Profil uživatele moonySK
Recenze:
Coldplay / A Rush of Blood to the Head
| 2011-09-12 | A RUSH OF BLOOD TO THE HEAD.
Výborný album anglickej kapely, na ktorú by som celkom zabudol, nebyť listovania v zozname kapiel na Progboarde. Nie je to len výkon kapely a piesne, ktoré ma nútia dať tú najvyššiu možnú známku na stránke, ale aj pekné spomienky.
Spomínam si, ako som sa malý prehrabával v napaléných CD-čkách mojich dvoch staršich sestier (spomínam si na už zabudnutú kapelu Reamon, The Rasmus alebo Sugababes) a padol mi do ruky starý obal Verbatim a v ňom doškrabané CD Coldplay. Dlhú dobu som netušil, ako sa piesne volajú, aký názov má album, či sú piesne vôbec v správnom poradí, a dokonca som si názov vymyslel a názvy piesni taktiež (bohužiaľ, nepamätám si ich, ale určite by som sa na nich z chuti zasmial). "Frčal" som na doškriabanom CD Coldplay dlhú dobu. Páčili sa mi aranžmány, nový sound, krásny spev Chrisa Martina a jedna notoricky známa balada The Sciencist.
Roky však plynuli ďalej, a môj vzťah k tomuto albumu mal byť spečatený touto, náhodne vybranou recnziou. Trvalo mi to dlhých 8 rokov, kým som sa dlhou cestou cez všetky kapely dostal ku mojim hudobným koreňom.
K piesňam:
Úvodná gradujúca Politik je krásnym úvodom albumu, extrémne dobrá vec. Ďalšie pozitívne veci s ťažkými groovmi ako In My Place alebo God Upon a Smile On Your Face ma len znovu a znovu utvrdzujú po ďalšom počutí v krásnej atmosfére celého albumu (a zase tá nostalgia). Spomínaná The Sciencist - hádam sa k nej ani vyjadrovať nebudem - jeden zo zlatých klincov albumu. Odporúčam k nej pozrieť videoklip. Clocks, Daylight, Green Eyes, Warning Sign, Whisper, titulná alebo posledná, nádherná tichá Amsterdam sú všetko piesne, na ktoré si po toľkých rokoch znovu spomínam v celej ich kráse.
Nepoznám album, ku ktorému by som mal vytvorený taký citový vzťah ako k tomuto. Vážne. Odporúčam tento album každému poslucháčovi dobrej, a to festne dobrej hudby. U mňa je v prvej 20.
100
» ostatní recenze alba Coldplay - A Rush of Blood to the Head
» popis a diskografie skupiny Coldplay
Rainbow / On Stage
ON STAGE.
Po prvé - ĎAKUJEM týmto jednému pánovi muzikantovi s Košíc, ktorý tam vlastní obchod s LP, MC, CD atď, že som si u neho mohol zakúpiť pred pár dňami ako novú túto 2LP za smiešnu cenu oproti tomu, čo tento klenot obsahuje (žiadne Yugo).
Prvý živý album Rainbow, prvý moment pre poznanie Rainbow z tej koncertnej strany (tu dokonca zo 4 strán). V biografií Ritchie spomínal, ako chcel živý zostrih čo najviac skrátiť aby sa vošiel na 1 LP, ale niektoré piesne boli aj tak skrátené na koncerte (Man On the Silver Mountain, Still I´m Sad), a tak ho naveľa predsvedčíl Dio a Powell, aby nakoniec vyšiel v ústretí dvojplatni. To však nemení fakt, že celé živé album, tvorené zo svetového turné albumu World Rising Tour 1976 prekypuje neuveriteľnou silou a tempom, geniálnym zvukom, a hlavne až neuveriteľným obsadením (Dio, Blackmore, Powell, Carey, Bain). Škoda len, že album neobsahuje až na jednu veľmi skrátenú skladbu použitú v takzvanom Medley Starstruck žiadne ostatné, z vtedy horúcej LP Rising. V každom prípade od úvodného rozprávkového intra Over the Rainbow, cez neuveriteľný začiatok vtedy ešte novej, nedorobenej skladby, ktorú nikto nepoznal - Kill the King, cez hlavný program Man On the Silver Mountain/Blues/Starstruck, Mistreated, Catch the Rainbow, epickú Sixteenth Century Greensleves až po záverečnú, neuveriteľne zrýchlenú skladbu Still I´m Sad obohatenú vokálmi Dia a Ritchieho sólami 2LP nestráca akýkoľvek feeling, city, nasadenie, tempo, silu a dušu. Stáva sa tak bezvýhradne jedným z najväčších klenotov hard-rockovej hudby vôbec.
