,vzápätí vás prúd odhodí niekam inam až skončíte doráňaný na brehu,kde si fúkate svoje boľačky.Misplaced Childhood je soundtrack života.Možno aj toho vášho...

» ostatní recenze alba Marillion - Misplaced Childhood
» popis a diskografie skupiny Marillion

---

Oldfield, Mike / Tubular Bells III

Neskorá jeseň roku "98" bola u nás dosť turbulentná.Vrcholiaci divoký mečiarizmus,neférový predvolebný boj a rozdelený prudko rozhádaný národ.Keďže som v tej dobe o internete doma ani len nesníval,tak informácie zo sveta hudby som zháňal ako sa len dalo ...a tak jedného dňa som sa niekde dočítal,že Mike Oldfield vydáva už tretie pokračovanie tubulárnych zvonov.Tubular Bells II. ma v dobe vydania silno zasiahlo,tak som sa na "trojku " pochopiteľne tešil.

Stačilo jedno letmé párminútové vypočutie v music shope a CD som si odnášal domov.Risk tentokrát nevyšiel.Už z bookletu som zistil,že majster nahrával toto CD na Ibize,čo neveštilo nič dobré.Následne sa z reprákov vyvalil tuc-tuc diskotékový rytmus a pred očami sa mi okamžite objavili spotení ľudkovia všetkých pohlaví ako sa pod vplyvom extázy natriasajú ,mykajú a vykonávajú všelijaké smiešne pohyby.Potom skončia na toalete,kde divoko a nezriadene pohlavne obcujú.Sálu bičujú mihotavé svetlá a vo vzduchu sa vznášajú vírusy HIV,hepatitídy a všetkých možných pohlavných chorôb.Zo stropu kvapkajú kvapky kvapavky.Do takéhoto prostredia by som vstúpil jedine v skafandri!

Z diskošoku sa trochu spamätám až pri skladbe Outcast.Je to celkom zaujímavá gitarovka,ktorá jasne odkazuje na prvý album Tubular Bells z roku 1973.Ďalšia skladba,ktorá si ma hneď získala je The Inner Child,kde spieva božská Rosa Cedrón.Krásavica prenesmierna,do ktorej som sa beznádejne zamiloval,keď som ju videl zo záznamu upršaného koncertu Tubular Bells III. v Londýne ,ktorý vysielala STV 2.Zo silného citu zamilovanosti som vytriezvel až po pár dňoch,keď som sa sebakriticky pozrel do zrkadla a následne do peňaženky a uvedomil som si,že božská Rosa Cedrón by si o mňa ani cigaretu nezahasila.Tomu sa hovorí návrat do reality.

Man in The Rain je ako stokrát vyžuvaná žuvačka,Moonlight Shadow z roku 1983 ako cez kopirák.Trápnosť bez invencie a nápadu!Nasledujúca skladba The Top of the Morning je tretí pevný bod tohto albumu na ktorom sa dá stavať.Pekne kompozične vyskladaná klavírna inštrumentálka,ktorú by som najradšej počúval stále dookola.

Záver albumu je opäť v diskonálade tuc-tuc a celú zlú situáciu nezachránia ani trubicové zvony na ktoré majster v závere udiera kladivkami.

Album mám už 19 rokov v zbierke napriek tomu,že stojí fakticky za prd.Slúži mi ako ukážkový príklad toho ako sa to robiť nemá.Po jeho vypočutí si vždy viac vážim všetkých tých Floydov,Genesisov,Yesov a Jethro-Tullov,ktorých mám v zbierke.Za tri nadpriemerné skladby hodnotím album ako celok len dvomi hviezdičkami.Viac si nezaslúži!

» ostatní recenze alba Oldfield, Mike - Tubular Bells III
» popis a diskografie skupiny Oldfield, Mike

---

Anderson, Jon / Anderson/Stolt - Invention Of Knowledge

Výdobytky modernej techniky ako je aj internet umožnili spojenie dvoch velikánov progrockovej hudby-Jona Andersona a Roineho Stolta.Prvý menovaný je spevák s hlasom cherubína známy najmä ako frontman skupiny Yes,ale tiež aj z mnohých projektov,ako je úspešná spolupráca s gréckym skladateľom Vangelisom,alebo japonským fenoménom Kitarom(album Dream).Jon Anderson si tiež zaspieval aj na albume Lizard od King Crimson.