5
» ostatní recenze alba Rainbow - On Stage
» popis a diskografie skupiny Rainbow
Deep Purple / In Rock
IN ROCK.
Áno. Pravdu vám poviem, áno. Teraz je ten okamžik, keď prišiel na rad album, na ktorý som nenachádzal slová a ešte teraz s tým mám problém. No nehovorte mi, že na tejto LP sa dá privrieť kritické oko 14 ročného fagana, pre ktorý je tento album svätý grál hard rocku. Upozornenie: ak nechcete čítať niečo, čo tu už na 100% odznelo, nepokračujte.
Úvodná strhujúca Speed King ma pritlačila do stoličky v prvých sekundách, pravda, taká spúšť pritlačí aj toho najväčšieho odporcu tejto kapely. Geniálne živočíšne Ritchieho sólo, nekončiaca Paiceova rytmika a typický Gillianov energický spev. Ale, znenazdajky sa končí a prichádza na rad ďalšia vypalovačka Bloodsucker, ktorú s veľkými problémami odspieval o celých 28 rokov neskôr ten istý spevák na albume Abandon (nerátane koncertných verzií Child in Time, Hard Lovin Man a Speed King, pri ktorých bol na tom Gillan takisto). Ďalšia pieseň, bože, čo ja mám na ňu povedať, bože prosím vnukni nápad...aha - >> odkaz ! To je všetko, na čo sa ten malý obdivovateľ zmôže...A, predsa ma napadne jedna veta - pre mňa najväčší hymnus 70. rokov vôbec. Počkajte, predýchavam...
Flight of the Rat, alebo svižný riff ktorý opakovane tlačí moje veľké drevené reproduktory z poličiek smerom nadol, ktorý ukončí nič iné, ako vhodný bubenícky epilóg Iana Paicea. Ďalej prichádzajú dve geniálne piesne, Into the Fire, ktorú neskutočne milujem pre jej hitovú ambíciu, a pravdupovediac, keby som dostal otázku, že keby nevznikol singel Black Night a bolo by na mne vybrať vhodnú A-Stranu, bola by to táto pieseň, ktorá by prezentovala album v rádiách, a Living Wreck, ktorú obdivujem pre jej odvahu stáť medzi dvomi absolútnymi piesňami, pretože by som na nej pár vecí zmenil. No a nakoniec prichádza najgeniálnejší koniec albumov Deep Purple (ak som si všimol, až na pár výnimiek nevybrali práve hudobníci vhodné outrá LP) - HARD LOVIN MAAAAAAAAAAAAAAAN!!!!!!!!!! Energická pieseň, ktorá absolútne vystihuje vtedajšiu atmosféru (či už štúdiovú alebo koncertnú) Deep Purple, s geniálnym Ritchovym sólom, ktoré dostáva až taký priestor, že počas sóla ostatné nástroje dostali fadeout a perfektným tempom Gloverovej basy a Paiceových Ludwigov sa táto pieseň stáva geniálnym záverom najgeniálnejšieho albumu Deep Purple s najgeniálnejšou zostavou za najgeniálnejšími nástrojmi.
Oh c´mon -
7,5
» ostatní recenze alba Deep Purple - In Rock
» popis a diskografie skupiny Deep Purple
Deep Purple / Stormbringer
| 2011-07-09 | STORMBRINGER.
Naozaj, tento album priniesol búrku aj do radov Deep Purple. Hughes začal svojimi funky piesňami prinášať nepokoj do hard-rockovo zameranej kapely. Blackmore, vtedy skúšaný ťažkými depresiami z rozvodu so svojou manželkou Babs, absolútne nejavil záujem o nahrávanie ďalšieho albumu v kapele, ktorú po odvrhoch jeho nápadov vrátiť sa k poctivému rocku dal Glenn a David do funky formy. A výsledok? Odpovedajúci situácií.
Slabý album s pár "nutnými" hitmi (Stormbringer, High Ball Shooter (Ritchie ju neznášal), Lady Double Dealer), absolútne slabými nepárplofskými songami (Love Don´t Mean a Thing, Holy Man, Hold On) ale predsa nádhernou Blackmoreovou rozlúčkou s touto érou DP - Soldier of Fortune - ktorá ukázala smer, akým sa bude gitarista uberať.
A napokon sľuby, že sa ďalšia LP vráti k rocku - áno, ale bez hlavnej zložky tejto kapely. Come Taste the Band je fantastický album, ale predsa len je to už iná kapela.
Rozporuplné pocity.
2
» ostatní recenze alba Deep Purple - Stormbringer
» popis a diskografie skupiny Deep Purple
Iron Maiden / A Real Live One
| 2011-04-25 | A REAL LIVE/DEAD ONE
Album, ktorý asi nemal uzrieť svetlo sveta. Chabý obraz vtedajšej krutej reality Maidenov. Ako bootleg, prosím, ale ako oficiálny živák..???
Zlé zaradenie piesní, totálny chaos, chabý Dickinsonov výkon (WTF - Prowler), zlý zvuk a ešte horšia atmosféra, čo ma u koncertu Maidenov totálne dorazilo. Prečo???
Jediné plus vidím v piesňach ako The Trooper, zaradenie Where Eagles Dare, a samozrejme aj pieseň ktorá bola nahraná v Ostrave - Run To The Hills.
K druhému CD (Live) sa ani nevyjadrujem. Odstraňujem zo zbierky okamžite.
1
» ostatní recenze alba Iron Maiden - A Real Live One
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden
Iron Maiden / Somewhere in Time
SOMEWHERE IN TIME.
Absolútna novinka na heavy-metalovej LP - synthenizátor. Hovorím si: What the fuck they did!
Chyba. ABSOLÚTNY OMYL.
Výborný album, ktorý mám v popredí v mojej zbierke pre neustále počúvanie prvých troch piesní. Úvodná Caught Somewhere in Time je excelentná vypalovačka, pre niektorých nudná a slabá, pre mňa jedna z najlepších vecí Maidenov, prirovnanie k Aces High, ihneď zaradiť na výber. Potom príde druhá, vôbec neohraná hitovka (na toto mali Maideni sakra šťastie) Wasted Years, ktorú taktiež milujem. Ďalšia pieseň, Sea of Madness, je strašne podcennovaná vec, pre mňa jedna z najlepších vecí na albume, totálny riff a skvelé bicie. Nasledujúcu vec, Heaven Can Wait, som si obľúbil až po zazretí koncertu Flight 666, kde ju páni skvele predviedli aj s domácimi futbalistami. Potom príde jedna (opakujem sa, ale musííím) neskutočná vec - The Loneliness of a Long Distance Runner, ktorú som si obľúbil už pri prvom vypočutí albumu. Neskutočné sólo!!! Ďalšie dve ja veľmi nemusím, pretože sú to pre mňa absolútne priemerné skladby pre taký typ skladateľov ako sú Smith, Harris a Murray, ale pre bežné vypočutie dobré. No a potom príde moja najobľúbenejšía vec z albumu, epický Alexander Velký. Čo dodať k tomuto excelentnému albumu, podcenovanému pre pridanie synthenizátorov (aneb už to není vono, nic jako ranin frí)?
OLD KING IS DEAD, LONG LIVE THE KING.
4,5
» ostatní recenze alba Iron Maiden - Somewhere in Time
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden
Iron Maiden / Seventh Son of a Seventh Son
| 2011-04-10 | SEVENTH SON OF A SEVENTH SON.
Veľmi nezvyčajná LP - už na Somewhere in Time predsa len naznačili, že koniec 80.rokov bude u Maidenov o niečom inom. Mne osobne sa táto LP veľmi nepáči.
Veľa synthenizátorov, málo energie, premixované nápady a vôbec - u mňa nuda.
Za zmienku u mňa stoja možno Can I Play With Madness, Only the Good Die Young alebo Moonchild.
Stručne - za 2,5.
» ostatní recenze alba Iron Maiden - Seventh Son of a Seventh Son
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden
Iron Maiden / Piece of Mind
PIECE OF MIND.
"And God shall wipe all tears from their eyes; and there shall be no more Death. Neither sorrow, nor crying. Neither shall be any more Brain; for the former things are passed away." REVELATIONS ch.9
Jedno excelentné mysticko-duchovno-metalové dielo, ktoré u Iron Maiden z hľadiska nálady a vôbec celého textárskeho umenia nemá obdoby.