Druhý menovaný už ako mladík hrával v legendárnej švédskej art-folk-rockovej formácii Kaipa,neskôr založil veleúspešné zoskupenie The Flower Kings,ktoré vydalo kvantum nadštandardnej a pozitívne ladenej progrockovej muziky a tiež pôsobil v superskupinách Transatlantic,The Tangent,znovu sa vrátil do obnovenej Kaipy Hansa Lundina,zažiaril aj v projekte Karmakanic basgitaristu Jonasa Reingolda a naposledy v Kaipa Da Capo...

Keď som počul prvýkrát tento album,povedal som si,že v tomto prípade sa netreba unáhliť.Takéto dielo potrebuje čas dozrieť ako dobré víno.A tak sa aj stalo.Keďže mám rád veľkovýpravné monštruózne dielo Tales From The Topografic Ocean(1973)od skupiny Yes a tiež si hoviem pri počúvaní Andersonovej exotickej prvotiny Olias Of Sunhillow,kde vplyv ďalekovýchodných meditatívnych vplyvov budhistického razenia a experimentovanie s týmito prvkami je jednoducho neprepočuteľné...tak v prípade novinky Invention of Knowledge nemôžem byť sklamaný.A to ani nie som.Naopak!Anderson,napriek vyššiemu veku spieva nádherne,rovnako ako pred 40 rokmi na albumoch Fragile,Close To The Edge,alebo Going For The One.

Ako v prípade už spomenutého Tales From Topographic Ocean,tak aj na tomto albume sú štyri dlhominutážne kompozície,do ktorých keď sa človek ponorí a nechá sa hudbou unášať,tak zostáva očarený úžasnou farebnosťou a zároveň pokojom a zvláštnou mystikou tohto diela.Viem,že dnešná uponáhľaná doba takejto hudbe nepraje.Ale ak si človek predsa len nájde čas a podarí sa mu odizolovať od okolitých rušivých vplyvov prostredia,tak v tejto hudbe objaví svoj súkromný duševný azyl,akési útočisko čistej radosti v tomto negatívne ladenom šialenom svete plnom násilia a krutosti.Tiež sa rád občas utiekam do podobného snového sveta.Potrebujem to.Aspoň na chvíľu utiecť z reality sa dá totiž aj bez drog a alkoholu a to prostredníctvom takejto HUDBY.Ak máte chuť,tak snívajte!

» ostatní recenze alba Anderson, Jon - Anderson/Stolt - Invention Of Knowledge
» popis a diskografie skupiny Anderson, Jon

---

Credo / Against Reason

Against Reason uzrel svetlo sveta šesť rokov po fenomenálnom albume Rhetoric,ktorý môžem smelo postaviť medzi také perly neo-progu ako je Misplaced Childhood od Marillion,alebo The Visitor od Areny.Skupina Credo,ktorej začiatky siahajú ešte do dávnych 70-tych rokov(okolo roku 1977)nahrala do dnešného dňa iba tri štúdiové albumy a podľa najnovších informácií momentálne pripravujú štvrtý.Páni sú podľa všetkého veľkí perfekcionisti a nič nenechávajú na náhodu.A preto je pochopiteľné,že nechcú vypustiť do sveta nič podradné.

Poviem otvorene,že tento album nedosahuje výpovednú emocionálnu hodnotu albumu Rhetoric.Nie je tu až taký nekompromisný ťah na bránku,skupina zmiernila tempo,čo však neznamená automaticky kvalitatívny prepad.Máme možnosť poznať Credo znovu z inej stránky ich tvorby.