Od geniálneho úvodného breaku po záverečné akordy To Tame a Land sa tu zhromažďuje doteraz nepoznané chápanie melodického metalu. Nemyslím si, že z hľadiska dokonalosti konceptu a vyšších sfér ("vy hudobníci viete o čom hovorím") hudby bolo takéto dielo u Iron Maiden ešte vytvorené.
Páni hudobníci tu prekonali všetky svoje doterajšie úspechy. Každá jedna z piesní je potencionálnym hitom, či už Where Eagles Dare, The Trooper, Flight of the Icarus, cez Revelations končiac To Tame a Land.
Pre mňa druhý najobľúbenejší a najlepší album od Iron Maiden (prvý je miláček - Powerslave :).
5 - MISTROVSKÉ DÍLO, ZÁSADNÍ ALBUM.
Rekapitulácia: Prvý odstavec.
» ostatní recenze alba Iron Maiden - Piece of Mind
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden
Iron Maiden / Killers
KILLERS.
Bez pochyby jeden z mojich najobľúbenejších albumov vôbec. Mal na mňa vplyv ako na poslucháča, a ako na bubeníka (ak sa tak vôbec dovolím nazvať, hehe).
Excelentná inštrumentálka The Ides of March, ktorou sa posunuli Iron Maiden od tých mľadochov k pánom hudobníkom, je vec, ktorú keď počujem, vybaví sa mi plná londýnska sála Rainbow a výskok Di´Anna, ktorý svojim spevom plynule prechádza do...
Wratchild - kapitola sama o sebe. Harrisova typická "náčelnícka" basa, Clivove šesnástiny na hi-hat a wah-wah gitary + chytľavá melódia a geniálné sólo.
Prvý naozajstný a fantastický hit.
Ďalej prichádza ďalšia výborná vec - Murders in the Rue Morgue - snáď sa k nej nemusím ani vyjadrovať, moja najobľúbenejšia pieseň od Iron Maiden.
Ďalej prichádzajú dve lepšie veci - Another Life - Clivova úkážková vec, a na tejto skladbe prvýkrát počujem, akú veľkú má sadu, hehe - a Genghis Khan - geniálna inštrumentálka, ktorá svojou virtuóznosťou pripomína nájazdy samotného Džingischána.
Innocent Exile a Killers sú veci, ktoré ma na prvé počutie nezaujali, ale postupom času musím priznať, že sú to excelentné veci, a Mr.Harris je geniálny skladateľ a v prvom rade bassgitarista.
Prodigal Son....aaaaach, nádherná krásna power-balada v 3/4 rytme. Krásne zvonivé gitary, jemnejší vokál a pekný nápev. Jedna z najkrajších veci na albume.
A posledné dve veci (memám tu verziu s Twilight Zone, nehodí sa mi tam) sú už len čerešničkou na torte, ktoré sa vracajú k punku.
PURE HEAVY METAL MASTERPIECE, smekám klobouk :)
5
» ostatní recenze alba Iron Maiden - Killers
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden
Iron Maiden / The Number of the Beast
NUMBER OF THE BEAST.
Kúp si to! Neoľutuješ! Geniálny album! Je v akcii!!
Tak som to spravil. Za pár kačiek som si tento vyspevovaný album kúpil a...fúúha?!?
Pravdu povediac, Iron Maiden majú oveľa lepšie albumy ako tento. Už pre mňa trocha nezáživná skladba Invaders s veľmi nemelodickým refrénom vo mne vzbudí dojem, že je to akási b-strana nevydareného singlu. OK, idem ďalej...Children of the Damned, na môj divu, krásna rocková balada, jedna z najlepších vecí Maidenov. Trochu ma to nakoplo a s nadšením som počúval ďalej. The Prisoner...22 Acacia Avenue...The Number of the Beast...pre mňa veľmi priemerné skladby, hlavne posledná. Po tom prichádza ďalšia, tú poznám, samozrejme veľká otrepaná metalová hymna - Run to the Hills. Veľmi dobrá vec. No a zase ďalšie dve nezáááživné skladby - Gangland a Total Eclipse, ktoré by som sa bál dať aj na b-strany singlov. No ale moje sklamanie opraví výborná vec - Hallowed by the Name.
Čo by som mal viac napísať? Napísal som stručne a pre mňa dostačujúco. Myslím si že album obsahuje výborné skladby, ale aj (zabite ma) - prepadáky. Je to priemerný album a z môjho hľadiska Maideni vytvorili lepšie veci.
2,5
» ostatní recenze alba Iron Maiden - The Number of the Beast
» popis a diskografie skupiny Iron Maiden
Emerson, Lake & Palmer / Emerson, Lake & Palmer
V žiadnom prípade vás tu nechcem zaťažovať žiadnymi poučkami a frázami, ale jednu si neodpustím...
SAKRA SUROVÝ PRIEKOPNÍCKY ART ROCK!!!
Art rock, aký chalani predviedli na tejto platni, skutočne musí počuť každý fanúšik pravej a dobrej hudby. V rôznych smeroch koketujú s vážnou hudbou, ale aj s veľmi ťažkou (h)art rockovou hudbou.
Už v úvodnej The Barbarian je cítiť perfektné nasadenie a zručnosť týchto chalanov, ktorí vtedy mali niečo po dvadsať (Palmer mal rovných 20). V ďalších dvoch zasa ukázali schopnosť tvoriť geniálne piesne, či baladickú a veľmi smutnú Take a Pebble, alebo dravú typickú ELP-ovku Knife-Edge, kde mali niekoľko motívov vypožičaných od Janáčka a Bacha.
Emersonove šialenstvo a vybláznenie The Three Fates trocha nemusím, ale aj tak je odvaha niečo takéto pustiť na debutovú platňu (takisto si zato cením aj Mariána Vargu - Eufónia). No a potom prichádza mladý virtuóz (nie, nie Emerson) Palmer, ktorý vo svojich 20 rokoch urobil perfektné bubenícke sólo v skladbe Tank, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Ian Paice. Rýchlosť jeho rúk a nôh v niektorých smeroch predbieha stíhačku EFA 2000 :). A na záver prichádza jedna krásna akustická pieseň od bassgitaristu Grega Lakea, ktorý tu hrá na gitarách (takisto ako aj v Take a Pebble).
Ak to môžem zhrnúť, je to posvätný grál všetkých fanúšikov art-rocku.
» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Emerson, Lake & Palmer
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer
Yes / Close to the Edge
| 2011-02-23 | CLOSE TO THE EDGE. Poviem vám na rovinu, pred rokom som ani nič nemal dočinenia s touto kapelou....ale rok prešiel a ja "vím voco běží". Tento album je pravou ukážkou vyspelých art-rockových muzikantov, ktorí majú svoje inštrumentalistické schopnosti na takej úrovni, že neviem, či ich ešte niekto popri ELP alebo Genesis prekoná. Narovinu však: Tento album nie je podľa mňa ich najlepší. Nikdy mi nesadli ich dlhočizné kompozície, v ktorých sa 17-minút vyžívajú, ale niečo na nich krásne je. To, že sa nebáli prísť s niečim takýmto v čase ťažkého rocku (Machine Head, Vol.4...). Pre mňa je tento album nie perfektným dielom, ale dokonalou ukážkou, ako sa veci mali (Close to the Egde), že urobili aj skvelú "naozajstnú" skladbu (And You and I) a aj úkažkou ako sa skladba dala celkom spackať (Siberian Khatru). Pre mňa je tento album za 3,5.
» ostatní recenze alba Yes - Close to the Edge
» popis a diskografie skupiny Yes
Pink Floyd / Tonite Lets all make Love in London
Dá sa jam ohodnotiť? Je to predsa len jam...
Povedal by som nie, ale u Pink Floyd predsa len urobím výnimku.
Album vyšiel ako kvázi "soundtrack" od rôznych autorov k filmu, ktorý veľmi úspešný nebol. Ja beriem do úvahy iba skladby Pink Floyd.
Zvuková kvalita: naozaj veľmi zlá.
Hráčska kvalita: pripadá mi ako nekvalitný barový jam. Pieseň Interstellar Overdrive sa podobá tej pôvodnej iba kvôli hlavnému riffu, ale inak s ňou nemá dokopy nič spoločné. A druhá - ako by som ju nazval - čudná Nick´s Boogie je iba výsledkom rôznych k ničomu nevedúcich experimentov.