Staring at the Sun je pekný kúsok na úvod.Mike Varty odviedol skvelú klávesovú prácu a to Fishovské frázovanie Marka Coltona mi navodilo prvé zimomriavky.To je dobrý znak.Cardinal Sin rozoberá ďalšie temné témy,tentokrát je to pedofília.Už je jasné,že tématicky tento album nadväzuje na predošlý Rhetoric.Skladba je na konci useknutá podobne ako Pull Me Under od Dream Theater,akoby zostalo ešte niečo nedopovedané. Intimate Strangers si viem predstaviť aj ako rádiový singel niekde v hitparádach,tá pieseň je prijateľná aj pre tzv. väčšinového poslucháča.Titulná skladba je nezvykle iba inštrumentálna,síce neurazí,ale je trochu nevýrazná.Iba sa tak neškodne obtrie okolo mňa,bez toho že by nejako zvlášť upútala moju pozornosť.Insane,to je už iná úderka! Sofistikovane vystavaná skladba s dramatickým nábojom.Téma je opäť typická pre Credo-vojna,nezmyselnosť konfliktov,hlad,náboženská nenávisť,šialenstvo dnešného sveta...A guľometná paľba na koniec to len zaklincuje.Najsilnejší moment tohto albumu!Samozrejme spolu so záverečnou epickou 13 minútovkou Ghosts of Yesterday ,ktorá je ozdobou nielen tohto albumu,ale aj žánru ako takého.

V porovnaní s predošlým albumom Rhetoric(DR-7) je zvuk vzdušnejší a nepôsobí unavujúco ani pri vyšších hlasitostiach.Podľa meraní je DR-10 a takto nejako by mala kvalitná neo-progová nahrávka dneška znieť.Album ako celok odporúčam do zbierky každému fanúšikovi neo-progu.Rozhodne sa budete k nemu opakovane vracať,ako to robím aj ja už pekných pár rokov.

» ostatní recenze alba Credo - Against Reason
» popis a diskografie skupiny Credo

---

Flower Kings, The / Stardust We Are

V prehrávači sa krúti CD č.2 Stardust We Are,vo fajke mám trávu( zmes Kostrava lúčna+Mätonoh mámivý)a v pohári desinu Corgoňa.Možno nebudete veriť,ale je to len druhé moje pivo v tomto roku.Celé leto som abstinoval a pil som len minerálnu vodu Sulinka,ktorá má údajne značné laxatívne účinky.Bolo to napísané na flaši,ale len takými malými písmenkami a ja takýmto textom zo zásady neverím,pretože vždy sa jedná o nejaký nekalý právnický fígeľ,alebo podfuk.Ale veriť som mal.Riť si vytrpela svoje.Ale ako hovorí klasik,nech telo trpí,keď je hlava sprostá!

Na úvod je tu majestátny chrámový organ na ktorom hrá Tomas Bodin ústredný motív,ktorý je plne rozvinutý v záverečnej titulnej epickej 25 minútovej kompozícii.Táto organová miniatúrka má názov Pipes of Peace a zimomriavky u poslucháča sú zaručené!Nasleduje rozjímavá skladba The End Of Innocence,ktorá náladovo nadväzuje na dramatické organové intro.Tretia skladba The Merrygoround je už ale z iného súdka.Veselá, optimistická záležitosť kde vplyv art-rockových velikánov YES je neprehliadnuteľný.Taký kvetinový Roundabout!Rovnako hravá a veselá je i skladbička Different People,kde by ste vôbec nepovedali,že to hrá progrocková kapela.Refrén je neuveriteľne chytľavý,takže kedy ho hrali v rádiách tak by si ho pohvizdovala a pohmkávala polovica populácie.Možno práve pre túto pestrosť mal dvojalbum Stardust We Are taký úspech aj v USA.Ďaľšia pecka je Kingdom Of Lies,ktorú mám osobne veľmi rád a vždy sa na ňu teším.Hlavného vokálu sa bravúrne ujal Hasse Froberg,ktorý znamená pre skupinu obrovský prínos a jeho hlasový rozsah je neporovnateľne väčší ako ten Stoltov(samozrejme,pri všetkej úcte k majstrovi).Mozaiku pestrosti tohto dvojalbumu dotvára ďaľšia nezvyčajná skladba Ghost Of The Red Cloud.Je to akási podivná zmes reggae a country music.Veľmi príjemná,trošku žartovná záležitosť,kde vidieť,že chlapci majú zmysel pre humor.Tu sa už však sranda končí,pretože prichádza ťažké temné psycho Hotel Nirvana,akési ticho pred búrkou,ktoré predznamenáva že sa bude diať niečo veľmi veľmi dramatické!A je to tu!Stardust We Are-magnum opus di tutti capi numero uno absolutto!!!Toto trojdielne majstrovské dielo začína úplne pozvoľne.Stolt spieva kľudným až rozprávačským štýlom,atmosféra však pomaly hustne.Napomáhajú tomu výrazne aj inštrumentálne vsuvky a medzihry,ktoré pomaly ale účinne a isto zvyšujú napätie.Dej šialene graduje a okolo 17 minúty sa rozpúta skutočná smršť.Erupcia vulkánu nastane pompéznym refrénom:

Stardust we are
Close to divine
Stardust we are
See how we shine

...ktorý sa ešte raz zopakuje.Neskutočne intenzívny hudobný orgazmus!!!Potom už nasleduje len decentný fade out.