Dokopy by som povedal že je to len slabý odvar ich skutočne dobrých prvých albumov. Dávam 1,5.
» ostatní recenze alba Pink Floyd - Tonite Lets all make Love in London
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd
Pink Floyd / Obscured by Clouds
Obscured by Clouds je presne ten typ albumu, ktorý ma nezaujal na prvé počutie, čo je u Pink Floyd pre mňa nezvykom.
Titulná skladba sa zdá byť veľmi pekná harmonická pieseň - presne to, čo by som o PF povedal, že tvorili medzi albumom Meddle a Dark Side of the Moon. No nasledujúca When You´re In sa hrá na "rockovú skladbu" postavenú na jednom stále opakujúcom sa motíve. A ešte viac ma na tejto skladbe zaráža fakt, že ako "skladba" má dokopy asi minútu tridsať, a ďalej je to už len nekonečný fade-out...Ďalej sú tu však pekné skladby, napr. taká dravá Gold It´s in the... je výborná Gilmourová vypalovačka - typ songu, ktorý u Pink Floyd veľa krát nepočuť. Z ďalších vyzdvihnem geniálnu skladbu - vrchol albumu - Childhood´s End, typickú akustickú Watersovku Free Four a skladbu Stay. Posledná Absolutely Curtains ma vonkoncom nezaujala.
Zhrnutie:
Typický soundtrack robený v zhone, na objednávku s pár vynikajúcimi skladbami ale aj s pár fakt nevydarenými. Dávam 3.
» ostatní recenze alba Pink Floyd - Obscured by Clouds
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd
Doors, The / L.A. Woman
L.A. Woman spravila bodku za celým Morrisonovym hudobným životom. Čo bodku. DIERU.
Geniálny bluesový album padol v Morrisonovom prípade veľmi vhod - ďalšieho sa už bohužiaľ nedožil. Perfektné gitary, jazzovo-bluesová rytmika, typické Manzarekove klávesy a samozrejme prepitý sfajčený hlas Jima Morrisona. Nájdeme v ňom prvky funky, bluesu, jazzu, popu a dokonca aj rocku.
Vynikajúce texty ktoré opisujú stav atmosféry vo veľkom tvoria tento album. Či už titulná L.A. Woman, alebo "zmena" The Changeling, bluesový nárek Been Down So Long až po zničujúcu Riders on the Storm len pridáva albumu na titul: MASTERPIECE.
Odpočívaj v pokoji, kráľ hadov.
L.A. WOMAN
Well, I just got into town about an hour ago
Took a look around, see which way the wind blow
Where the little girls in their Hollywood bungalows
Are you a lucky little lady in the City of Light
Or just another lost angel...City of Night
City of Night, City of Night, City of Night, woo, c'mon
L.A. Woman, L.A. Woman
L.A. Woman Sunday afternoon
L.A. Woman Sunday afternoon
L.A. Woman Sunday afternoon
Drive thru your suburbs
Into your blues, into your blues, yeah
Into your blue-blue Blues
Into your blues, ohh, yeah
I see your hair is burnin'
Hills are filled with fire
If they say I never loved you
You know they are a liar
Drivin' down your freeways
Midnite alleys roam
Cops in cars, the topless bars
Never saw a woman...
So alone, so alone
So alone, so alone
Motel Money Murder Madness
Let's change the mood from glad to sadness
Mr. Mojo Risin', Mr. Mojo Risin'
Mr. Mojo Risin', Mr. Mojo Risin'
Got to keep on risin'
Mr. Mojo Risin', Mr. Mojo Risin'
Mojo Risin', gotta Mojo Risin'
Mr. Mojo Risin', gotta keep on risin'
Risin', risin'
Gone risin', risin'
I'm gone risin', risin'
I gotta risin', risin'
Well, risin', risin'
I gotta, wooo, yeah, risin'
Woah, ohh yeah
Well, I just got into town about an hour ago
Took a look around, see which way the wind blow
Where the little girls in their Hollywood bungalows
Are you a lucky little lady in the City of Light
Or just another lost angel...City of Night
City of Night, City of Night, City of Night, woah, c'mon
L.A. Woman, L.A. Woman
L.A. Woman, your my woman
Little L.A. Woman, Little L.A. Woman
L.A. L.A. Woman Woman
L.A. Woman c'mon
Poznámka: samotný text skladby L.A.Woman, ktorý tu bol pôvodne zapísaný, vzhľadom na reakcie a odporúčania autor doplnil o krátku recenziu. (pozn. PaloM)
» ostatní recenze alba Doors, The - L.A. Woman
» popis a diskografie skupiny Doors, The
Rainbow / Rising
Rainbow Rising - doslova a do písmena.