Teraz budem vážny ako monoskop >> odkaz .The Flower Kings nie je len tak nejaká progrocková skupina zo Švédska.The Flower Kings je progrocková ustanovizeň,inštitúcia a pre mňa hudobná svätyňa!!!Dvakrát som bol na ich koncerte a bol to zážitok porovnateľný snáď len s prvým sexom v živote,alebo s revolúciou v roku 1989.To trošku preháňam,ale musím to predsa k niečomu prirovnať!Ak existuje nejaký progrockový ignorant,ktorý Stardust We Are náhodou nepozná a ešte nepočul(čomu neverím),tak by to mal urýchlene napraviť,pretože doba je neistá a osud tohto sveta sa môže hocikedy naplniť.Teda možno:-).

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Stardust We Are
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The

---

Flower Kings, The / Stardust We Are

Táto hudba je v dnešných ťažkých časoch skutočne balzam na ubolenú dušu.Včera som s prekvapením zistil,že 2CD vlastním už vyše 15 rokov a ešte som nebol schopný o tejto nádhere vytlačiť zo seba ani riadok.A to je chyba,pretože sa jedná o veľkolepý monumentálny monštruózny monolit čnejúci až do oblakov.A tak som sa rozhodol konať a umierajúce mozgové bunky som posilnil pivom značky Corgoň,ktoré je najlepšie na svete v rozpúšťaní zubného kameňa.

In The Eyes Of The World je poriadne našliapnutý začiatok v štýle skupiny Yes,ktorý hneď zdvihne náladu a hladinu serotonínu v mozgu a v nervových zakončeniach.Krátka oddychovka v podobe A Room With A View a už je tu zvolanie Shut Up! a Just This Once.A je tu kostolný organ a pastorálna takmer religiózna Church Of Your Heart,ktorá začne svojou dojímavou naivnou úprimnosťou jemne nahlodávať moje zatvrdnuté srdce zblúdilej ovečky z košiara rodnej RKC.Nasleduje trochu seversky zadumaná inštrumentálka The Man Who Walked With Kings,ktorá ukľudní rozbúrené city a ide sa do tuhého v podobe strašidelného inštrumentálneho kolosu Circus Brimstone.Keď popustím uzdu fantázie,tak vidím cirkusové šapitó,pod ktorým zdesenému obecenstvu predvádzajú akrobatické kúsky rôzni znetvorení mutanti,ľudoopi,hobitovia a avatari všetkého možného aj nemožného typu.Obecenstvo sedí ako prikované,bez možnosti pohnutia sa.Pre mňa zlatý klinec programu,kedy mi striedavo naskakujú zimomriavky a oblieva ma studený pot.A je tu záver v podobe Compassion.Bizarná nálada vyvolaná zvláštnymi elektronickými zvukmi,Roine Stolt spieva zastretým hlasom,následne mu kontruje zbor mohutným "Compassion" a táto výbušná zmes vrcholí elektrizujúcim a zároveň oslobodzujúcim gitarovým sólom gilmourovského typu,ktoré to všetko zaklincuje!

Tak a na dnes končím.Ako muž po štyridsiatke už nemám dlhú výdrž a CD č.2 by som už nezvládal zrecenzovať ani po mentálnej ani po fyzickej stránke.Ako odchovanec socialistického školstva,ktoré zo mňa vytvorilo latentného klérofašistu, homofóba a odporcu silikónových pŕs,nie som schopný podávať nadľudské kapitalistické výkony adekvátne súčasnej dobe.Najmä nie po dnešnej ťažkej noci,kedy ma vo sne naháňala nadržaná Nadežda Krupská s cieľom brutálne ma znásilniť.Ešte šťastie,že nemala silikónové prsia,lebo to by bol už iný horor!

» ostatní recenze alba Flower Kings, The - Stardust We Are
» popis a diskografie skupiny Flower Kings, The

---

Kayak / See See The Sun

Skvelý debut holandskej skupiny Kayak je na Progboarde trestuhodne dlhodobo ignorovaný,pričom sa jedná o silno výživný Art-Rock ako Brno!Tento smutný fakt je mi záhadou,pretože See See The Sun skutočne spĺňa všetky náročné estetické kritériá tak príznačné pre tento hudobný žáner.

Skupinu Kayak založili v roku 1972 študenti Hilversum Music Academy -Tom Scherzenpeel,Pim Koopman a Max Werner.Kayak sa veľmi rýchlo zaradili do prvej ligy holandských progresívnych kapiel ako boli slávni Focus,Supersister,Solution,Alquin,Earth and Fire,Finch...a mnohí ďaľší.Ich neskoršia tvorba však priniesla výraznejší odklon od progresívneho rocku smerom k pop-rocku.Tento trend je badateľný už od polovice 70-tych rokov,no napriek tomu si ich piesne zachovali vysoký umelecký štandard.

A aký je vlastne See See The Sun?
Nájdeme tu melodické piesne,ktoré majú svojský štýl s jemne jazzovým nádychom.Príjemne prekvapí celá plejáda klávesových nástrojov,ktorým vládne pevnou rukou Tom Scherzenpeel-piano,klavír,organ,hammond a miestami mellotron.Spolu vytvárajú pestrú paletu klávesových zvukov a efektov.Vokály a zbory sú skvostné,silne evokujúce vokálne harmónie skupiny Yes.Dlhominutážne epické megakompozície tu síce nenájdete,ale kvalitný Art-Rock sa dá v pohode sprostredkovať aj prostredníctvom kratších skladieb.Tento album sa určite nezahanbí ani v silnej konkurencií slávnych skupín tej doby,ako boli Genesis,Yes,ELO,Supertramp či Caravan.

» ostatní recenze alba Kayak - See See The Sun
» popis a diskografie skupiny Kayak

---

Fleetwood Mac / Fleetwood Mac

Len toť nedávno som v TV zhliadol pár dielov seriálu American Horror Story III.,ktorý vyvolal v mojej obývačke skôr salvy smiechu ako záchvaty strachu(ako by sa na dobrý horor patrilo).V hlavnej úlohe Jessica Langová,ktorá bravúrne zahrala absolútne morálne zhnitú vrchnú bosorku v bosoráckom dome:-).Dej bol príšerný,ale zaujala ma bosorka,ktorá v bažinách oživovala mŕtvoly :-)))) a pri tejto bohumilej činnosti počúvala Fleetwood Mac a Stevie Nicks na podivnom predpotopnom prehrávači.Nakoniec jej vrchná bosorka Jessica sen splnila a zoznámila ju so Stevie Nicks osobne.Bolože to radosti veselosti,Stevie zahrala na klavíri a zaspievala Rhiannon a dojaté bosorky slzili o dušu.

Album vyšiel v roku 1975 a je akýmsi úspešným predvojom megaplatinového albumu Rumours(1977).Samozrejme,že bluesové časy Petra Greena sú už nenávratne preč a kapela to má neochvejne a jednoznačne namierené k väčšinovému komerčnejšie ladenému poslucháčovi.A za tým sú vypredané koncerty,státisíce až milióny predaných nosičov a veľa veľa peňazí.Album sa v každom prípade veľmi dobre počúva.Je to kolekcia príjemných pesničiek,ktorým vládne megahit Rhiannon.A mne nezostáva nič iné,len odcestovať do tajomných bažín a podstúpiť omladzovaciu kúru u tajomnej bosorky za doprovodu hudby Fleetwood Mac.Ó šugar dady...

» ostatní recenze alba Fleetwood Mac - Fleetwood Mac
» popis a diskografie skupiny Fleetwood Mac

---

Jarre, Jean-Michel / Équinoxe

Équinoxe je viac než dôstojným nástupcom legendárneho debutu Qxygene.Je tu väčší dôraz na zapamätateľné melódie,prístupnosť masám a hitovosť.Po skladbách Equinoxe Part 3 a 4 sa okamžite vrhli komerčné rádiá,ako vyhladovaný pes na kosť.