Strhujúce obsadenie, kde Blackmore namiesto "Elfov" prijal osvedčených hard-rockových hudobníkov - klávesáka a výborného inštrumentalistu Tony Careyho, basgitaristu Baina a excelentného bubeníka Cozy Powella, ktorý až na tomto albume úspešne začal svoju dlhú, tragickou haváriou ukončenú kariéru.
RISING.
Môžem povedať, že tento album je jeden z prvých, ktorý svojimi prvkami naznačoval NWOBHM.
RISING.
Môžem povedať, že je to čisto a čisto len hard-rocková smršť.
RISING.
Čo dodať - LONG LIVE RAINBOW.
Od syňtákového intra v Tarot Woman až po konečný dvojkopák v A Light in a Black sa na nás valí láva excelentnej muziky. Či už sú to spomínané dve, alebo pecky ako Stargazer, Do You Close Your Eyes (ktorá by podľa mňa uspela ako vynikajúci singel), Starstruck (takisto) alebo trošku horšia (no, to sa tak ani nedá povedať - vlastne horšia iba v porovnaní s ostatnými skladbami) Run With the Wolf.
Je tam cítiť, že album kypí nápadmi a neuveriteľnou ojedinelou súhrou muzikantov.
Musím povedať, že nie Long Live Rock and Roll - ale práve tento album je vrcholom celej tvorby Rainbow a z ich tvorby, ani Diovej, ani Blackmorovej ho už nič neprekonalo.
Geniálne MASTERPIECE.
Plusy:
+ súhra hudobníkov
+ hudba
+ rytmika
+ spev
Mínusy:
- trocha skreslený zvuk
- vlastne okrem trochu slabšej Run With the Wolf nič...hehe.
» ostatní recenze alba Rainbow - Rising
» popis a diskografie skupiny Rainbow
Led Zeppelin / Presence
Presence become past.
Pre poslucháčov, ktorí od Led Zeppelin počúvali hitovky ako Stairway to Heaven, Kashmir alebo Whole Lotta Love je tento album doslova nestraviteľný. Ale pre takého gurmána dobrej bluesovej hudby je tento album hotový raj. Album, ktorý je v mnohých smeroch podcenovaný, zatienený albumom Physical Graffiti je takou rozlúčkou s pravými Led Zeppelin. Posledný album na ktorom cítim silu tejto kapely.
O to viac si cenním skutočnosť, že aj po havárií Roberta Planta ho dokázali spoluhráči podržať (samozrejme okrem Bonza, ktorý bol vtedy dosť závislý na kokse a na tyčinkách Mars, hehe - viď kniha Stairway to Heaven od Roberta Colea), a znovu vytvoriť veľmi silnú LP. Kto sa do tejto platne nevžije a nevcíti, nikdy ho nemôže pochopiť (to platí aj pre albumy Let it Bleed od Rolling Stones a Funhouse od The Stooges).
Nebudem rozoberať jednotlivé piesne, táto platňa je silná ako celok. Ako by telo bez hlavy nefungovalo, takisto by jedna pieseň bez druhej nefungovala. Achilles Last Stand...
» ostatní recenze alba Led Zeppelin - Presence
» popis a diskografie skupiny Led Zeppelin
Who, The / The Who by Numbers
Jednoznačne jeden z najlepších a najvyspelejších albumov The Who. Možno trochu zmena od projektov ako Tommy, Lifehouse alebo Quadrophenia, ale zato skutočne vyzretý album tejto kapely.