Album vyšiel v decembri 1978 a v UK obsadil 11. priečku.Na obale sa rovnako ako v prípade Oxygene podieľal výtvarník Michel Granger.Hudba na Equinoxe je vesmírne fascinujúca,veľkolepá a myseľ pozdvihujúca.Do dnešného dňa sa predalo vyše 10 miliónov kópií na celom svete.S albumom Equinoxe sa viaže aj pozoruhodný rekord zapísaný do Guinessovej knihy.V roku 1979 sa konal v Paríži koncert pod otvoreným nebom,na ktorom sa zúčastnilo vyše milióna jasajúcich divákov.

Aj nasledujúce Jarreho albumy sú pozoruhodné,avšak kvality a úspešnosti Qxygene a Équinoxe už nedosiahli.Darmo,tretíkrát sa už nedá vstúpiť do tej istej rieky :-)

» ostatní recenze alba Jarre, Jean-Michel - Équinoxe
» popis a diskografie skupiny Jarre, Jean-Michel

---

Jarre, Jean-Michel / Oxygène

Myslím,že tento album pozná snáď každý.Francúzsky elektronický mág,syn slávneho otca(skladateľa filmovej hudby) si Oxygene nahral sám vo svojom byte.Použil na to všetky možné analógové syntetizátory a elektronické hračky dostupné v tej dobe.Počujeme tu vtedy bežné klávesové nástroje ako Farfisa organ,Mellotron,ale tiež aj rôzne elektronické efekty.Vznikla z toho jedinečná šesťdielna elektronická kyslíková symfónia,ktorá poslucháča napĺňa zvláštnou ťažko popísateľnou harmóniou a duševnou rovnováhou.

Prvýkrát som toto dielo počul z praskajúcej LP platne od Jugotonu,spoločne aj s nasledujúcim Equinoxom.Ten pomer hudby a praskania bol tak 50 na 50 a tak som na tento asfaltový nosič definitívne zanevrel.V druhej polovici ôsmej dekády minulého storočia som mal už oba albumy nahraté na audiokazete z kompaktného disku a to už bolo iné kafe.Zážitok to bol ohromný!

Keď som bol hocikde v zahraničí, rozhovor skončil pri hudbe a spomenul som meno J.M.Jarre ,tak prítomným zasvietili oči a odvšadiaľ som počul Oxygene,Oxygene,Oxygene...V tej dobe to bola skutočne revolučná hudba a keď to mám hodnotiť dnes,tak je to jednoznačne za päť hviezdičiek.Tomuto môjmu rozhodnutiu napomohli aj korešpondenčné lístky od tučniakov z videoklipu Oxygene,Pt.4.A tie nemôžem ignorovať,veď som ich mal plnú poštovú schránku.Veď gentlemanov zo zvieracej ríše sa neoplatí si rozhnevať!

» ostatní recenze alba Jarre, Jean-Michel - Oxygène
» popis a diskografie skupiny Jarre, Jean-Michel

---

Jarre, Jean-Michel / Revolutions

K tejto nahrávke som sa dostal až niekedy v septembri 1989 a to som vôbec netušil, že už o dva mesiace zažijem jednu revolúciu naživo. Chvalabohu, nežnú. J.M.Jarre (1948) bol v bývalom socialistickom Československu dosť obľúbený aj medzi nami vtedajšou študentskou mládežou. Požičiavali sme si medzi sebou kazety s jeho hudbou, boli to už x-té kópie z vinylových platní, častokrát s otrasným zvukom, ale malo to svoje čaro. Fenomenálny francúzsky skladateľ, klávesový a elektronický mág, perfekcionista a detailista to ku komponovaniu nemal ďaleko, veď jeho otcom bol známy skladateľ filmovej hudby Maurice Jarre (Lawrence of Arabia, Dr. Zhivago...)

Je fakt, že najznámejšie Jarreho diela sú Oxygene (1976) a Equinoxe (1978), ktoré v celom svete zdvihli vlnu záujmu o elektronickú hudbu a rôzne zvukové experimenty. Koncepčný album Revolutions však, čo sa týka kvality, v ničom za nimi nezaostáva. Hneď úvodná štvordielna šestnásťminútová suita Revolution Industrielle je úžasne silný hudobný materiál s celou plejádou originálnych nápadov. Ouverture síce začína dosť ponuro až temne, neskôr však prevládnu jasavé klávesové fanfáry oslavujúce technický pokrok. Gong ouvertúru ukončí a cez tvrdé industriálne zvuky parných strojov, škrípajúcich oceľových ojníc a ozubených kolies sa prenesieme do prvej časti suity. Mohutné klávesové steny, ktoré zrazu povstali z industriálneho besnenia valcujú všetko naokolo. V druhej a v tretej časti sa ústredný motív drobí, rozpitváva a spomaľuje. Celkovú náladu podfarbuje aj zborový mužský chorál. Skutočne veľkolepé! Priemyselná revolúcia devätnásteho storočia sa pôsobivo završuje a stáva sa z nej už len historická minulosť. Musím povedať, že dosť ťažké sústo na úvod. Nasledujúca London Kid je už v inom duchu. Typicky hravá melodická skladbička prináša uvoľnenie z priemyselného stresu. A už je tu titulná Revolutions, ktorú odštartuje arabský etno orchester do ktorého sa postupne pridávajú Jarreho elektronické hračky a počítačovo upravený monotónny hlas, ktorý opakuje ten istý krátky jednoduchý text „revolution-no human-no change-no sex-no TV-no future-revolution“ za kvílenia Al Mawsili-ho. Tokyo Kid zaujme perkusiami od výmyslu sveta a rôznymi elektronickými vychytávkami. Computer Weekend je zábavná oddychová skladbička. Šum mora evokuje pocit, že sedíte na pláži a bavkáte sa s notebookom. Záver v podobe piesne September je už vážny a trochu smutný. Vokály obstaráva Mireille Pombo. September je venovaný ľuďom, ktorí museli opustiť svoju vlasť a ich deťom. Téma sa plne rozvinie v poslednej krásnej hymnickej skladbe L´Emigrant, v ktorej sa snúbi dôstojná nostalgia a ťaživý bôľ duše.

Revolutions ponúka 44 minútovú porciu kvalitnej a plne profesionálne zaranžovanej muziky. Francúzska uvoľnenosť a nonšalantnosť a Jarreho skladateľský um v spojení s jeho bezmedznou fantáziou, to sú atribúty, ktoré tohto umelca zaslúžene dostali na piedestál svetovej hudby.

Napísané 6.5.2014 pre blog.sme.

(Ďakujem alienshorovi za vypracovanie profilu J.M.Jarreho na Progboarde)

» ostatní recenze alba Jarre, Jean-Michel - Revolutions
» popis a diskografie skupiny Jarre, Jean-Michel

---

Brother Ape / On The Other Side

Tento album stelesňuje veľmi inteligentné a sofistikované splynutie progresívneho rocku,AOR a jazz-rocku.Začiatky skupiny Brother Ape sa datujú do roku 1981 a dejiskom bolo hlavné mesto Švédska.Partia okolo Stefana Damicolasa nahrala titulnú skladbu z tohto debutového albumu už v roku 1995,teda desať rokov pred jeho oficiálnym vydaním.Celý album sa nahrával analógovo na 8-stopový magnetofón Tascam.Teda ak máte rádi hudbu skupín ako Saga,Alan Parsons Project,Genesis,Weather Report,alebo Brand X,tak určite si tu nejaký fragment pre seba nájdete.

The Jerk je poriadna šupa na úvod!Hradby kláves v štýle Genesis a do toho neustále nervózne dobiedza Damicolasova gitara ako rozzúrená osa.Hudobné obrazce sa s veľkou rýchlosťou vynárajú,vzápätí zanikajú a s pozoruhodnou ľahkosťou vznikajú nové.Ak radi pri hudbe snívate,je tu pre vás skladba Railways.Ľahučká melódia,jemné harmónie a takmer ženský Dahlströmov vokál.To treba počuť!V podobnej nálade je aj This Hour,ktorá však nemá až taký silný hypnotický účinok ako Railways.Nasledujúca Unaccomplished je už šajba v štýle úvodnej The Jerk.Ak si nedržíte klobúky,tak je ľahko možné,že o ne prídete!A čerešnička na torte na záver v podobe titulnej 8 minútovky,kde sa poriadne vybláznil bubeník Max Bergman.