Možno aj práve preto, že tu ukazujú svoju vľúdnejšiu tvár (Imagine a Man, They All Are in Love, Blue Red and Grey alebo How Many Friends), ale zato aj naozajstnú tvár šialených Who (However Much I Booze, Success Story) bol tento album veľmi podcenovaný nielen kritikmi, ale aj fanúšikmi. Ja si ale práveže myslím, že sa tento album môže kludne radiť k takým albumom ako napr. Quadrophenia, Tommy alebo Live at Leeds. Na tomto albume si okrem iného cenním aj to, že kapela sa od albumu My Generation naplno rozvinula, Pete si konečne naladil gitaru, Keith pridal pár (no, pár, hehe) bubnov a naladil blany, John sa stal viac ako basovým, tobôž sólovým hráčom a Roger si rozšíril rozsah hlasu. Ak sa nemýlim, tak v roku 1966 bol Pete Townshend vyhlásený za jedného z najneschopnejších sólových hráčov rocku, a v 1975 časopisom Rolling Stone vyhlásený za jedného z najlepších multiinštrumentalistov a hráčov rock and rollu vôbec.
Bola to veľmi veľká odvaha vydať album, na ktorom nebudú len samé rýchle sextoly a šestnáctiny, tvrdé gitary a rýchly rockandroll ako sme poznali Who do 1973 roku. Myslím si, že The Who to už albumom Quadrophenia naznačilo.
Long live The Who, Who is dead.
» ostatní recenze alba Who, The - The Who by Numbers
» popis a diskografie skupiny Who, The
Beatles, The / The Beatles
Nebudem nikoho zaťažovať škatulkami a rozoberaním jednotlivých skladieb albumu.
Najsurovejší album The Beatles. Bolo veľmi zaujímave pozorovať, ako sa zo štyroch 20-ročných zasranov čo vrtia hlavami a kričia "yeah yeah yeah" vykluli poctiví a naozaj prácecenní muzikanti už od dôb albumu Revolver. Tu nám však neponúkajú žiadne kostýmy, žiaden film, žiadne masky a tobôž nie žiadnu postupnosť ako pri Sergeantovi Pepprovi alebo Magical Mystery Tour. Jednoducho tvrdá nálož, ktorá sklamala všetky tváričky nevinných dievčatok ktoré volali "John! John!" a odvtedy zanevreli na Beatles. Ja však hovorím ÁNO!!!
Žiadna hra. Pre mňa je tento album oveľa zásadovejší ako Sergeant Pepper alebo všetky albumy Beatles dokopy po rok 1968. Na tomto albume povedali svoje FUCK svetu. Možno na pár McCartneyho alebo Lennonovych sladkých výnimiek (Obladi Oblada, Bungalow Bill, Mother Nature´s Son) tento album ponúka strašne veľa kvalitnej muziky, ktorá obsadila všetky zákutia drážiek štyroch strán platní. Nehovoriac o najsilnejšej piesni tejto platne "Happiness is a Warm Gun" pre mňa tento album znamená všetko, čo Beatles mohli ponúknuť.
Jednoznačne pre mňa za 6,5 hviezdy.
» ostatní recenze alba Beatles, The - The Beatles
» popis a diskografie skupiny Beatles, The
Black Sabbath / Sabbath Bloody Sabbath
Sabbath Bloody Sabbath. Mne ako praktickému kresťanovi (NEHANBÍM SA ZA TO!) sa obal tejto LP vôbec nepáčil. A tobôž nie môjmu otcovi. No lenže, krása je najkrajšia vo vnútri :D...
Štvorica Osbourne/Iommi/Ward/Butler tu stavila na už osvedčené kompozičné jednotky - ťažkotonážne riffy, dvoj alebo až troj(!!!)časťové piesne, hutná rytmika a k tomu plačlivo-rockový spev Ozzyho. Pustil som si ju a zakričal "Fúúúúha!!!"...teda, od Volume 4 urobili nesmierny pokrok (aspoň pre mňa). Moje najobľúbenejšie piesne na albume sú Sabbath Bloody Sabbath, A National Acrobat, rock´n´rollová Sabbra Cadabra, Killing Yourself to Live alebo ťažká, dychvyrážajúca pieseň Spiral Architect, po ktorej máte pocit, ako by vás prešiel dvojtunový parný valec.
Každopádne, mám z tejto platne oveľa lepší pocit ako z Volume 4. Samozrejme, táto platňa má svoje zápory. Niekedy mi vadí jej hudobná presladenosť (Fluff - ináč, nikdy som nemal rád tie presladlé piesne, hlavne Planet Caravan, Orchid a tobôž nie Changes...). A čo mi najviac vadí, je obal. Ale nesúdme vec podla obalu :D :D :D.
» ostatní recenze alba Black Sabbath - Sabbath Bloody Sabbath
» popis a diskografie skupiny Black Sabbath