» ostatní recenze alba Brother Ape - On The Other Side
» popis a diskografie skupiny Brother Ape

---

Discipline / Unfolded Like Staircase

Detroit,štát Michigan.Bývalá mekka automobilového priemyslu,slávny hokejový klub Detroit Red Wings a miestni králi progresívneho rocku-páni Parmenter,Kennedy,Bouda a Dzendzel,ktorí tvoria skupinu Discipline.Takáto asociácia ma napadne,keď sa spomenie názov tohto mesta.

Discipline sú na scénu už dlhých 30 rokov a na konte majú zatiaľ tri štúdiové albumy(ten štvrtý uzrie svetlo sveta už o pár dní 7.7.2017). Iba tri šúdiové albumy??? Áno,ale aké!!!

Unfolded Like Staircase patrí medzi mimoriadne kvalitné hudobné diela a vlastne medzi to najlepšie z rokov deväťdesiatych.Že nepoznáte?Vaša chyba!Že nemáte CD v zbierke a ste progrocker?Tak to sa môžete hanbiť! :-)

Discipline vychádzajú z toho najlepšieho zo zlatej éry progresívneho rocku,z rokov 1969 až 1975.Príchuť starých Genesis,Van Der Graaf Generator,Gentle Giant a King Crimson sa jednoducho nedá prehliadnuť,no napriek tomu sa v prípade Discipline nejedná o Neo-Prog ako ho poznáme od skupín ako Marillion,Iq,Pendragon či Pallas,ani o retro-prog stavajúci vyslovene len na nostalgii.Je to zložitý symfonický progresívny rock určený pre náročného poslucháča.Trochu temný,avšak nenapĺňa človeka depresiou a horkosťou.Negatívny stav medziľudských vzťahov a sociálno-politickej mizérie je síce pomenovaný,ale dej nakoniec smeruje k nádeji. Unfolded Like Staircase je vzrušujúca dobrodružná cesta,ktorou sa z temného predpeklia dostaneme až do raja.

Spevák a multi-inštrumentalista Matthew Parmenter je majstrom melanchólie.Farba jeho hlasu osciluje niekde medzi Petrom Gabrielom a Petrom Hammillom zo slávnych Generátorov.Frázovanie a celkový vokálny prejav sa však blíži skôr k Hammillovi.Parmenter je vlastne taký chrapľavejší Peter Hammill.Spoločné s raným Gabrielom a Fishom majú aj vystupovanie s pomaľovanou tvárou.

Po inštrumentálnej stránke je tento album naprosto dokonalý.Všetky nástroje sú podriadené celku,nič nechýba a ani nič nevytŕča.Mellotron nás vracia kamsi na začiatok rokov sedemdesiatych,do doby Nursery Cryme,In The Wake Of Poseidon,Pawn Hearts...Hudba má spád od prvej až po poslednú sekundu!Obrovská naliehavosť úvodnej skladby Canto IV (Limbo) vydrží až do konca celého albumu.Prísun stále čerstvej a okysličenej krvi do žíl je zaručený!Discipline sú jeden veľký kardiostimulátor!Perpetum mobile hudby.Veď udržať poslucháča v napätom očakávaní počas celých 65 minút,to dokáže len málokto!Nie je tu ani štipka nudy!Naopak, ten vnútorný nepokoj,ktorý táto hudba u poslucháča vyvoláva je jednoznačne ku prospechu veci.Je nadávkovaný tak,aby hneď po prvých minútach poslucháča neodradil,ale aby ho naplnil zvedavosťou čo bude ďalej a ako to všetko nakoniec skončí.Asi ako tabletka s predĺženým uvoľňovaním účinnej látky.

Tri štvrťhodinové kompozície a jeden monumentálny 22-minútový epický opus nenechajú chladného ani toho najväčšieho flegmatika!Zvuk je vskutku famózny,mikrodynamika obrovská,DR 11.Čím vyššia hlasitosť,tým lepšie!Z kresla vstávam ohromne vnútorne obohatený,posilnený a naplnený úctou a vďakou.Tento album je Mount Everest progu!

» ostatní recenze alba Discipline - Unfolded Like Staircase
» popis a diskografie skupiny Discipline

---

« novÄ›jší starší »